Zlatý retríver
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
© DragoNika / stock.adobe.com
Weimarský stavač sa považuje za najstaršie nemecké plemeno stavačov a je dodnes všestranným a náruživým úžitkovým poľovníckym psom. Tento aristokrat medzi psami so striebristo sa lesknúcou srsťou a hrdým výrazom sa teší čoraz väčšej obľube aj u nelovcov. Ako rodinný pes je však vhodný len v prípade, že sa mu dostáva dostatok náhradnej aktivity.
Pohľad na weimarského stavača už dávno nepúta pozornosť iba u lovcov. U mnohých milovníkov psov sa tešia obdivu predovšetkým striebristosivá srsť, ktorá je vo svete psov zriedkavá, a výrazné jantárové oči, ktoré majú v šteňacom veku ešte azúrovú farbu.
Svojou štíhlou, svalnatou a harmonickou postavou, hrdým postojom a pekne tvarovanou hlavou s dlhými visacími ušami stelesňuje weimarský stavač dokonalý typ ušľachtilého poľovníckeho psa.
V dospelosti dosahuje weimarský stavač výšku v kohútiku od 60 do 70 cm a patrí tak skôr k veľkým psom. Hmotnosť sa pohybuje od 30 do 40 kg. Suky sú v zásade o niečo menšie a ľahšie ako ich samčie náprotivky.
Sivá farba srsti je v rozsahu od striebristosivej, cez srnčiu sivú až po myšaciu sivú. Biele odtlačky na hrudi a labkách sú v malej miere síce prípustné, avšak nanajvýš zriedkavé.
V rámci Medzinárodnej kynologickej federácie sa popri typickom weimarskom stavačovi s krátkou srsťou chová tiež dlhosrstý weimarský stavač. Dlhosrsté šteňatá boli pred časom často nežiaduce a dodnes sú veľmi zriedkavé. Aj American Kennel Club vo svojom štandarde uznáva iba krátkosrstý druh.
Veľkovojvodský dvor Weimar, ktorý možno považovať za kolísku weimarského psieho plemena, si už začiatkom 19.storočia vážil všestranné lovecké schopnosti elegantného sivého psa.
Jeho pozoruhodný jemný čuch, vytrvalosť, ostrosť v prípade divej a dravej zveri, ako aj jeho poslušnosť voči pánovi a strážny a ochranársky inštinkt, ktorý neradno podceňovať, spravili z weimarského stavača užitočného a ušľachtilého sprievodcu šľachticov a lovcov.
Ešte aj dnes sú v Nemecku, domovine weimarského stavača, pri chove prioritou jeho lovecké schopnosti. Jeho spoľahlivosť pri vystavovaní zveri a práci vo vode, ako aj nápaditý sklon pracovať po odstrele sú podľa štandardu plemien Medzinárodnej kynologickej federácie rozhodujúce povahové rysy.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj jeho všestrannosť, vytrvalosť pri hľadaní, kontrolovaný temperament a ľahké vedenie. Psy, ktoré tieto vlastnosti pri loveckej výkonnostnej skúške nedokážu preukázať, sa v krajine pôvodu plemena nepripustia k chovu. S cieľom vyhovieť nárokom na úžitkového poľovníckeho psa sa weimarské stavače v Nemecku odovzdávajú iba lovcom.
V USA, Kanade a Veľkej Británii je weimarský stavač okrem svojho využitia pri love žiadaný aj ako záchranársky a terapeutický pes, ba aj ako policajný pes a pomocník pri stopovaní drog. Tento pekný siváč sa však teší čoraz väčšej obľube dokonca aj v pozícii čisto rodinného psa či sprievodcu.
Niet teda divu, že v posledných rokoch aj v jeho domovine, Nemecku, prebiehali neustále diskusie o tom, či nie je weimarský stavač vhodný aj ako rodinný pes.
Veď napokon nielen elegantný zovňajšok prispel k tomu, že aj nelovci prejavujú stále väčší záujem o psy z tohto plemena. Je však možné skutočne vyhovieť weimarskému stavačovi v úlohe rodinného psa?
Zatiaľ čo kritici zdôrazňujú, že weimarský stavač je typický pes pre jedného človeka, ktorý počúva iba svojho pána a iných členov rodiny nanajvýš toleruje, priaznivci vyzdvihujú, ako dobre vychádza s človekom, jeho prítulnosť a nespornú vôľu učiť sa. Táto vôľa z neho robí nielen citlivého, ale aj mimoriadne verného a poslušného sprievodcu.
Síce sa môžu oba tieto odhady javiť ako pomerne odlišné, no na oboch je bezpochyby čosi pravdy. Napokon, charakterový vývoj psa závisí nielen od génov, ale aj od výchovy, socializácie a prostredia.
Isté je, že weimarský stavač je náročný pes, ktorý ako pôvodný lovecký pes od prírody pociťuje veľkú túžbu po pohybe a výslovnú potrebu vykonávať aktivitu. Vzhľadom na to patrí – ak už nie do rúk lovca – tak aspoň do rúk chovateľa s bohatými skúsenosťami. Majitelia musia rešpektovať mimoriadnu povahu tohto plemena a vedieť ju podporovať.
