© DoraZett / stock.adobe.com
Aportovanie udržuje psy zdravé a je zábavné. Je Váš pes aportovací typ?
Aportovanie typu „Dones loptičku!“ patrí ku klasickým činnostiam, pri ktorých zažívajú pes a majiteľ spoločnú zábavu. Mnohé psy aportujú inštinktívne: Majú silný „pud priniesť“. Väčšiu radosť z hravého „tam a späť“ však majú vtedy, keď sa základy naučia čisto. Ako naučiť psa aportovať Prinášame Vám tipy súvisiace s aportovaním so psom.
Keď psy aportujú, nehonia sa len bezducho za predmetmi, ako sú loptičky alebo iné hračky, ich cieľom je predmet úspešne chytiť a doniesť naspäť k pánovi alebo paničke. Medzi honením sa za paličkami a správnym aportovaním je však rozdiel.
Tento pojem pochádza pôvodne z lovu. Psy s výrazným loveckým inštinktom boli trénované tak, aby zver nielen ulovili a zložili, ale svoju korisť aj doniesli naspäť k lovcovi.
Mnohé tímy zložené z človeka a psa aportovanie veľmi baví. Psy sa pritom výdatne hýbu a môžu naplniť svoje prirodzené potreby – beh, nosenie koristi.
Spoločný tréning posilňuje puto medzi psom a majiteľom. Dvojnožci sa učia zlepšovať vlastnú reč tela, a tým aj komunikáciu so psom.
Aportovať môžu psy v byte, ako aj počas prechádzok. Podľa tréningu môžete cvičeniami zvyšovať koncentráciu svojho psa a zároveň ho telesne a duševne vyťažiť. Aportovanie okrem toho patrí k základom skúšobného tréningu.
© motivjaegerin1 / stock.adobe.com
Aportovaný predmet sa nazýva „aport“. V profesionálnom psom športe a pri love sa používajú špeciálne aportovacie činky s predpísaným materiálom a hmotnosťou. Nazývajú sa aj „aportovacie drevo“. Pri skúšobnom tréningu aportujú štvornožci „makety“, čo sú normované lovecké atrapy.
Pred trénovaním aportovania so svojím psom zohľadnite nasledujúce body:
Aportovanie je v zásade vhodné pre všetky psie plemená, pretože existuje takmer toľko variantov, koľko je vo svete psov „typov aportérov“. Tie najdôležitejšie Vám tu predstavíme.
„To retrieve“ znamená po slovensky to isté ako „priniesť späť“ a označuje jeden z typických talentov retrieverov. Či labrador retríver, alebo zlatý retríver: rady aportujú všetky plemená retrievera.
Tieto psy boli vyšľachtené na to, aby prinášali zastrelených vtákov poľovníkom. Ak im chcete urobiť radosť, pracujte intenzívnejšie na aportovaní a začnete trénovať s figurínou. Samozrejme, medzi retrívrami sú aj takí, ktorí nemajú radi aportovanie.
Je Vám táto situácia povedomá? Hneď ako Váš pes spozoruje loptičku, už ho nemožno zastaviť? Pri prechádzke len čaká na ďalší hod? Váš štvornohý kamarát je pravdepodobne Ball-Junkie. Loptové hry, a teda aj hádzanie a prinášanie loptičiek naspäť, upokojujú lovecký inštinkt psov.
Pre milovníkov loptičiek môže aportovací predmet rýchlo prevziať úlohu milovanej loptičky. Kladie osobitný dôraz na kontrolované vyhľadávanie. Divoké a vyčerpávajúce hry sú tabu.
Trénujte s oveľa pozitívnejšou motiváciou vo forme maškŕt alebo rovno s vreckom krmiva. No ak Váš kamarát nemá o aportovanie vôbec záujem ani po niekoľkých týždňoch, rešpektujte to.
