© avanheertum / stock.adobe.com
Tervueren je jedným zo štyroch uznaných variantov belgického ovčiaka. Charakteristickým znakom tohto stredne veľkého ovčiaka je jeho výrazná čierna maska a čierne tieňovanie jeho dlhej srsti. Tervueren nadovšetko miluje svoju rodinu, ale vyžaduje si od nej aj veľa času a aktivít.
Keď toto elegantné plemeno psa s čiernou maskou a dlhou srsťou leží na svojej deke, so stoickým pokojom znáša rodinný zhon a zdanlivo sa nenechá ničím vyviesť z rovnováhy. Potom je ťažké uveriť, ako sa tento pokoj a trpezlivosť vytratia, hneď ako sa tervueren ocitne vonku. Potom sa postaví pred svojho majiteľa, vrtí chvostom a plný očakávania od neho vyžaduje akciu a zábavu. A zatiaľ čo človek je zo všetkého toho behania, skákania, pretekania a hádzania palíc po chvíli vyčerpaný, tervueren, akoby sa čudoval, že už je po zábave.
Tervueren je veľmi aktívny a inteligentný pes, ktorý rozhodne chce byť zamestnaný. Určite sa neuspokojí s krátkymi prechádzkami okolo bloku. Ak uvažujete o obstaraní si tohto plemena, mali by ste si uvedomiť, že belgického ovčiaka je potrebné cvičiť a zamestnávať niekoľko hodín denne. Pestré prechádzky, psie športy, ako napr. agility alebo súťažné psie športy, a aktivity, pri ktorých zamestná svoju hlavu, by mali byť na dennom programe.
Ak je tento pôvodne pracovný pes fyzicky a psychicky dostatočne zamestnaný, dokáže byť poslušným rodinným psom, ktorý stojí pri svojej rodine v dobrom aj zlom. Tervueren je priateľský, láskavý, prítulný a veľmi miluje deti. Veď pokiaľ ide o šantenie a hry, mladí dvojnohí spoločníci sú s ním na rovnakej vlnovej dĺžke. Napriek tomu by sa deti mali naučiť rešpektovať hranice a potreby tohto hrdého psa. V závislosti od výchovy a socializácie sa môže stať, že citlivý tervueren občas pôsobí trochu nervózne alebo nevrlo. Nikdy však nie je agresívny – najmä nie voči svojim ľuďom, ktorých miluje a ktorých chráni v každej situácii.
© CALLALLOO CANDCY / stock.adobe.com
Tervueren je však voči cudzím ľuďom dosť nedôverčivý – napokon, pasenie a stráženie svojho „stáda“ má belgický ovčiarsky pes odjakživa v malíčku. V súčasnej dobe sú tieto vlastnosti samozrejme čoraz menej žiadané, ale vďaka svojej inteligencii a rýchlemu chápaniu sa môže tervueren využiť aj na iné úlohy, ako napr. na stráženie. V posledných rokoch sa osvedčil aj ako vodiaci pes pre nevidiacich a zdravotne postihnutých. Dôležité je, aby mal tervueren vždy pocit, že je potrebný, a aby mal dostatok pohybu – potom bude svojho človeka nasledovať všade, kam pôjde, a bude mu k dispozícii ako mimoriadne dobre cvičiteľný spoločenský pes.
Po vizuálnej stránke tervueren v ničom nezaostáva za svojím slávnym príbuzným, nemeckým ovčiakom. Jeho hranatá a stredne veľká postava napovedá, aká sila a obratnosť sa v belgickom ovčiakovi skrýva. Na ihrisku pre psov dokazuje, aký je rýchly, a ako vysoko dokáže vyskočiť. Napriek svojmu atletickému postoju pôsobí stredne veľký tervueren veľmi elegantne, k čomu v neposlednom rade prispieva jeho charakteristická, pekná hlava s čiernou maskou. Samice s výškou v kohútiku 56 cm sú o niečo menšie ako samce, ktoré dorastajú do 66 cm. Podľa telesnej veľkosti sa hmotnosť týchto psov pohybuje od 20 do 30 kg.
Štyri varianty belgického ovčiaka (malinois, groenendael, laekenois a tervueren) sa líšia najmä farbou a dĺžkou srsti. Tervueren spolu s groenendael tvoria dlhosrstú verziu plemena. Srsť je hustá, dlhá a hladká. Okolo krku a na prednej časti hrude vytvára bohatá srsť hrivu a zástavu. Aj na chvoste, na ušiach a na zadnej strane stehien je srsť obzvlášť bohatá a dlhá. Na hlave je však srsť krátka. Maska, ktorá by mala byť u tervuerena a malinoisa veľmi výrazná, tak obzvlášť krásne vynikne.