Ako už bolo uvedené, názory na požiadavky týkajúce sa chovu weimarského stavača sa na celom svete čiastočne líšia. Zatiaľ čo jedna strana trvá na tom, že tomuto mimoriadnemu loveckému talentu dokážu vyhovieť iba pokročilí lovci, druhá strana je presvedčená o tom, že weimarskému stavaču sa môže dostať dostatočné vyťaženie aj v rodine bez skúseností s lovom.
Je jedno, ku ktorému názoru by ste sa teraz najradšej priklonili, stále totiž platí, že weimarský stavač nie je jednoduchý spoločník. Nutne potrebuje nejakú úlohu, ktorej sa môže venovať s maximálnym zápalom.
Ako pôvodne lovecký úžitkový pes, ktorý má silnú vlastnú vôľu a oplýva vysokou inteligenciou, potrebuje už od začiatku dôslednú výchovu. Takisto potrebuje nejakú primeranú úlohu, ktorá podporuje jeho silné stránky, zohľadňuje jeho povahu a takisto ho každý deň vyťažuje duševne, ako aj fyzicky.
Rola stopovacieho psa, psa na vystavovanie zveri alebo farbiara je k primárnym inštinktom weimarského stavača zaiste najbližšie. Z dôvodu úbytku lovcov a loveckých plôch si však museli hľadať alternatívne aktivity aj mnohé iné pôvodne lovecké psy.
V mnohých priemyselných krajinách dnes preto existuje veľa druhov psích športov a výcviku, ktoré psom ponúkajú zmysluplné alternatívne aktivity. Prácu s atrapami, mantrailing, stopovanie alebo prípadne výcvik na záchranárskeho psa si istotne obľúbi aj weimarský stavač.
Dôležité je, aby mohol náhradnú aktivitu vykonávať denne a aby zároveň zosúladil pohyb s hlavičkou. Z weimarského stavača, ktorý nemá žiadnu úlohu uspokojujúcu fyzické a duševné potreby, sa môže rýchlo stať problémový pes.
Postarajte sa o to, aby Váš pes dostal nejakú prácu, ktorú si zaslúži. Odvďačí sa Vám za to doživotnou vernosťou a vyššou ochotou poslúchať.
Na rozdiel od vysokých nárokov weimarského stavača týkajúcich sa telesného a duševného vyťaženia sú potreby týkajúce sa starostlivosti pomerne malé. Obzvlášť pri krátkosrstých weimarských stavačoch je starostlivosť nadmieru ľahká.
Na zachovanie lesku a štruktúry srsti stačí, keď budete krátku hladkú srsť kefovať iba raz či dvakrát týždenne. Kúpanie je potrebné iba vo výnimočných prípadoch. O niečo zriedkavejšie dlhosrsté weimarské stavače sú z hľadiska starostlivosti o srsť prirodzene o niečo náročnejšie.
Okrem toho nesmiete pri oboch plemenách zanedbať uši. Pretože dlhé visiace uši môžu napomáhať infekciám a zápalom uší. Odporúča sa preto bezpodmienečne pravidelná kontrola a čistenie uší.
Našťastie je možné riziko ochorení kostry, ako aj nebezpečenstvo torzie žalúdka znížiť zdravou a vhodnou výživou psa.
Osobitne treba dbať na zdravý rast ešte v šteňacom veku, aby sa zabránilo neskoršiemu nesprávnemu postaveniu pohybového aparátu. Energetická spotreba musí byť optimálne prispôsobená potrebám šteňaťa. Nadmerné zásobenie energiou vedie k unáhlenému rastu psov. Tým sa stavba kostry a svalov dostávajú do nerovnováhy a neskoršie problémy s kĺbmi sú priam predprogramované. Okrem toho dbajte na zdravý pomer fosforu a vápnika v krmive s cieľom podporiť vývoj stabilnej štruktúry kostí.
Ak chcete spoľahlivo predísť torzii žalúdka, mali by ste odporúčanú dennú dávku krmiva rozdeliť na viaceré malé množstvá a po žraní sa postarať o pokoj. Pretože práve divoké bláznenie po konzumácii krmiva môže zvyšovať nebezpečenstvo.
Plemeno zo seriózneho chovu s oficiálnymi papiermi má dozaista najvyššiu šancu na dlhý psí život bez ťažkostí. Napokon, kritériá na uznanie vhodnosti na chov sú vysoké. Očné vyšetrenia a röntgenové snímky drieku, pliec a lakťov musia jednoznačne vylúčiť genetické predispozície.
Zdravý rodokmeň však prirodzene nepredstavuje záruku večného zdravia. Choroby môže vyvolávať aj nesprávne krmivo, nedostatočná starostlivosť alebo iné nepriaznivé vplyvy prostredia.
