© sashafolly / stock.adobe.com
Veľký švajčiarsky salašnícky pes s krátkou srsťou a typickým trojfarebným sfarbením je nielen pozorným strážcom a vytrvalým pracovným psom, ale aj maznavým rodinným psom priateľským k deťom. S výškou ramien až do 72 cm je tento zo štvorice švajčiarskych salašníckych psov tým najvyšším a najťažším.
Statného a pevného veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa nevyvedie len tak niečo z rovnováhy. Cudzí ľudia, hlučná skupina školákov, štekajúce psy, ani zapáchajúci traktor nemôžu narušiť jeho vyváženú myseľ. Aj keď tomuto pozornému strážcovi s prirodzeným ochranárskym inštinktom nič neunikne, len ťažko existuje niečo, čo by ho znervózňovalo. Agresívne alebo ustráchané správanie je pokojnému švajčiarovi absolútne cudzie.
No, aj napriek tomu prejavuje ako klasický strážny pes voči svojim majiteľom silné ochranné správanie. Okamžite pozorne ohlási všetkých neznámych, ktorí sa priblížia k jeho teritóriu. Jeho rezervovanosť voči „votrelcom“ však rýchlo opadne, akonáhle ich spozná ako priateľov svojej rodiny. Tento spoločenský čistokrvný pes miluje svojich ľudí nadovšetko, a vždy vyhľadáva ich blízkosť. Mimoriadne dobre vychádza s deťmi, pre ktoré je spoluhráčom, opatrovateľom aj ochrancom.
Ale rovnako vrúcne ako miluje svoju rodinu, potrebuje aj druhovo vhodné zamestnanie. Chce sa hýbať a cítiť sa potrebný. Vždy bol vášnivým saňovým a ťažným psom, ktorý dodnes nadšene ťahá sane, vozíky alebo nosí domov nákupy svojho majiteľa. Vďaka svojej blízkosti k ľuďom, veľkej inteligencii a dychtivosti učiť sa rýchlo pochopí, čo sa od neho očakáva. Ak sa mu zdá byť úloha zbytočná alebo nezmyselná, tento inak poslušný pes, ukáže svoju tvrdohlavú stránku. Ak však viete, ako svojho psa z času na čas postaviť pred nové výzvy, a okrem pohodových prechádzok máte v zálohe aj hravé cvičenia, zažijete tohto čistokrvného psa ako mimoriadne prispôsobivého a nekomplikovaného.
To, čím sa vyznačujú ďalšie tri plemená švajčiarskych salašníckych psov, je charakteristickým znakom aj pre veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, a tým je atraktívna trojfarebnosť. Čierna základná farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele a tiahne sa až k papuli. Hnedočervené sfarbenie na lícach, nohách a na boku hrude dotvára trikolórne sfarbenie srsti. „Dvojité oči“, ktoré sú tvorené hnedočervenými škvrnami na očiach, sú pre tohto salašníckeho psa tiež typické.
Na rozdiel od svojho slávneho príbuzného, bernského salašníckeho psa, má veľký švajčiarsky salašnícky pes krátku srsť s hustou podsadou, čo ho spoľahlivo chráni pred chladom a vlhkosťou. Ďalším, ale menej zjavným, odlišujúcim znakom od bernského salašníckeho psa je jeho veľkosť. S kohútikovou výškou od 65 do 72 cm (samci) alebo 60 až 68 cm (sučky) je spravidla o dva centimetre vyšší ako jeho „brat z Bernu“.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes sa vyznačuje zavalitým telom so silnou kostrou a muskulatúrou, vďaka čomu je predurčený na prenášanie a ťahanie ťažkých bremien. Napriek svojej veľkosti a značnej hmotnosti od 45 do 65 kg je veľmi vytrvalý a pohyblivý. Miluje výzvy a je vždy pripravený pracovať. Keď niečo vzbudí jeho pozornosť, nadvihne svoje trojuholníkové, stredne veľké uši dopredu. Pri odpočinku mu tieto uvoľnene plocho visia na jeho veľkej, mocnej hlave.
Predkovia veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, ktorí sa do histórie zapísali ako takzvané „mäsiarske psy“, sa vyznačovali mohutným, silným telom, ktoré nebolo ťarbavé, ale skôr svalnaté a ohybné. Tieto boli rozšírené v strednej Európe na konci 19. storočia, najmä vo Švajčiarsku, a využívali ich mäsiari, stavbári, obchodníci s dobytkom a remeselníci ako ťažné zvieratá, poháňačov dobytka a strážne psy.
