© beatrix kido / stock.adobe.com
Agilné psy, ako je napríklad táto šeltia, si flyball veľmi užívajú.
Behanie, skákanie, chytanie a aportovanie – to je flyball. Rýchlo sa rozvíjajúci šport je vhodný pre štvornohých nadšencov všetkých veľkostí a podporuje nielen kondíciu a sociálnu znášanlivosť, ale posilňuje aj puto medzi zvieraťom a človekom. V našom článku sa dozviete, aké sú pravidlá tohto športu a ako sa Vy a Váš pes môžete stať ideálnym flyball – tímom.
Červená, žltá, žltá, zelená: Ako náhle sa na semafore „elektronického rozhodcovského systému (Electronic Judging System)“ rozsvieti zelená, ide sa na vec.
Pes vybehne zo štartovacej čiary, preskočí cez štyri prekážky, chytí loptu z flyball–boxu a beží cez prekážky späť k svojmu pánovi. Ako náhle prekročí cieľovú čiaru, pokračuje ďalší pes z tímu a prebieha súťažnou dráhou za hlasného jasotu, povelov od svojho majiteľa a hlasného štekania ostatných psov. Na konci turnaja psy sotva chytajú dych a majitelia sú zachrípnutí – ale všetci sú šťastní.
Tak možno stručne charakterizovať flyball. Čo ale robí tento rýchle sa rozvíjajúci psí šport tak fascinujúcim? Aké sú pravidlá a pre aké psy je tento šport vhodný?
© beatrix kido / stock.adobe.com
Prvé oficiálne pravidlá pre flyball v Spojených štátoch sa spočiatku vošli na jednu stránku. Dnes je to 60 stránok. Väčšina európskych krajín má tiež svoje vlastné normy, ktoré sa v rôznych bodoch mierne líšia.
V tomto článku sa zameriame na najdôležitejšie základné pravidlá tohto psieho športu:
Súťažia dve družstvá, ktoré sa zvyčajne skladajú zo štyroch tímov pes – človek a vzájomne si konkurujú na dvoch paralelných tratiach.
Psy športujú, zatiaľ čo majitelia musia zostať na štartovacej/cieľovej ploche a povzbudzujú psy hlasným krikom, divokým gestikulovaním a fandením.
Podobne ako pri Formule 1 sa na semafore rozsvieti červená, žltá a zelená. Aby psy prekročili štartovaciu čiaru presne na zelenú, musia so svojim pánom vybehnúť v správny okamih.
Zatiaľ čo majiteľ stojí približne pri jeden meter širokej štartovacej/cieľovej bráne, psy musia na trati prekonať štyri prekážky, predtým ako dorazia k flyball–boxu.
Loptička sa uvoľní stlačením labkou a po elegantnej otočke (tzv. plavecká otočka) pes beží rovnakým spôsobom s loptičkou v papuľke – opäť cez štyri prekážky a späť k psovodovi, ktorý krátko pred cieľom beží pred psom, aby svojho štvornohého športovca vybudil k vyššej rýchlosti.
V rovnakej chvíli vbieha druhý pes z tímu, ktorý by mal prekročiť štartovaciu čiaru v okamihu, keď prvý pes prebehol cieľovú čiaru.
Ako náhle všetky štyri psy v tíme úspešne dokončia „štafetový beh“, čas sa zastaví a vyhráva najrýchlejší tím.
Ako už bolo zmienené, prvé stroje na hádzanie loptičiek boli akýmsi katapultom, ktorý vystreľoval loptičky vysokým, širokým oblúkom.
Medzitým sa na väčšine flyballových turnajoch, ktoré sa konali po celom svete, začali využívať tzv. dvojdierové pedálové boxy. Box pripomína skejtovaciu rampu, pričom celá naklonená predná strana boxu je ovládacou doskou, ktorá uvoľňuje loptu.
Výhodou tohto „full face pedal boxu“ je to, že pes už nemusí presne zasiahnuť malý pedál, ale môže využiť celú nášľapnú plochu.
Chytenie loptičky, otočku a začatie spiatočnej cesty zvládne pes v podstate jedným pohybom, čo šetrí drahocenný čas.
Ďalším plusom je, že vďaka systému s dvomi otvormi môže pes vykonať plaveckú otočku (čo je možné len pri tomto type boxu) doprava aj doľava. Okrem toho sa pes dostane k loptičke len vtedy, ak uvedie box do činnosti (vybratie loptičky zo záchytnej misky len pohybom okolo boxu je tak vylúčené).
Štyri prekážky na trati sú umiestnené vo vzdialenosti troch metrov. Výška prekážok je upravená na najmenšieho psa tak, aby všetky psy v tíme mohli ľahko prekážky preskočiť.