Obzvlášť samostatné psie plemená sa do aportovania zvyčajne nehrnú. Sem patria napríklad psy na ochranu stáda ako bergamský ovčiak alebo chrty. Samozrejme aj tu sa nájdu výnimky: ako napríklad greyhound.
V zásade môžete naučiť aportovať aj mladého psa, ak budete postupovať pokojne. Mladých štvornožcov nechajte aportovať iba dve až tri minúty a čas hrania pomaly predlžujte. Základné pravidlo znie: Radšej nechať aportovať päťkrát po dve minúty ako raz na desať minút.
Ďalšie tipy o výchove psov pre majiteľov šteniatok: Zabavenie šteniatok
Namáhavé behanie s mnohými zastávkami alebo skokmi je pre štvornožcov s problémami s kĺbmi tabu. Kto by rád aportoval, obmedzí sa na malý okruh.
Pokojné aportovanie, pri ktorom je predmet vzdialený len niekoľko metrov a ide predovšetkým o sústredenú prácu, sa hodí pre staršie alebo choré psy.
Aportovanie môžete okrem toho kombinovať s hrami na schovávačku. Štvornožec pritom vlastným tempom vyňuchá predmet v byte alebo v záhrade a prinesie Vám ho. V prípade pochybností sa obráťte na zverolekára.
Mnohé psy majú prirodzený pud prinášať veci. Už šteňatá aportujú predmety bez tréningu. Zo správneho tréningu aportovania však budú mať osoh aj „prirodzené talenty“.
Tip: Psy bez záujmu môžete aportovanie učiť tým, že ich budete motivovať tréningom s vreckom s krmivom. Odmenu potom Váš chlpatý aportér dostane rovno z atrapy s krmivom.
Na začiatku nechajte svojho štvornožca v pokoji skúšať, aby sa k maškrtám dostal sám. Pochopí to rýchlo: Na dno vrecka sa dostanem iba s pomocou svojho dvojnožca!
Ako začať? V ďalšom texte sa dočítate o jednom z viacerých možných variantov, ako svojho psa naučiť aportovať:
Predmet určený na aportovanie svojmu psovi ponúknite hravou formou, napríklad tak, že mu ho podržíte „pred nosom“ a potom s ním ustúpite. Hneď ako by Váš pes chcel predmet uchopiť, poriadne ho vychváľte a odmeňte ho nejakou maškrtou alebo hrou.
V ďalšom kroku svojho psa pochváľte, hneď ako sa do predmetu zahryzne a pevne ho drží. Ak sa to podarí, pes by mal s Vami kráčať s predmetom v papuli, zatiaľ čo Vy predmet ďalej pevne držíte.
Toto nosenie rozširujete po malých krokoch. Nakoniec nechajte predmet úplne na psa a pochváľte ho, keď s ním pôjde ďalej.
Ak sa štvornožec nadchne pre predmet vo Vašej ruke, pomaly s ním klesajte stále viac dolu tak, aby sa Váš pes musel skloniť nadol. Pochváľte ho, keď sa s predmetom v papuli opäť postaví.
Môžete mu v tom pomôcť tak, že predmet vediete smerom nahor, hneď ako ho papuľkou uchopí. Pri ďalších pokusoch ruku čoraz viac odďaľujte od „aportu“ na zemi.
Vzdiaľte sa o trochu ďalej a predmet položte medzi seba a psa. Vaša ruka leží na zemi. Ak Váš štvornožec príde k Vám spolu s aportovanou „korisťou“, odmeňte ho. „Aport“ by mal opäť pristáť do Vašej nastavenej ruky.
V ďalších kolách po malých krokoch zdvíhajte ruku smerom nahor, až kým nebudete môcť predmet prijať v stoji.
Slovné signály by ste mali zavádzať, až keď fungujú tieto kroky. Položte predmet na zem bez toho, aby k nemu mohol Váš štvornožec pristúpiť.
Teraz povedzte nejaký slovný signál, napríklad „prines“ alebo „dones!“. Nechajte si ako predtým predmet naučene podať do ruky a poriadne svojho psíka prechváľte.