Jedným z najčastejších ochorení u weimarského stavača je napriek postupom genetického vylučovania dysplázia bedrového kĺbu (DBK). Sivým plemenám psov však môžu spôsobiť problémy aj očné choroby ako entropium alebo ušné zápaly z dôvodu dlhých visiacich uší.
Navyše sú známe prípady epilepsie a u weimarského stavača sa vyskytuje v zvýšenej miere aj obávaná torzia žalúdka, ktorá predstavuje problém pri mnohých veľkých plemenách psov.
Z dôvodu skutočne prísnych pravidiel pri odbyte, ktoré stanovil klub Weimaraner Klub o. z. zastrešujúci väčšinu nemeckých chovateľov, sa weimarský stavač stal vo svojej krajine celkom zriedkavým. Mnohí ľudia považujú lov už len za koníček a aj plochy schválené na lov sa neustále zmenšujú.
Požiadavku klubu, aby sa šteniatka odovzdávali iba do rúk profesionálnych lovcov, spĺňa čoraz menej záujemcov. Zároveň sa zvýšil záujem o pekného weimarského stavača v zahraničí. A aj v Nemecku sa o tohto hrdého siváča zaujíma čoraz viac nelovcov.
Tieto aspekty viedli k tomu, že sa okrem oficiálneho chovateľského zväzu vytvoril určitý paralelný chov s cieľom umožniť aj ľuďom, ktorí sa nezaujímajú o lov, zadovážiť si takéhoto psa.
Keďže však tento chov nepodlieha zastrešujúcemu zväzu nemeckého spolku Verband für das Deutsche Hundewesen (VDH), a teda ani chovateľskej kontrole, medzi zdanlivými hobby chovateľmi sa, žiaľ, nachádzajú aj mnohé „čierne ovce“.
Dôsledkom sú chovatelia, ktorým ide iba o zovňajšok psov a ktorí svoje psy pária bez výberovej skúšky. Okrem toho títo chovatelia často odovzdávajú šteniatka záujemcom bez zdravotných prehliadok alebo testu povahy.
Nenechajte sa zviesť k unáhlenej kúpe rozkošnými obrázkami šteniatok na internete. Tieto „výhodné ponuky“ v konečnom dôsledku zaplatíte veľmi draho. Ťažké srdcové a kĺbové ochorenia z dôvodu chýbajúcej veterinárnej starostlivosti o matku, následkov príbuzenského kríženia, chýbajúcej včasnej socializácie a abnormálnych prejavov správania, ako sú prehnaná nervozita, agresivita alebo ostrosť samcov voči človeku, často privádzajú majiteľov nielen na pokraj finančných limitov, ale aj psychických síl.
Zdravého a pravého weimarského stavača so stabilnou povahou nájdete iba u seriózneho chovateľa. Taký chovateľ spĺňa aj kritériá vhodnosti chovu stanovené Medzinárodnou kynologickou federáciou. Prekážky pri kúpe weimarského stavača u uznávaného chovateľa sú prirodzene nepomerne vyššie než pri sľubných dumpingových ponukách z kufra auta.
Musíte započítať dlhé čakacie lehoty na nový vrh, dlhšie príjazdové cesty do chovnej stanice a v neposlednom rade aj množstvo otázok chovateľa v súvislosti so životnými podmienkami a plánmi do budúcnosti.
Zodpovední chovatelia vás však zároveň nechajú dôkladne nahliadnuť do svojho chovu. Ukážu Vám matku, postarajú sa o pozitívny skorý imprinting šteňaťa a zabezpečia dôležité očkovania.
Oboznámia Vás so svojimi dlhoročnými skúsenosťami s plemenom a kedykoľvek Vám pomôžu či poradia aj po kúpe. Seriózny chovateľ sa snaží nájsť dobrý domov pre každého zo svojich zverencov.
Ak ste lovec a kupujete si weimarského stavača od seriózneho chovateľa, náklady sa pohybujú spravidla v rozmedzí 1 600 až 1 800 eur.
Ako presne plemeno weimarského stavača vzniklo a z ktorých typov psov sa vyvinul ich dnešný vzhľad, zostáva dodnes záhadou. Podľa teórií sa údajne mali na jeho vzniku podieľať rôzne plemená, ako sú Bloodhound, English Pointer, nemecký krátkosrstý stavač a striebristosivý stavač.
Skutočne doložené je len to, že weimarský stavač sa začiatkom 19. storočia šľachtil a choval ako lovecký pes vo Weimare a okolí. Preslávil ho veľkovojvoda Karl August von Sachsen-Weimar-Eisenach, ktorý na svojom dvore choval ušľachtilé stavače.
Plánovaný chov weimarského stavača sa začal okolo roku 1890. Založením durínskeho „Spolku pre čistú plemenitbu striebristosivého weimarského stavača“ sa plemeno od roku 1897 chovalo podľa jednotného štandardu. Od začiatku evidencie v plemennej knihe sa weimarský stavač šľachtil čisto. To znamená, že od tohto momentu sa neskrížili žiadne cudzie plemená. Weimarský stavač sa tým považuje za najstaršie plemeno stavača v Nemecku.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.