V závislosti na veľkosti psa je výška 17,5 – 35 cm. Druhá flyballová dráha pre tím súperov, ktorá je umiestnená vo vzdialenosti 4 – 6 metrov vedľa prvej trati, je rovnaká.
© melounix / stock.adobe.com
Zlý štart je jednou z najčastejších chýb. O zlý štart ide vtedy, ak pes prekročí štartovaciu čiaru skôr ako predchádzajúci pes dosiahne cieľovú čiaru. V tomto prípade čas beží ďalej, ale pes musí na konci štafety bežať znova. Čas sa zastaví a súťaž skončí len vtedy, keď všetky štyri psy bezchybne prebehnú celú trať.
Ďalšie chyby, ktoré vyžadujú opakovanie behu na konci štafety, sú to, že pes nepreskočí cez všetky prekážky alebo neprinesie loptičku cez cieľovú čiaru.
To najlepšie na flyballe je, že na rozdiel od niektorých psích športov, je vhodný v podstate pre psy všetkých plemien a veľkostí.
Aby však psa tento šport bavil, mal by splňovať niekoľko predpokladov:
Okrem vyššie popísaného základného tréningu sa v kluboch cvičí aj rozptyľovanie inými psami, ľuďmi a hlasnými zvukmi – napokon sa pes počas súťaže nesmie nechať ničím odradiť od absolvovania určenej trate.
Samozrejme je tiež dôležité, aby samotný tím aj ostatné tímy pokračovali v tréningu. Štartovací povel a cieľový šprint musia byť presne koordinované, aby štafeta prebehla bez problémov.
Ak pes obsluhuje flyball-box bezchybne, je čas na prvý beh s meraním času. Tréneri a odborníci poznajú veľa trikov a tipov ako zviera motivovať na udržanie rýchleho tempa po celý čas behu.
Prvej súťaži už nič nestojí v ceste. Veľa klubov organizuje regionálne „priateľské turnaje“, kde môžu súťažiť rôzne tímy. A kto vie? Možno sa niekedy Vy aj Váš pes zúčastníte medzinárodnej súťaže.
Napriek všetkým ambíciám by ste nemali zabúdať na jedno: Dôležitejší ako úspech je zábava pri hraní flyballu a spoločné zážitky s Vaším štvornohým priateľom.
Hádzať loptičky celý deň? To prestalo majiteľa psov z Kalifornie (USA) Herberta O. Wegnera baviť.
Ale ako inak potešiť psa, ktorý je blázon do aportovania loptičiek? Bez ďalšieho váhania postavil v garáži zariadenie, ktoré katapultovalo tenisové loptičky vysoko do vzduchu a jeho pes ich chytal. Wegnerov pes bol tak nadšený pánovým vynálezom, že od tej doby trénovali každý deň, a tak hravým spôsobom zlepšovali kondíciu psa, schopnosť skákať a reagovať, rovnako ako aj rýchlosť a šikovnosť v aportovaní.
Wegner predstavil toto zariadenie svojim priateľom v Obedience Clube a získal takú pozitívnu odozvu, že na začiatku 70. rokov požiadal o patent na svoj „prístroj na výcvik zvierat“.
Keď Wegner predstavil svoj patent v populárnej Tonight Show s Johnny Carsonom, niekoľko tisíc milovníkov psov si flyball okamžite zamilovalo a v 80. rokoch sa rapídne zvýšil dopyt po flyball-boxe, ktorý hádzal loptičky do vzduchu (odtiaľ názov flyball).
North American Flyball Association (NAFA) nakoniec zmenila flyball na turnajový šport s presnými pravidlami, ktorý rýchlo tiež fascinoval majiteľov psov v Európe a Austrálii.
To, čo v súťaži vyzerá tak ľahké a hravé, naozaj vyžaduje systematický tréning. Najlepší spôsob, ako naučiť Vášho psa flyball, je nájsť tím alebo klub blízko Vášho domova, ktorý tento psí šport ponúka. Taký tréning je jednak zábavnejší, ako cvičenie doma, ale tiež naučí psa pracovať v tíme. Môžete sa tu tiež dozvedieť mnoho cenných tipov a trikov od vedúceho výcviku a ďalších psovodov.
Výcvik pre začiatočníkov sa skladá z niekoľkých malých individuálnych krokov, pričom tréning s pravým flyball–boxom je zaradený až na koniec. Pre psa, ktorý s flyballom až teraz začína, sú povinné nasledujúce štyri prvky:
Ako prvý krok by ste mali nacvičovať chytanie loptičky. Postavte sa pred svojho psa a hoďte mu tenisovú loptičku – ale tak, aby ju mohol ľahko chytiť.
Ak má Váš pes už skúsenosti s agility, môžete tento výcvik skrátiť. V prípade, že nie, začnite malou prekážkou, ako je napríklad debnička v záhrade. Ak máte pomocníka, môže držať psa za postroj, pokým od Vás nedostane povel a preskočí cez prekážku k Vám.
