© nechaevkon / stock.adobe.com
Anaplazmy, rovnako ako Ehrlichia, patria medzi Rickettsie. Preto je anaplazmóza u psa označovaná aj ako granulocytárna ehrlichióza. Anaplazmy sú silné vnútrobunkové baktérie, ktoré sa nachádzajú v slinách rôznych druhov kliešťov. Počas prisatia sa tieto prenášajú na psa. U nás sa najčastejšie vyskytuje kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Po približne pól týždni dochádza k napadnutiu krviniek, pričom sa jedná najmä o biele krvné telieska (leukocyty), ako aj neutrofilné granulocyty a eozinofilné granulocyty.
Tieto sú neoddeliteľnou súčasťou vrodeného imunitného systému a pomáhajú pri identifikovaní a ničení patogénov. Vo veľmi krátkom čase sa môžu anaplazmy cez krvný obeh dostať do celého organizmu (bakteriémia). Postihnuté sú orgány, ako sú obličky, mozog, pečeň a pľúca. Avšak vo väčšine prípadov infekcie sa choroba nedostaví. Typicky sa toto ochorenie častejšie vyskytuje v teplých mesiacoch od marca do novembra, keďže v tomto čase sú kliešte najviac aktívne.
Tento druh vyvoláva u psov a mačiek, ako aj u ľudí a u mnohých ďalších živočíšnych druhov granulocytovú anaplazmózu. Je rozšírená po celej Európe, pričom v Nemecku sa infikovala už takmer tretina psov. Na infikovanie organizmu musí kliešť sať krv hostiteľa najmenej jeden až tri dni. Väčšina psov však produkuje dostatok ochranných proteínov (protilátok), a preto sa u veľmi málo psov vyvinú príznaky. Do akej miery pes ochorie na granulocytovú anaplazmózu závisí od príslušného génového variantu druhu.
Na rozdiel od Anaplasma phagocytophilum, Anaplasma platys vedie k cyklickej trombocytopénii. Tento druh sa u nás endemicky nevyskytuje a prenáša sa takmer výlučne len v južnej Európe. Toto ochorenie je často asymptomatické a vyskytuje sa iba u psov.
Napadnutím bielych krvných teliesok (leukocytov) sa anaplazmy veľmi rýchlo dostávajú do celého organizmu, čím spôsobujú veľmi premenlivé príznaky. Hoci je v Nemecku infikovaných veľa psov, veľmi málo z nich ochorie. Doteraz ešte nebol zistený dôvod. Ak sa však choroba vyskytne, je veľmi akútna. Po akútnej fáze nastupuje subklinická fáza, v ktorej príznaky opäť ustupujú. Počas tejto doby dôjde buď k úplnému zniženiu patogénov, alebo anaplazmy zotrvajú v krvných bunkách. Ak je následne imunitný systém opäť oslabený, napríklad v dôsledku iného ochorenia, môže sa stať ochorenie chronickým. Toto je sprevádzané ďalšími silnými príznakmi.
© tatomm / stock.adobe.com
Pretože anaplazmóza u psa má veľmi premenlivé príznaky a podobá sa iným horúčkovitým ochoreniam, ako sú ehrlichióza alebo babezióza, je správna diagnostika dôležitá. Po podrobnom výsluchu veterinárom (anamnéza) nasleduje všeobecné klinické vyšetrenie. Odobratím vzorky krvi môže veterinár iniciovať rôzne laboratórne diagnostické testy. Zvyčajne sa však musia vykonávať v špeciálnych laboratóriách, a preto môže trvať niekoľko dní, kým bude známy výsledok. Najčastejším testom je tzv. nepriama detekcia patogénov pomocou imunofluorescenčného testu. Tento sa však môže uskutočniť až od 10. dňa po infekcii, pretože sa ním zisťuje obsah ochranných proteínov (protilátok) v krvi. Výsledok (hodnota titra) sa hodnotí ako pozitívny od 1:100, pričom negatívny výsledok môže byť spôsobený oneskorenou tvorbou protilátok. Preto by sa mal tento test po cca. 4 dňoch opakovať. Okrem nepriamej metódy existujú tiež metódy priameho zisťovania. Medzi ne patrí napr. vyšetrenie krvného náteru, pri ktorom sa určujú patogény v neutrofilných granulocytoch, ako aj metóda PCR (polymerázová reťazová reakcia). Druhá metóda však vyžaduje vzorku krvi, sleziny alebo kostnej drene.
Liečba anaplazmózy sa uskutočňuje podávaním špeciálnych liekov proti rickettsiám a prostredníctvom symptomatickej liečby. Často sa používajú antibiotiká s účinnou látkou tetracyklín alebo doxycyklín. Tieto lieky by sa mali podávať vo forme tabliet po dobru asi troch týždňov. Okrem týchto dvoch účinných látok sa môže použiť aj imidocarb. Na zmiernenie symptómov pomáhajú infúzie a krvné transfúzie.
V prípade silných zápalových reakcií vedie použitie kortizónových preparátov, ako je Prednizolón, k tlmeniu neprimeraných reakcií imunitného systému. Po každej terapii je dôležité niekoľkokrát skontrolovať krv, aby sa v prípade zhoršenia zdravotného stavu dalo čo najrýchlejšie zasiahnuť.
Anaplazmóza je pri správnej liečbe vo väčšine prípadov liečiteľná. Napriek prekonanému ochoreniu môžu byť testy na protilátky roky pozitívne.
Nie je možné vylúčiť, či táto infekcia nepovedie opätovne k chorobe.
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
