© bennytrapp / stock.adobe.com
Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom. Ako chovať korytnačku ako domáceho miláčika sa dozviete tu.
Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny. Na základe takzvaných rastových prstencov, ktoré sa nachádzajú na pancieri, možno určiť rastový spurt zvieraťa, nie však jeho vek.
Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú zvieratá optimálne chránené pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu.
Papuľa niekoľko miliónov rokov starých plazov nie je vybavená zubami. Horné a dolné čeľuste sú však dobre vyvinuté a pomáhajú korytnačkám požuť rastlinnú stravu a loviť korisť.
Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jezierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky – taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov.
Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím. Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody. Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov.
Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný. Korytnačky s nižšími nárokmi – ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.
© MeganDesign / stock.adobe.com
© mgkuijpers / stock.adobe.com
Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach. Jezerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach.
Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné. Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa.
Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium. Pri príprave terária pre tento druh korytnačiek je potrebné vziať do úvahy nasledujúce štyri pravidlá:
V prírode sú korytnačky skôr samotárky a nepotrebujú nevyhnutne spoločnosť. Môžete ich ale chovať v pároch alebo v malých skupinkách. Upozorňujeme však, že pohlavie zvieraťa možno bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch a v období sexuálnej zrelosti tak môžu korytnačky medzi sebou v skupinke súperiť. Aby ste tomu zabránili, odporúčame zaobstarať už dospelé, dostatečne staré jedince. Pre harmonické súťaže sú ideální skupinky samičiek s jedným samčekom.
Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy. Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klima v domovine marockej korytnačky dovolia zvieratám byť aktívny aj v zime.
Naproti tomu európske korytnačky – v závislosti od počasia – na konci októbra alebo novembra – upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí. Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr. Vzhľadom k tomu, že prípravy na zimný spánok začínajú už v septembri, mali by ste si tieto zvieratá zaobstarať najneskôr v auguste.
Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi. Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.
Ak chováte korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať. V teráriu naopak treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne. Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú.
Podľa druhu korytnačky je potrebné pred zazimovaním nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia. Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.
Vzhľadom na ich menšie veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnčjšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké. V letných mesiacoch môžu byť niektoré druhy umiestnené do záhradného jazierka a potom prezimovať v byte.
Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium. Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch.
Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusy dreva a netoxickými rastlinami. Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.
© boedefeld1969 / stock.adobe.com
Korytnačky sú vegetariárne a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia. Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke.. Okrem toho im môžete tiež ponúknuť zeleninu, s ovocím by ste však mali byť veľmi opatrní kvôli obsahu fruktózy a podávať ho len ako občasnú maškrtu.
© cynoclub / stock.adobe.com
Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty. Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídy odporúčame vlastné pestovanie.
Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.
Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky. Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier.
Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Vzhlľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia same.
Ak uvažujete o zaobstaraní korytnačky ako domáceho miláčika, mali by ste si uvedomiť, že menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov. Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi a nie len nákupom „na niekoľko rokov“.
Ak si chcete zaobstarať korytnačku z pôvodného chovu a zachovať tak populáciu týchto živočíchov, mali by ste si kúpiť korytnačku výhradne od uznávaného chovateľa korytnačiek alebo v záchytnej stanici. Tu získate tiež cenné rady, jako sa o korytnačku starať a detailne sa zoznámite s ich chovom. Naviac Vám chovateľ poradí aj v prípade neskorších otázok či problémov.
Vzhľadom k tomu, že sa korytnačky dožívajú vysokého veku, nie je žiadny problém zaobstarať si staršie zviera. Má to dokonca niekoľko výhod, pretože u staršieho jedinca možno už identifikovať pohlavie a je možné lepšie posúdiť ich správanie. Vhodnou voľbou sú aj dospelé zvieratá z útulku.
Pri plánovaní kúpy korytnačky treba mať tiež na pamäti, že sa niektoré druhy počas chladného obdobia ukladajú na zimný spánok. Obstaranie korytnačky by ste preto mali stihnúť najlepšie ešte na jar alebo najneskôr do augusta.
Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom. Ako chovať korytnačku ako domáceho miláčika sa dozviete tu.
Gekončík nočný je asi najznámejším a v teráriách najčastejšie sa vyskytujúcim druhom gekóna. Tento atraktívny gekón očarí každého milovníka plazov svojimi veľkými očami a fascinujúcim vzorovaním v často úchvatných farebných variantoch. Vďaka pokojnej a zvedavej povahe gekončíka nočného možno tento druh plazov považovať za takmer krotké zviera.
Korytnačky patria k najstarším stavovcom na svete. Korytnačka zelenkastá pritom patrí k obzvlášť obľúbeným druhom. Aj Vy ste nadšení z týchto pravekých zvierat? Potom sa v našom profile plemena dozviete viac o správnom chove, kŕmení a starostlivosti.