V opačnom prípade dajte psovi povel „čakaj“, a potom choďte na druhú stranu prekážky. Lákajte ho maškrtou, loptičkou alebo jeho obľúbenou hračkou a chváľte ho, ak prekoná prekážku bezchybne. Ak pes tento krok zvládne, postupne pridávajte ďalšiu prekážku, dokiaľ nebude musieť preskočiť cez štyri prekážky, aby dosiahol cieľ.
Naučte psa priblížiť sa k prekážke plnou rýchlosťou a urobiť otočku bez spomalenia. Na psom ihrisku sa toto nacvičuje zvyčajne s pomocou tyče, ktorá sa zapichne do zeme a pes okolo nej musí obiehať.
Tento cvik možno dobre precvičiť aj na prechádzke, napríklad so stromom so slabším kmeňom. Postavte sa vedľa psa a pošlite ho s pomocou obľúbenej maškrty v ruke okolo stromu alebo tyče.
Dajte mu jasný povel (napr. „bež“ alebo „otočka“) a odmeňte ho maškrtou, ako náhle kmeň obehne. Ak chcete zaistiť, aby sa pes po otočení opäť rozbehol rovnakým tempom, hoďte maškrtu do smeru, z ktorého pes pribehol. Takto sa pes naučí, že musí po otočke znova „pridať plyn“.
Ale pozor: Nehádžte maškrty príliš skoro. Pes sa musí naučiť, že odmenu dostane až potom, keď obehne tyč.
Základným prvkom vo výcviku je samozrejme zvyknutie si na flyball–box, ktorý psy potom v hre využívajú a kde sa musia otočiť.
Ak je Váš pes skeptický voči niečomu novému, nemali by ste ho nútiť, ale skôr mu postupne túto podivnú vec, ktorá hádže loptičky, predstaviť.
Napríklad sa najprv postavte za flyball-box (pokým pes čaká pred ním – sám alebo na vodítku, ktoré drží druhá osoba) a hoďte loptičku cez box tak, aby ju pes mohol chytiť. Ak to pes zvládne a nemá z boxu strach, potom v ďalšom kroku cvičte, že sa pes boxu dotkne labkou.
Podobne ako pri základných príkazoch „sadni“, „ľahni“ alebo „bež“, nacvičujte so špeciálnym hlasovým povelom, napr. „dotyk“ – to potom využijete aj v neskoršej hre. S maškrtou v ruke ukážte svojmu psovi miesto, ktorého by sa mal labkou dotknúť.
Ako náhle sa pes priblíži, že sa dotýka labkou boxu, dajte mu povel „dotyk“ a odmeňte ho maškrtou. Povel môžete trénovať aj doma – bez boxu – jednoducho pomocou krabice, ktorej sa pes dotkne labkou. Len vtedy, keď pes spoľahlivo reaguje na povel „dotyk“, napchajte flyball-box a v ďalšom kroku trénujte dotyk s chytaním loptičiek.
Výcvik postupne rozširujte o ďalšie prvky, ktoré pes pozná z jednotlivých cvičení. Môžete umiestniť dobre známu tyč, ktorú sa pes naučil obkrúžiť, priamo pred flyball-box a trénujte prepojenie otočky s ovládaním stroja.
Ďalej postupne umiestňujte prekážky, ktoré musí pes prekonať. Spočiatku bežte spolu so psom, pokým sám neprebehne dráhu bez ťažkostí a nevráti sa späť k Vám aj s loptičkou.
Ide sa von! Pre psa sú každodenné prechádzky so svojim pánom vrcholom dňa. A nejde len o pohyb a vykonanie malej či veľkej potreby. Ak chcete, aby Vaše spoločné prechádzky so psom boli rozmanité, môžete kombinovať fyzickú a duševnú záťaž s výcvikom a množstvom zábavy.
Zdajú sa Vám aj Vášmu psíkovi každodenné prechádzky nudné? Túžite zažiť so štvornohým kamarátom niečo viac? V tom prípade vyskúšajte agility! Agility predstavuje moderný šport pre psy, ktorý zlepšuje komunikáciu medzi majiteľom a zvieraťom a ideálne podmienky predstavuje letné obdobie a voľné priestranstvo.
Kto nešportuje, ten chátra: šport je rovnako dôležitý pre zdravie ľudí aj psov. Ale psí šport je oveľa viac ako len podpora fyzickej kondície. Predstavuje zábavu, pohyb, mozgovú aktivitu, súťaženie, výcvik a sociálnu interakciu súčasne. Ale ktoré psie športy vlastne existujúí? A ktorý šport je pre Vás a Vášho psa ten pravý? V našom článku Vám predstavíme najobľúbenejšie psie športy.