Podľa normy by mala byť maska pokrývajúca hornú a dolnú peru a očné viečka až po uši, pokiaľ možno, jednotnej čiernej farby. Zvyšok srsti je v ideálnom prípade plavej farby, tón čo najteplejší a srsť by nemala pôsobiť príliš svetlo ani vyblednuto. Končeky srsti tervuerenov sú sfarbené na čierno, čím sa vytvára typické čierne tieňovanie, vďaka ktorému sa plavá základná farba javí celkovo tmavšia. Čierny odtieň je vždy len na koncoch a nikdy nie je viditeľný vo forme veľkých častí srsti. Okrem preferovaného plavého odtieňa s čiernym tieňovaním existujú aj psy plemena tervueren so sivým sfarbením a čiernym tieňovaním.
© Sabine Glässl / stock.adobe.com
Až do konca 19. storočia sa však o týchto charakteristických znakoch hovorilo len málo. V Belgicku sa dlho vyskytovalo veľké množstvo pastierskych psov rôznych typov s veľmi odlišnými vlastnosťami sfarbenia a srsti. Tieto psy sa považovali za užitočné pracovné psy, ale medzi vyššími vrstvami nemali dostatočnú prestíž. Uznávaným plemenom, ktorým sú dnes, sa stali vďaka profesorovi veterinárnej medicíny A. Reulovi, ktorý v roku 1891 spojil sily s ďalšími kynológmi, aby do chovu tohto rôznorodého belgického typu psa vniesli poriadok. Za týmto účelom bol 29. septembra 1891 v Bruseli založený „Club du Chien de Berger Belge“ (Klub belgických ovčiakov).
Po prvom súpise 117 psov bol 3. apríla 1892 spísaný prvý štandard plemena, v ktorom boli uznané 3 druhy srsti belgického ovčiaka (dlhá, krátka a hrubá). Vďaka prísnej selekcii a používaniu niekoľkých vybraných chovných psov sa mali tieto varianty upevniť. Napriek tomu v nasledujúcich rokoch vždy dochádzalo k nezhodám o prípustných typoch a sfarbeniach belgického ovčiaka a štandard sa pomerne často upravoval.
V súčasnosti platný štandard uznáva štyri rôzne varianty belgických ovčiakov, medzi nimi aj tervueren, ktorý je rovnako ako malinois, laekenois a groenendael pomenovaný podľa belgického mesta. Malinois je svojím vzhľadom najbližšie k tervuerenovi, pretože má plavú srsť s čiernym tieňovaním, ale malinois má krátku srsť. Trochu odvážne vyzerajúci laekenois je tiež krátkosrstý, no jeho srsť je skôr drsná, tvrdá a suchá. Groenendael má – rovnako ako tervueren – dlhú srsť, ktorá je po celom tele úplne čierna. Akokoľvek kontroverzná bola cesta k týmto štyrom variantám, milovníci a priaznivci belgického ovčiaka sa vždy zhodli na charaktere, morfológii a použiteľnosti, a tak sa všetky štyri typy považujú za povahovo mimoriadne stabilné.
Aby sa upevnili rôzne varianty, štyri typy, ktoré majú veľmi podobný charakter, nesmú sa navzájom krížiť. Chovatelia, ktorí sa zvyčajne sústreďujú len na jeden typ, tak majú k dispozícii relatívne malé množstvo prípustných chovných zvierat – najmä preto, že belgický ovčiak patrí na rozdiel od svojho populárneho nemeckého príbuzného k pomerne vzácnym plemenám psov. Jednou z výhod tohto nízkeho rozšírenia je určite to, že tervueren (rovnako ako ostatné tri typy) je veľmi zdravé plemeno psov s malým počtom známych chorôb špecifických pre toto plemeno. Okrem ojedinelých prípadov epilepsie sa preto zdravotných problémov takmer netreba obávať. Dokonca aj dysplázia bedrového kĺbu (DBK), ktorá je medzi psami tejto veľkosti rozšírená, sa u belgického ovčiaka vyskytuje pomerne zriedkavo.
Ako kupujúci vzácneho plemena psov by ste si samozrejme mali uvedomiť, že hľadanie chovateľa niekedy trvá určitý čas. Vo väčšine prípadov treba počítať s ďalekým cestovaním a dlhým čakaním na vhodné šteňa. S kúpou sa však neponáhľajte a nekupujte prvé šteňa, ktoré vám pochybní predajcovia ponúkajú ako „belgického ovčiaka“. Ak hľadáte zdravého psa so zdravým rodokmeňom a nechcete si so sebou domov vziať „balík prekvapení“, mali by ste sa vždy obrátiť na renomovaného chovateľa, ktorý má s týmto plemenom bohaté skúsenosti a ktorý vám v lepšom prípade pomôže a poradí aj po kúpe šteňaťa. Čistokrvný tervueren so všetkými potrebnými vyšetreniami, očkovaniami a dokladmi stojí u chovateľa približne 1000 eur a viac.