Šesť rokov po prvom predstavení bernských salašníckych psov na výstave psov (v tom čase ešte známej ako „Dürrbächler“), bol na jubilejnej výstave Švajčiarskej kynologickej spoločnosti (SKG) v roku 1908 predstavený samec, ktorý mal síce rovnako atraktívnu trojfarebnú srsť, avšak bol krátkosrstý. Je to vďaka švajčiarskemu geológovi a kynológovi prof. Dr. Albertovi Heimovi, ktorý bol v tom čase zamestnaný ako chovateľský rozhodca, a ktorý už pracoval na štandarde bernského salašníckeho psa, a venoval tomuto krátkosrstému psovi osobitnú pozornosť. Spoločne s majiteľom tohto samca Franzom Schertenleibom hľadal ďalšie krátkosrsté sučky, s ktorými bol založený chov tohto nového plemena. Iba o rok neskôr bolo plemeno zapísané do plemennej knihy švajčiarskych psov pod názvom „Großer Schweizer Sennenhund„ (Veľký švajčiarsky salašnícky pes).
© Kristyna / stock.adobe.com
Na rozdiel od veľmi úspešného chovu bernského salašníckeho psa, ktorý bol po objavení čoskoro známy aj za hranicami Švajčiarska, chovateľská základňa veľkých Švajčiarov bola len málo početná. Klub veľkých švajčiarskych salašníckych psov, ktorý bol založený v roku 1912, na tom spočiatku tiež príliš nezmenil. Až od druhej svetovej vojny, keď švajčiarska armáda ocenila týchto robustných a spoľahlivých psov ako ťažných psov, sa zápisy v plemennej knihe švajčiarskych psov stali o niečo pravidelnejšie. V porovnaní s bernským a appenzellským salašníckym psom je veľký švajčiarsky pes dodnes pomerne zriedkavým plemenom s ročným prírastkom iba okolo 120 šteniat.
Aj keď je toto plemeno v porovnaní s bernským salašníckym psom menej rozšírené, neznamená to, že musíte prijať prvú ponuku šteniatka. Napokon, pes by sa nikdy nemal kupovať v zhone, či už ide o appenzellského, bernského, entlebušského alebo veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa. Ak sa zaujímate o salašníckych psov, mali by ste sa najskôr oboznámiť so zvláštnymi vlastnosťami týchto plemien a rozdielmi medzi nimi. Aké požiadavky na chov majú jednotlivé plemená? Je pes vhodný na život v meste? Koľko času si vyžaduje starostlivosť, zamestnanie a výchova psa? Chovateľské združenia, chovatelia a majitelia salašníckych psov Vám môžu poskytnúť užitočné odpovede na Vaše otázky z ich praxe.
Ak ste si vybrali veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, musíte nájsť toho správneho chovateľa. Čo však v tejto súvislosti znamená „správny“? Samozrejme, chovateľ by mal byť v prvom rade seriózny, čo znamená, že patrí do klubu chovateľov a dodržiava chovateľské predpisy dané daným združením. Zároveň by Vám mal byť sympatický a presvedčiť Vás, že do chovu venuje veľa starostlivosti, skúseností a vášne. Je zrejmé, že sa to dá dosiahnuť iba osobným rozhovorom. U chovateľov, ktorí predávajú svoje psy prostredníctvom telefonátu, inzercie v novinách alebo na internete, a ktorí Vás nepozvú k sebe domov, je menej pravdepodobné, že spĺňajú požiadavky seriózneho chovateľa. Pri výbere chovateľa preto venujte pozornosť nasledujúcim bodom.
Dôležitým aspektom, ktorý hovorí v prospech nákupu čistokrvného salašníckeho psa zo seriózneho chovu, je určite zdravie zvieraťa. Všetky chovné psy sú pred ich krytím vyšetrené na bežné dedičné choroby. Výsledok je zdokumentovaný a je možné si ho kedykoľvek pozrieť. V takom prípade by ste mali venovať osobitnú pozornosť vyšetreniam na možné ochorenia kĺbov. Rovnako ako takmer všetky veľké a ťažké psy, aj toto plemeno je náchylné na dyspláziu bedrového kĺbu (HD), dyspláziu lakťového kĺbu (ED) alebo osteochondrózu (OCD). Našťastie, vďaka prísnym pokynom pre chov, a dôslednému vylúčeniu postihnutých zvierat z chovu sa riziko ochorenia dá znížiť.