Teraz je možné zaviesť druhý slovný signál pre doručenie. Tesne pred tým, ako pes pustí predmet do ruky, dajte signál na vydanie, napríklad „Pusť“ alebo „Daj“.
Postupom času môžete predlžovať interval, počas ktorého pes drží aport v papuli. Dosiahnete to tak, že signál na odovzdanie dáte vždy o sekundu neskôr. To si vyžaduje veľa trpezlivosti a správne načasovanie.
Pri správnom aportovaní spočíva úspech v prinášaní – nie v divokom behu za hodom! Preto by ste mali začať hádzať predmet až po úspešnom kontrolovanom získaní. Ak Váš pes spoľahlivo poslúcha na povely „Sadni“ alebo „Zostaň“, uvoľnite tento povel až po hode.
© Karoline Thalhofer / stock.adobe.com
Každý začiatok je ťažký – tu je zopár tipov, ak máte na začiatku s aportovaním problémy.
Mnohé psy hopkajú s hračkou pred svojím majiteľom, ale nechcú ju vracať. Oveľa radšej by boli, keby sa dvojnožec snažil hračku uloviť v rámci naháňačky s nimi. Nenechajte sa vyprovokovať k pretekom a prenasledovaniu! Pes sa má pri aportovaní sústrediť na spoľahlivé prinášanie naspäť.
Nikdy za ním nebežte, ale majte strpenie: jedného dňa k Vám predsa len príde. Za to ho nezabudnite odmeniť maškrtou. Prípadne použite stopovaciu vôdzku.
Ďalšie tipy:
Predovšetkým mladé psy sa môžu pri hraní rýchlo rozjašiť. Len ťažko sa krotia a po tréningu sú rozjarenejšie ako predtým. Ak je to aj prípad Vášho pes, dbajte na krátke tréningové intervaly. Dve až tri minúty aportovania úplne stačia.
Klaďte dôraz na sústredené vracanie namiesto „lovu“, teda behania za psom. Trénujte tak, aby sa pes rozbehol až na povel („Prines!“).
Aj kňučanie naznačuje, že rozrušenie psa je až príliš veľké. Cvičenia začínajte a ukončujte v uvoľnenom stave. Zo začiatku netrénujte spolu s inými psami. Vykladanie predmetov namiesto ich hádzania takisto prispieva k pokojnejšej atmosfére.
Rozrušenie je pre psa vždy stres, preto mu treba zabrániť. Aj pri aportovaní je žiaduce pokojné správanie („Steadiness“), ktoré je predpokladom pre skúšobný tréning.
Bonus: Tréning aportovania v malých krokoch si vyžaduje trocha trpezlivosti. No kto pracuje precízne, môže sa dlho tešiť zo spoľahlivo aportujúceho psa.
Zatiaľ čo mnohí štvornožci svojmu majiteľovi loptičku a podobné predmety takpovediac vypľúvajú pred nohami, Váš štvornožec Vám bude aportovaný predmet pekne odkladať do ruky. A to za ten úžasný pocit stojí!
Aportovanie je vynikajúca voľnočasová aktivita a možno aj Váš začiatok so skúšobným tréningom – veľa zábavy prajeme!
Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Vďaka tomu psíkovi hravo, ale dôsledne vysvetlíme, čo od neho očakávame a aké správanie je nežiadúce.
Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Veľkým problémom sa to stáva v prípade, že je pes veľkého plemena a je obtiažne ho zvládať, pokiaľ sa rozhodne ísť iným smerom než Vy. Problémy s chôdzou na vodítku vznikajú už v dobe, kedy je pes ešte malé šteniatko. Ale s potrebnými znalosťami a veľkou dávkou trpezlivosti môžete všetko zvládnuť.
Ak pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Sú dominantní len alfasamci a máte problém s dominanciou aj v prípade, že pes proste „len“ neposlúcha?