© Sabine Glässl / stock.adobe.com
Ak uvažujete o kúpe tervuerena, mali by ste – ako každý budúci majiteľ psa – vopred zvážiť aj potrebnú starostlivosť o psa. Tak, ako pri každom psovi, aj pri tervuerovi je potrebné pravidelne sa starať o srsť, uši, oči, zuby a pazúry a kontrolovať ich, aby sa predišlo infekciám a chorobám alebo aby ste ich včas odhalili. Napriek dlhej srsti sa však tervueren považuje za psa, ktorého úprava srsti je veľmi jednoduchá, a jeho srsť – na rozdiel od mnohých iných dlhosrstých plemien psov – nemá tendenciu plstnatieť. Čo sa týka starostlivosti o srsť, zvyčajne stačí ju vykefovať dva až trikrát týždenne. Namáhavé kúpanie psa je potrebné len zriedka.
Je dôležité, aby ste svojho psa čo najskôr privykli na pravidelné čistenie a kontrolu labiek, uší alebo zubov. Psy tohto plemena sú od prírody skutočne temperamentné zvieratá a „pokojné sedenie“ je pre mladých psov obzvlášť ťažké. Trpezlivosťou, láskyplnou dôslednosťou a vyhliadkou na odmenu (či už je to pamlsok, pohladenie alebo spoločná hra) však určite dokážete presvedčiť aj svoje neposedné šteňa, že sa mu oplatí pokojne sedieť.
Rovnako dôležitou, a preto často diskutabilnou témou je výživa psov. Tá bezpochyby zohráva rozhodujúcu úlohu v zdravotnom stave štvornohého priateľa a zabezpečuje, aby si čo najdlhšie zachoval svoju vitalitu, silu a výdrž. Bohužiaľ, na otázku, ktoré krmivo je pre tervueren to najzdravšie, neexistuje univerzálna odpoveď. Aj keď všetci patria k rovnakému plemenu, psy sa líšia svojimi energetickými a výživovými požiadavkami. Koniec koncov, nezávisí to ani tak od plemena, ako skôr od individuálnych kritérií, akými sú vek, hmotnosť, veľkosť, úroveň aktivity, zdravotný stav a využitie príslušného psa. Preto sa oplatí podrobné poradenstvo a analýza nutričných požiadaviek vášho psa veterinárom.
V zásade by ste mali svojmu niekoľkotýždňovému tervuerenovi dávať len špeciálne krmivo pre šteňatá, aby ste splnili jeho špeciálne požiadavky a zabránili tak predčasnému rastu. Dospelé psy – bez ohľadu na ich individuálne požiadavky – potrebujú na pokrytie svojich potrieb bielkovín približne 70 až 80 % mäsa. Súčasťou každodennej stravy by mala byť aj zelenina a trochu ovocia. Nezdravé sacharidy, napríklad z obilnín, by sa mali obmedziť na minimum. Cukor, umelé zvýrazňovače chuti alebo chemické konzervačné látky sú pri stravovaní absolútnym tabu.
Budúci majitelia tervuerenov by sa mali okrem zdravej starostlivosti a vhodnej výživy zamyslieť predovšetkým nad tým, ako chcú svojho psa fyzicky a psychicky zamestnať. Jedno je isté, toto plemeno nie je vhodné pre pohodlných ľudí, ktorí by radšej ležali na pohovke, ako boli vonku v prírode.
Tervueren, aby bol dostatočne fyzicky a psychicky vyťažený, potrebuje veľa pohybu a rozmanité aktivity. Aj keď je záhrada určite žiaduca, veľkosť pozemku nie je až taká dôležitá ako množstvo času, ktoré môžete ako majitelia venovať spoločným prechádzkam, bicyklovaniu, vychádzkam a iným výletom. Čím viac môžete svojmu psovi ponúknuť a nadchnúť ho pre spoločné aktivity – či už v lese, na vlastnej záhrade alebo na ihrisku pre psov – tým bližší bude váš vzťah a tým poslušnejší a pokojnejší bude váš pes v každodennom spoločnom živote. S výcvikom tohto plemena by nemali mať problémy ani začiatočníci, pokiaľ ste dostatočne iniciatívni, aktívni a kreatívni, aby ste uspokojili potrebu aktivít a pohybu belgického ovčiaka. Jedno je isté, s tervuerenom nikdy nie je nuda!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
