© bernardbodo / stock.adobe.com
Psy pôvodne žili vo svorke a samota pre nich teda nie je prirodzená. Ale nebojte sa: psy sa môžu naučiť vydržať osamote. Ako na to a kedy je najlepší čas na tréning „pes sám doma„, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Nákupy, návšteva lekára alebo návšteva priateľa s alergiou na psiu srsť: sú situácie, v ktorých nemôžete svojho psa vziať so sebou – bez ohľadu na to, ako dobre je vycvičený. Preto je dôležité, aby sa pes naučil zostať doma sám.
Pes pochádza z vlka a vlci sú známi ako zvieratá žijúce vo svorke. Vlci vzájomne spolupracujú. Či už ide o lov alebo výchovu mláďat. Žiadne zviera nie je ponechané osamote. Opustené zostanú len choré a slabé zvieratá, ktoré už pre svorku nie sú užitočné.
Tento inštinkt je v našich psoch stále viac či menej pevne zakorenený. Preto nie je prekvapujúce, že psy nerady zostávajú samy.
Strach zo samoty nie je u každého psa vyvinutý v rovnakej miere. A na otázku, čo je príčinou strachu, nemožno všeobecne odpovedať. Každý pes je iný, a rovnako ako my ľudia, sa formujú odlišne a majú rôzne skúsenosti a povahové vlastnosti.
Napriek tomu strach psa z toho, že zostane sám, môže byť zvyčajne spôsobený jednou z týchto dvoch hlavných príčin:
Strach z odlúčenia (separačná úzkosť)
Strach zo straty kontroly
Psy trpiace strachom z odlúčenia sa v skutočnosti boja byť samé. Bez svojho pána alebo pani sa cítia bezmocní a opustení.
Na druhej strane u psov so strachom zo straty kontroly ide skôr o obavy, že si pán alebo pani bez neho neporadia. Majú pocit, že ich musia chrániť a dávať na nich pozor. Ak odídete bez neho, nemôže túto úlohu splniť a cíti sa kvôli tomu znepokojený alebo nahnevaný.
Nižšie opísaný výcvik je zameraný predovšetkým na prekonanie tejto separačnej úzkosti. Na druhej strane, ak váš pes trpí strachom zo straty kontroly, je vhodné začať inde. V takom prípade sa musí najprv naučiť, že vy máte v jeho svorke hlavné slovo.
Ak pes trpí strachom zo straty kontroly, často je potrebná odborná pomoc. Profesionálni tréneri psov alebo psí psychológovia vám pomôžu identifikovať a odstrániť príčiny tohto strachu.
Tak ako sa líšia príčiny strachu zo samoty u psov, tak sú rôzne aj jeho prejavy.
Zatiaľ čo niektoré psy hlasno štekajú a zavýjajú, nepokojne pobehujú sem a tam medzi oknom a vchodovými dverami alebo dokonca ničia nábytok, iné psy trpia potichu. Stiahnu sa, nežerú, nespia a nanajvýš ticho kňučia.
Mimochodom, pri terapii na prekonanie separačnej úzkosti je poznanie reči tela a hlasových prejavov vášho psa veľmi užitočné. Niektorí odborníci odporúčajú nastaviť kameru pre domáce zvieratá a sledovať, ako sa pes správa, keď zostane sám v miestnosti. Videonahrávky môžu poskytnúť informácie o príčinách strachu zo samoty a o tom, ako hlboko je zakorenený.
© Chalabala / stock.adobe.com
Psy trpiace separačnou úzkosťou sú vystavené obrovskému stresu. Nenechať ich už nikdy osamote nie je riešením. Najmä preto, že v našom každodennom živote je to len ťažko uskutočniteľné. Volanie opatrovateľky zakaždým, keď musíte ísť do supermarketu? To je prakticky nemožné.
Pre harmonické spolužitie psa a človeka je preto nevyhnutné, aby pes pochopil, že nemôže svojho človeka všade nasledovať. Čím pokojnejšie bude pes prežívať vašu neprítomnosť, tým pokojnejší môžete byť pri vašich stretnutiach.
Bez ohľadu na to, ako veľmi je váš pes uvoľnený a pokojný, nechať ho celý deň samého, kým vy pracujete na plný úväzok, je určite príliš dlhý čas. Psy potrebujú spoločenské prostredie, aby sa cítili dobre.
Z týchto poznatkov však bohužiaľ nie je možné odvodiť, ako dlho je v poriadku nechať psa osamote. Psy sú jedinečné osobnosti a neexistuje všeobecná odpoveď na otázku, ako dlho ich môžete nechať osamote.
