© Seventyfour / stock.adobde.com
Ľudia starnú a rovnako aj ich psy. Súčasťou toho je, že naši štvornohí priatelia sa s pribúdajúcim vekom stávajú pokojnejšími a trochu strácajú aj chuť do jedla. Ale ako to je so zábudlivosťou? A kedy sa hovorí o demencii u psov? Vysvetlíme Vám, o čo ide, a ako môžete svojho starnúceho miláčika podporiť.
Senilná demencia je nevyliečiteľné ochorenie nervového systému. Vyskytuje sa u psov, ľudí a iných domácich miláčikov, ako sú mačky. U psov je tiež známa ako syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS) alebo psia Alzheimerova choroba.
Demencia je spojená so zmenami v štruktúrach mozgu. Tieto odumierajú (degenerujú) ukladaním rôznych bielkovín. Patria sem najmä beta-amyloidné plaky a starecký pigment lipofuscín. Zatiaľ nie je jasné, prečo sa tieto látky ukladajú v nervových bunkách. V každom prípade to spôsobuje trvalé zhoršenie kognitívnych schopností takto postihnutých psov.
Medzi kognitívne schopnosti patria:
Demencia sa musí jasne odlišovať od prirodzenej staroby u psov. U starých psov je normálne, že cez deň viac odpočívajú a menej žerú. Ak však u svojho štvornohého priateľa spozorujete nasledujúce znaky, mali by ste spozornieť:
Psy majú podobný rytmus dňa i noci ako ľudia, aj keď cez deň potrebujú viac spánku. Toto správanie sa môže u dementných psov zmeniť. Cez deň spia častejšie a v noci majú viac fáz bdenia. Počas noci sa môže tiež vyvinúť dlhodobá nespavosť (insomnia).
Počas spánku sa u dementných psov objavuje zvýšený nepokoj, čo sa prejavuje silným dychčaním alebo tým, že sa psy odrazu preľaknutí zobudia.
Prvým jasným znakom demencie u psov je nespoznávanie inak známych ľudí alebo bezcieľne behanie po okolí.
Ďalej sa dezorientácia prejavuje zadívaním sa do prázdna, alebo schovávaním sa za kusmi nábytku. Ak privoláte svojho psa na jedlo a on beží na nesprávne miesto, to je tiež znakom demencie.
Väčšinu príkazov ako „sadni“ alebo „miesto“ sa Váš pes naučil už v období šteniatka alebo počas mladosti. Zatiaľ čo staré, ale zdravé psy, na povely občas nereagujú z dôvodu zhoršeného sluchu, dementné psy často na jednoduché povely nereagujú.
Hygienické návyky sú naučeným správaním. Ak psy v dôsledku Alzheimerovej choroby na tento návyk zabudnú, opakovane močia doma. Často sa tak stáva bez akýchkoľvek náznakov.
Vedci a veterinári v súčasnosti predpokladajú, že toto nervové ochorenie závisí od rôznych faktorov. V súvislosti s týmto ochorením existujú rôzne prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby u psov.
Čím skôr sa s nimi začne, tým pomalšie ochorenie postupuje. Terapia Alzheimerovej choroby sa zameriava na tieto opatrenia:
Určité látky môžu podporiť nervový systém. Patria sem napríklad antioxidanty, ktoré zachytávajú v mozgu takzvané voľné radikály (agresívne a kyslík obsahujúce zlúčeniny). Tieto lapače radikálov sa nachádzajú najmä vo vitamínoch C a E, ale aj v provitamíne A.
Poznámka: Výber vhodného diétneho krmiva môže podporiť prirodzené funkcie organizmu vášho psa. Upozorňujeme však, že diétne potraviny nemôžu liečiť ani predchádzať chorobám. O vhodnej strave pre vášho psa by ste sa mali vždy poradiť aj s veterinárom. Špeciálne krmivá pre staršie psy nájdete v internetovom obchode zoohit.
© Mary Lynn Strand / stock.adobe.com
Mentálne vyťažené psy majú menšie riziko ochorenia na demenciu. Ak svojmu chlpatému priateľovi neustále dávate nové úlohy na stimuláciu myslenia, môžete túto nevyliečiteľnú chorobu pomôcť spomaliť.
Napríklad zmeňte vychádzkovú trasu pri venčení alebo kúpte psovi inteligenčné hračky. Cvičenie nových príkazov môže tiež zvýšiť kognitívne schopnosti.
Syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS) možno liečiť Selegilínom a Propentofylínom vo forme tabliet. Propentofylín má vlastnosti podporujúce krvný obeh a posilňuje funkciu srdca.
Psia Alzheimerova choroba je pomerne časté ochorenie. Rôzne štúdie ukazujú, že asi 30 až 60 percent psov starších ako sedem rokov vykazuje príznaky demencie.
Doteraz sa nepodarilo zistiť, či ide o dedičné ochorenie, a či zohráva úlohu plemeno psa. U ľudí sa naopak preukázalo, že demencia je dedičná.
Na univerzite Justus-Liebig v meste Giessen som absolvovala kompletné vzdelanie ako veterinárna lekárka a získala skúsenosti v rôznych odboroch, ako sú medicína malých, veľkých a exotických zvierat, farmakológia, patológia a bezpečnosť potravín. Odvtedy pracujem nielen ako veterinárna autorka, ale aj na svojej vedecky podloženej dizertačnej práci. Mojím cieľom je v budúcnosti lepšie chrániť zvieratá pred bakteriálnymi patogénmi. Okrem svojich veterinárnych znalostí zdieľam aj svoje vlastné skúsenosti ako šťastná majiteľka psa, a dokážem tak pochopiť a vysvetliť úzkosti a problémy, ako aj ďalšie dôležité otázky týkajúce sa zdravia zvierat.
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
