© otsphoto / stock.adobe.com
Psy vidia svet trošku inak ako ľudia.
Bez varovania hodíte svojmu psovi loptičku a čudujete sa, že je schopný ju bez problémov chytiť? Zaujíma vás, ako váš štvornohý priateľ vidí v noci alebo či je farboslepý? Oči psov fungujú totiž inak ako ľudské oči. Vysvetlíme vám najdôležitejšie rozdiely a predovšetkým odpovieme na otázku, ako vidí pes.
Približne 6 miliónov čapíkov (zmyslové bunky) nášho ľudského oka vníma farby trichromaticky (lat. tri = tri; chroma = farba). To znamená, že primárne vnímame červenú, modrú a zelenú farbu. Ak sú napríklad čapíky, ktoré sa špecializujú na červenú a modrú, stimulované súčasne, vnímame farbu ako fialovú. To nám umožňuje rozlišovať medzi inými zmiešanými farbami, ako je oranžová alebo tyrkysová.
Dichromatické oči psov (lat. di = dva) fungujú inak. Ich schopnosť zachytiť červenú a zelenú farbu je nižšia. Dokážu rozlíšiť len modrú a žltú farbu. Keďže psy ťažko rozlišujú farby, orientujú sa oveľa viac na jas predmetov.
Psy majú v sietnici (retina) veľa tyčiniek. Práve tie sú zodpovedné za vnímanie jasu, najmä počas šera. Vodiace psy napríklad nevedia rozlíšiť, či je na semafore červená alebo zelená farba, reagujú skôr na jas lampy.
Tyčinky v sietnici sú zmyslové bunky, ktoré sa sústreďujú na vnímanie svetla. Ich úlohou je rozlišovať medzi svetlom a tmou.
Tyčinky určujú aj frekvenciu blikania fúzie. Definujú, pri ktorej opakovanej zmene svetla a tmy je obraz vnímaný ako jednotný, rozmazaný obraz. V ľudskom oku je táto frekvencia okolo 10 až 60 podnetov za sekundu. U psov je táto frekvencia oveľa vyššia. Práve preto psy dokážu chytiť pohybujúce sa predmety, ako napr. letiacu loptičku, oveľa lepšie ako my.
Na druhej strane je schopnosť psov vidieť nepohyblivé predmety oveľa nižšia. Ak sa napríklad schováte na poli a zostanete nehybne stáť, váš pes vás s väčšou pravdepodobnosťou nájde vďaka svojmu dobre vyvinutému čuchu. Vizuálne vás spozoruje, až keď sa dáte do pohybu. Oči psa, preto nemôžeme porovnávať s jeho dobre vyvinutými zmyslami ako je čuch alebo sluch.
Keďže je pes príbuzný vlka, má dobrú schopnosť vidieť nielen za šera, ale aj za tmy. Z evolučného hľadiska je to veľmi dôležité, pretože vlci lovia v noci a svoju korisť musia vnímať vizuálne.
Ako teda vidia psy v tme? Deje sa to vďaka veľkému množstvu tyčiniek v sietnici oka a hlavne vďaka membránovej vrstve oka v tvare polmesiaca (lat. Tapetum Lucidum). Je to štruktúra podobná kryštálom, ktorá odráža každý do oka dopadajúci lúč svetla. Týmto sa stimulujú zmyslové bunky oka vo väčšej miere.
Tento jav môžete pozorovať, ak v noci svetlometom svojho auta zasiahnete oči túlavého psa alebo divej zvery, ako je srnka. U psov sa Tapetum lucidum javí ako žltkastý až modrozelený lesk.
© raymond allan/EyeEm / stock.adobe.com
U psov je štruktúra oka identická so štruktúrou oka človeka. Orgán zraku možno vo všeobecnosti rozdeliť na vonkajšiu, strednú a zadnú časť:
Vonkajšia vrstva dáva oku jeho tvar a pozostáva z bielej časti (lat. sklera) a priehľadnej zakrivenej časti – rohovky (lat. cornea), ktorá je umiestnená priamo za zrenicou. Tá vďaka svojmu silnému zakriveniu prispieva aj k refrakčnej sile oka, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje videnie.
Stredná vrstva oka sa nazýva uvea. Delí sa na dúhovku (lat. Iris), ciliárne teliesko a cievovku (lat. Chorioidea). Dúhovka dáva psovi farbu očí a vďaka svalom zužuje alebo rozširuje zrenicu. Reguluje tak dopad svetla do oka. Ciliárne teliesko obsahuje mnoho výbežkov, na ktorých je upevnená šošovka. Produkuje aj očnú tekutinu, ktorá reguluje vnútorný tlak a spôsob, akým cievovka zásobuje určité tkanivá dôležitými živinami.
Vnútorná vrstva oka je tvorená sietnicou (lat. Retina) a skladá sa z mnohých bunkových vrstiev. Rôzne typy buniek, vrátane tyčiniek a čapíkov umožňujú tenkej sietnici vnímať farbu a svetlo. Každý stimul sa prenáša do mozgu cez zrakový nerv. Mozog vníma nervové stimuly ako farbu alebo jas a pes okom niečo vidí.
Bohužiaľ, ani oči našich psích miláčikov nie sú imúnne voči chorobám. Začervenanie očí, alebo znížená schopnosť videnia sú jasné znaky zdravotného problému. V tomto prípade sa odporúča včasná návšteva veterinára.
Nasledujúce očné ochorenia sú u psov obzvlášť časté:
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