Zatiaľ čo niektoré psy začnú štekať už vtedy, keď ich majiteľ len siahne po kľúčoch od auta, iné sa prejavia nepokojne až po niekoľkých hodinách samoty. Najneskôr po štyroch až piatich hodinách sa však táto hranica dosiahne u všetkých psov. Pretože najneskôr teraz musia ísť von a uľaviť si.
Bez ohľadu na to, ako pokojne sa váš pes správa, základné pravidlo znie: nemalo by byť pravidlom, že pes musí byť niekoľko hodín denne sám. Veľmi úzkostlivé a citlivé psy môžu dokonca ochorieť alebo dostať depresiu, ak sú príliš často ponechané samé. V tomto prípade môže pomôcť opatrovateľ psa alebo zdieľanie starostlivosti o psa s inou osobou (dogsharing).
Napriek tomu by pes nemal zakaždým umierať smútkom len preto, že tam nie ste. Veď aj ľudia, ktorí pracujú doma, majú stretnutia a termíny, na ktoré nemôžu svojho psa vziať. Je dôležité, aby váš pes prežíval tieto chvíle bez stresu.
© Emilia007 / stock.adobe.com
Včasný tréning robí majstra: pokiaľ ide o to, aby sa váš pes naučil zostať sám, toto príslovie rozhodne platí. Ak sa psy už v šteňacom veku naučia, že je úplne normálne, ak ich človek na krátky čas nechá samé, bude to pre nich samozrejmosťou aj v dospelosti.
Ako naučiť šteňa byť osamote, sa dozviete v našom článku: Nechanie šteniatka samého doma.
Dobrá správa: aj dospelé psy sa môžu naučiť zostať samy. Zlou správou je, že výcvik zvyčajne trvá oveľa dlhšie. Vaša trpezlivosť sa však vyplatí a aj pes v pokročilom veku bude rád, keď bude môcť zostať sám bez stresu.
Najlepší stav na učenie psa niečomu novému je, keď je pes fyzicky aj psychicky dostatočne zamestnaný. Ak má pes nedostatok aktivity a nudí sa, nie je vnímavý a ťažko bude schopný sa pri výcviku sústrediť.
Skôr ako začnete s nasledujúcimi cvikmi, mali by ste sa uistiť, že je váš pes dostatočne vyťažený a spokojný. Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je venovať psovi dostatok času a hrať sa s ním: Vezmite ho na prechádzku, hrajte sa s ním hry na hľadanie a aportovanie a postarajte sa o to, aby mal dostatok pohybu.
Má pes obľúbené miesto vo vašom dome alebo byte? Veľmi dobre. Po dlhšej prechádzke ho nasmerujte na jeho obľúbenú deku alebo pelech a dajte mu niečo, čím sa môže zamestnať, napr. kosť na žuvanie alebo hračku, s ktorou sa rád hrá.
Skôr než dom opustíte, začnite s tréningom doma. Keď je pes dobre zamestnaný žuvaním kostí, hračkou a zdá sa, že je úplne uvoľnený, opustite na chvíľu miestnosť. Zatvorte dvere do miestnosti, choďte do inej miestnosti a vráťte sa o niekoľko minút neskôr.
V najlepšom prípade si pes vaše zmiznutie spočiatku nevšimne. Po niekoľkých opakovaniach môžete začať pomaly predlžovať čas, počas ktorého sa zdržiavate mimo domu – nie však nepretržite. Zdržte sa desať minút, potom len päť minút a potom opäť 15 minút. Takto si pes zvykne, že časy vašej neprítomnosti sú flexibilné a nemusí byť po určitom čase nepokojný.
Je dôležité, aby ste sa do miestnosti vrátili, až keď je pes pokojný. Ak vstúpite do miestnosti vo chvíli, keď pes hlasno šteká, naučí sa, že jeho správanie v tej chvíli je správny spôsob, ako vás „privolať späť“.
Poznámka: Nedá vám pes ani na sekundu pokoj? V určitom okamihu samozrejme pomôže len to, že sa vrátite späť. Namiesto upokojovania psa slovami, gestami a dotykom by ste ho však mali úplne ignorovať a venovať mu pozornosť, až keď sa upokojí.
