Lysé, šupinaté miesta na koži sú typické pri premnožení roztočov demodex.
Má váš pes odrazu na srsti lysiny, hoci sa mu inak darí dobre? Príčinou môžu byť roztoče demodex. Tieto malé parazity osídľujú srsť psov a po premnožení vyvolávajú demodikózu. V našom článku sa dozviete všetko, čo o roztočoch demodex u psov potrebujete vedieť a ako svojmu domácemu miláčikovi môžete pomôcť.
Roztoče demodex (Demodex canis, roztoče chlpových folikulov) sú súčasťou normálnej kožnej flóry psa. Väčšinou sa prenášajú z matiek na ich šteniatka.
Až u 50 % všetkých zdravých psov sa vyskytujú roztoče, ktoré žijú v chlpových folikuloch, ako aj v mazových žľazách kože psa. Nevyvolávajú svrbenie, nespôsobujú žiadne príznaky a spravidla nie sú nákazlivé.
Roztoče vo vlasových folikuloch sa stávajú problematickými až vtedy, keď sa masovo rozmnožia. Až potom sa objavia príznaky ochorenia.
Ak sa roztoče demodex u psa nekontrolovateľne množia, lekári hovoria o demodikóze. Tá sa u psov vyskytuje v rôznych formách a s rôznymi príznakmi. Celkovo možno rozlíšiť šesť variantov:
Táto forma demodikózy môže postihnúť psy všetkých plemien. Väčšinou postihuje psy v mladom veku.
Pri lokalizovanej forme sa môže objaviť až päť ohraničených oblastí na koži s malým množstvom chlpov alebo bez chlpov. Ak je ich viac ako päť, ide o generalizovanú formu. Oblasti sú začervenané a šupinaté, ale pes často nepociťuje svrbenie. Zmeny spôsobené roztočmi demodex sa nachádzajú na hlave, krku, končatinách a trupe psa.
Nie je zriedkavé, že sa choroba zistí úplne náhodne alebo vôbec. Vo viac ako 90 % prípadov s lokalizovanou demodikózou dochádza aj k spontánnemu vyliečeniu.
Ďalšou formou je lokalizovaná demodikóza, ktorá je niekedy vyvolaná lokálnym oslabením imunitného systému. K tomu dochádza napríklad injekčným podaním kortizónového prípravku alebo lokálnou aplikáciou kortizónového krému. Zvyčajne je postihnuté len miesto na koži, kde bola podaná injekcia alebo aplikovaná masť.
Kožné zmeny sú podobné ako pri spontánnej forme: V srsti sa vyskytujú ohraničené oblasti s vypadanou srsťou, začervenanou kožou a šupinami. Koža je často veľmi tenká. Niekedy zmeny pretrvávajú dlhší čas v dôsledku účinku injekčne podaného kortizónového prípravku. Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, ako napríklad zápal, môžete počkať na vyliečenie bez terapie.
Predpokladá sa, že táto forma je spôsobená dedičnou imunodeficienciou v kombinácii s ďalšou imunosupresiou. Vyskytuje sa u mladých psov do veku jeden a pol až dva roky v závislosti od plemena.
Kožné zmeny sa spočiatku objavujú na jednotlivých miestach – podobne ako lokalizovaná forma so šupinatením, začervenaním kože a vypadávaním srsti, ale rýchlo sa rozšíria (generalizácia). Hlava a predné končatiny sú často postihnuté ako prvé, ale zmeny sa potom rozšíria na celú kožu.
Pri tejto forme sa zvyčajne vyvinú bakteriálne infekcie – ako dôsledok napadnutia roztočmi demodex u psov – ktoré spôsobujú svrbenie a môžu vyústiť do závažných kožných príznakov. Patria k nim fistuly, edémy, pupienky a pustuly, ale aj závažné všeobecné príznky, ako sú horúčka alebo opuch lymfatických uzlín.
U starších psov sa bez ohľadu na plemeno môže vyvinúť aj generalizovaná forma demodikózy.
Na jednej strane môže byť vývoj iatrogénny, t. j. spôsobený podávaním imunosupresívnych liekov, ako je kortizón. Na druhej strane môžu byť spúšťačom nadmerného množenia roztočov demodex aj existujúce základné ochorenia, ako sú nádory a metabolické ochorenia (Cushingova choroba, cukrovka, hypotyreóza atď.)
Pri tejto forme demodikózy sa vyskytujú zápalové zmeny kože v oblasti labiek. Labky sú potom opuchnuté a bolestivé.
Najviac sú postihnuté plemená ako nemecká doga, bobtail a iné veľké plemená, ale aj westhighlandský biely teriér, mops, francúsky buldoček, anglický buldog a šarpej. Táto forma sa môže vyskytovať popri generalizovanej forme alebo ako samostatný problém.
Existujú aj iné formy demodikózy, ale spôsobujú ich iné druhy roztočov ako doteraz spomínaný Demodex canis. Vedcom sa však zatiaľ nepodarilo objasniť, či pri týchto druhoch dochádza k prenosu z postihnutých psov na zdravé psy.
Demodex cornei sprevádza začervenanie kože, šupinatenie a na rozdiel od iných roztočov demodex u psov aj výrazné svrbenie. Demodex injai zrejme žije v mazových žľazách, a preto vedie k mastnej koži, zlej kvalite srsti a rednutiu srsti najmä na chrbte.
Všetky formy demodikózy veterinár diagnostikuje rovnakým spôsobom, a to tzv. hlbokým kožným zoškrabom. V závislosti od lokalizácie kožných zmien sa dá demodikóza odhaliť aj vyšetrením korienkov vytrhnutých chlpov.
Niekedy – kvôli zápalu – nie je možné diagnostikovať chronicky zhrubnutú kožu vyššie opísaným spôsobom. V prípade podozrenia na roztoče demodex preto veterinár vykoná kožnú biopsiu.
Liečba demodikózy závisí od závažnosti a príznakov ochorenia. Ošetrujúci veterinárny lekár podľa toho rozhodne, aká terapia je potrebná.
Proti roztočom demodex u psov pomáhajú prípravky spot on a šampóny. Ak však dôjde k sekundárnej infekcii, veterinár môže byť nútený podať antibiotikum. Úspešnosť liečby možno podporiť aj prípravkami na posilnenie imunity.
Prognóza závisí od toho, akú formu demodikózy pes má. Zatiaľ čo lokalizované formy sa niekedy vyliečia aj samé, liečba generalizovaných foriem môže byť veľmi náročná. Často je potrebných mnoho liečebných cyklov.
V prípade generalizovanej demodikózy spôsobenej imunosupresiou musí veterinár liečiť predovšetkým základné ochorenia.
Keďže roztoč demodex patrí k normálnej kožnej flóre psa, nie je možná profylaxia liekmi. Na prevenciu najmä lokalizovanej, spontánnej formy sa odporúča podporiť a posilniť imunitný systém.
Predispozícia na vznik demodikózy existuje u krátkosrstých brachycefalických plemien (s plochým nosom), ako anglický buldog alebo francúzsky buldoček, mops a šarpej, ale aj u plemien ako doberman, nemecký ovčiak, jazvečík a u niektorých plemien teriérov. Keďže táto predispozícia je dedičná, psy trpiace generalizovanou demodikózou by sa nemali využívať na chov.
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