To, či nastanú problémy s kĺbmi, nezávisí iba od genetickej dispozície. HD, ED alebo OCD sú síce často geneticky podmienené, ale to, či choroba prepukne, závisí tiež od podmienok stravovania a chovu príslušného psa. Najmä v rozhodujúcej fáze rastu môže nesprávna výživa a nadmerné zaťaženie psa viesť k neskorším poruchám kostry v dospelosti. Problémy zvyčajne spôsobuje rýchly rast v dôsledku nadmerného príjmu bielkovín u šteniat. Veľký švajčiarsky salašnícky pes by preto až do veku 18 mesiacov mal dostávať krmivo s nízkym obsahom bielkovín. Platí to najmä pre hlavnú fázu rastu od tretieho do šiesteho mesiaca. Pri tom je dôležité, aby nedošlo k nadbytočnému ani nedostatočnému prísunu živín. Napríklad nielen príliš veľa vápnika vedie k problémom s rastom, ale aj nesprávny pomer vápnika k fosforu.
Aké živiny toto plemeno psa potrebuje, a v akom pomere by mali byť sa nedá presne určiť. Nakoniec to veľmi závisí od jednotlivých faktorov, ako sú vek, pohlavie, výška, zdravotný stav, úroveň aktivity a chov. Ak máte pochybnosti, obráťte sa na svojho veterinárneho lekára o radu, čo presne Váš pes, v ktorej fáze svojho života potrebuje. Pre každú formu výživy psov však platí, že krmivo má byť vysokej kvality a poskytovať psovi všetky životne dôležité minerály a živiny, a to aj v malom množstve krmiva. Dospelý veľký salašnícky pes by mal dostať dve porcie krmiva denne. Na rozdiel od čerstvej pitnej vody, ktorá by mala byť psovi neustále k dispozícii, by ste ho mali kŕmiť s mierou. Veľké švajčiarske salašnícke psy majú sklon k nadváhe a bohužiaľ aj k obávanému pretočeniu žalúdka. V oboch prípadoch je však možné znížiť riziko opatrným kŕmením a ustálenými, rozumnými časmi kŕmenia.
© anzze86 / stock.adobe.com
Krátka srsť tohto plemena absorbuje iba málo nečistôt, takže starostlivosť o srsť je celkom jednoduchá. Postačuje pravidelné prečesanie srsti kefou. Pokiaľ je Váš pes po prechádzke v lese alebo po „kúpeli“ v blate veľmi špinavý, môžete ho samozrejme aj osprchovať. Mali by ste používať iba malé množstvo psieho šampónu alebo ho úplne vynechať, pretože by inak mohlo dôjsť k poškodeniu štruktúry chlpov a kožnej bariéry.
Ak máte doma šteniatko, mali by ste byť pri zadávaní úloh a množstve pohybu opatrní, aby ste príliš nezaťažovali kĺby Vášho mladého psa. Aby sa zabránilo neskoršiemu chybnému postaveniu a opotrebeniu kĺbov, šteniatka by nemali chodiť po schodoch, hrať sa alebo skákať po tvrdom povrchu, a nemali by ťahať ani nosiť predmety ťažkej hmotnosti. Dospelé psy by tiež mali byť vždy, keď je to možné, chované na prízemí, kde musia len zriedka behať po schodoch.
Ako už jeho meno naznačuje, potrebuje veľký švajčiarsky salašnícky pes veľa priestoru. Chov v meste nie je preto moc vhodný. Len veľká záhrada na pohodu tohto čistokrvného psa nestačí. Oddaní švajčiari potrebujú okrem zmysluplného a každodenného zamestnania predovšetkým lásku a pozornosť. Najmä večer alebo po výdatnej prechádzke hľadá blízkosť svojho pána. Osobe, ktorá mu venuje túto pozornosť a bezpečie, bude veľmi lojálnym a dobrým psom. Napriek svojej povesti príležitostného „tvrdohlavého“ psa je veľký švajčiarsky salašnícky pes učenlivý a spravidla ľahko ovládateľný pes, ktorý sa ochotne podriaďuje svojim majiteľom.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