Pre úspech tréningu je tiež veľmi dôležité, aby ste svojím odchodom nerobili veľký rozruch. Rozsiahle hladkanie psa a niekoľkokrát opakované „čau“, kým za sebou naozaj nezatvoríte dvere, by bolo absolútne kontraproduktívne. Psy sú inteligentné a okamžite by si všimli, že niečo nie je v poriadku. Okrem toho sa vaša nervozita môže preniesť na psa.
Aj keď sa vrátite naspäť do miestnosti, nemali by ste psa búrlivo vítať a hladiť. Aj keď je to ťažké, nevenujte mu veľkú pozornosť a vždy zostaňte pokojní a uvoľnení. Toto je najlepší spôsob, ako psovi ukázať, že je to úplne v poriadku, keď ho necháte samého.
Tesne pred odchodom z domu často vykonávame rovnaké činnosti. Obujeme si topánky, oblečieme šál a bundu, vložíme mobilný telefón do kabelky alebo ruksaku a siahneme po kľúči od vchodových dverí. Pre psy trpiace separačnou úzkosťou sa tieto činnosti často stávajú kľúčovým stimulom. Začnú zavýjať ešte skôr, než opustíte dom.
Čím rozmanitejšie bude vaše krátke zmiznutie pri výcviku, tým menej sa váš pes bude fixovať na určitý postup. Keď sa váš domáci miláčik naučí zostať sám, môžete sa samozrejme vrátiť k vašim bežným návykom pred odchodom z domu.
Dovtedy by ste mali zostať flexibilní. Niekedy vyjdite von v teplákoch a teniskách, inokedy v šatách alebo obleku, niekedy v ponožkách alebo v elegantných topánkach, potom len s kabelkou alebo len s kľúčmi.
Môžete nechať svojho psa doma v miestnosti samého a zavrieť za sebou dvere bez toho, aby bol nervózny? Skvelé! Potom môžete prvýkrát opustiť dom.
Rovnako ako pri tréningu v dome, by ste to však nemali robiť len vtedy, keď máte naozaj dohodnuté stretnutie. Namiesto toho choďte k poštovej schránke, do garáže alebo zalejte kvety v predzáhradke.
Opäť, nerobte si z odchodu a návratu ťažkú hlavu a postupne predlžujte čas strávený mimo domu – bez toho, aby ste sa stali príliš predvídateľnými.
V závislosti od toho, aký je váš pes starý a aký silný je jeho strach zo samoty, možno budete musieť počítať s niekoľkotýždňovým tréningom.
Niekedy sú prvé úspechy viditeľné už po dvoch týždňoch, inokedy trvá šesť až osem týždňov, kým uvidíte pokroky. Mladé psy sa v podstate učia rýchlejšie ako tie dospelé, ale aj dospelé psy sú schopné sa naučiť!
Ak napriek pravidelnému cvičeniu nezaznamenáte po dvoch až troch mesiacoch žiadny pokrok, môže byť užitočné vyhľadať odborníka. Veterinári, zvierací psychológovia a tréneri psov sú dobrí odborníci, s ktorými sa môžete poradiť. Možno je strach zo samoty väčší, ako si myslíte? Niekedy môžu traumatické zážitky z minulosti viesť k separačnej úzkosti, ktorú možno prekonať len s odbornou pomocou.
Bez ohľadu na to, či ide o ťažký prípad alebo nie: pri správnom výcviku a veľkej trpezlivosti sa každý pes (bez ohľadu na vek) môže naučiť zostať sám. Nevzdávajte sa nádeje a cvičte pomaly a opatrne. Aj keď váš pes spočiatku ťažko znáša samotu.
Samozrejme, nesmiete to s tréningom preháňať a príliš sa koncentrovať na rýchly úspech. Ak si všimnete, že svojho psa príliš zaťažujete, je lepšie vrátiť sa pri výcviku o krok alebo dva späť. Uvidíte: Vaša trpezlivosť sa nakoniec vyplatí!
Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Vďaka tomu psíkovi hravo, ale dôsledne vysvetlíme, čo od neho očakávame a aké správanie je nežiadúce.
Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Veľkým problémom sa to stáva v prípade, že je pes veľkého plemena a je obtiažne ho zvládať, pokiaľ sa rozhodne ísť iným smerom než Vy. Problémy s chôdzou na vodítku vznikajú už v dobe, kedy je pes ešte malé šteniatko. Ale s potrebnými znalosťami a veľkou dávkou trpezlivosti môžete všetko zvládnuť.
Ak pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Sú dominantní len alfasamci a máte problém s dominanciou aj v prípade, že pes proste „len“ neposlúcha?
