© mfotohaus / stock.adobe.com
Taliansky chrtík je možno o čosi menší ako iné chrty, tento pes má však o to viac rozumu.
Taliansky chrtík – skôr nazývaný aj Italian Greyhound – je najmenším spomedzi chrtov. Podľa štandardu plemena je taliansky chrtík považovaný za prototyp nežnosti a elegancie. Prívrženci chrtíka si ho však najviac cenia pre jeho priateľskú a zvedavú povahu.
Podľa oficiálneho štandardu plemena FCI patrí taliansky chrtík do FCI skupiny 10 – teda k chrtom. Štíhle elegantné psy sa vyznačujú predovšetkým pôvabnou a štíhlou postavou.
S priemernou výškou v kohútiku v rozmedzí 32 až 38 centimetrov a maximálnou váhou okolo päť kilogramov je taliansky chrtík najmenším plemenom chrtov.
Podľa štandardu FCI pritom stavba tela predstavuje „dokonalú miniatúrnu verziu veľkého chrta“. Taliansky chrtík má preto štíhlu stavbu tela a štvorcový trup.
Jeho hlava je podlhovastá a úzka, lebka je plocho zakončená. Líca by mali byť chudé, čiže by mali mať čo najmenej podkožného tuku. Uši sú posadené vysoko a chrty ich nosia zložené smerom dozadu („uši v tvare ruže“). Ak chrt spozornie, uši sa vzpriamia nahor. Nazýva sa to aj „motýlie“ alebo „vrtuľovité ucho“.
Chvost talianskeho chrtíka je posadený hlboko a smerom k špičke sa zužuje. Zadná polovica je zahnutá. Elegantné psy majú okrem toho veľké, okrúhle a výrazné oči s tmavou dúhovkou.
© DoraZett / stock.adobe.com
Srsť týchto psov je na celom tele krátka, pritom však hodvábna a jemná. Talianske chrtíky by okrem toho mali byť vždy jednofarebné. Biele znaky na hrudi a labkách sa však tolerujú.
Typickými farbami srsti sú:
Okrem toho existuje aj „zvláštna srsť“: V American Kennel Club sa „American Italian Greyhound“ uznáva ako samostatné plemeno. Tu sú povolené všetky farby okrem čiernej, farby tan a žíhania.
Taliansky chrtík je známy pod mnohými menami. Napríklad po anglicky sa toto plemeno nazýva „Italian Sighthound“. Do roku 2016 bolo však ešte oficiálnym anglickým označením názov „Italian Greyhound“. Tento názov je naďalej bežný ešte aj dnes.
Vo svojej domovine, Taliansku, je bežné pomenovanie „Piccolo Levriero Italiano“.
Štandard FCI popisuje talianskeho chrtíka ako „stelesnenie grácie a dôstojnosti“. Vzhľadom tomu naozaj zodpovedá. Avšak charakterom dokáže toto zvedavé klbko energie ponúknuť ešte oveľa viac.
Taliansky chrtík pôsobí nežne, takmer krehko. Ale prvý dojem klame. Pretože tieto štvornohé potvory sú sebavedomé a vytrvalé.
Veselý chrtík sa pripúta k svojim dvojnohým sprievodcom a je dosť odvážny. To môže pri vyvádzaní s inými psami viesť na základe jeho veľkosti k určitému sebapreceňovaniu.
Ak má veselé klbko temperamentu náladu na maznanie, môže sa z neho stať maznáčik vo vašom lone, avšak len dovtedy, kým bude sám chcieť. Pritom je tento psík často taký prepätý, že by chcel svojho dvojnohého kamaráta oblizovať a robiť mu spoločnosť všade – hoci aj na gauči alebo v posteli.
Napriek tomu sa talianske chrtíky vôbec nehodia ku gaučovým domasedom, práve naopak, chcú toho veľa zažiť. Z tohoto dôvodu sa dožadujú neustálej pozornosti. A ak ju nedostanú, jednoducho si ju vynútia.
Niektorí prívrženci tohoto plemena opisujú svojich štvornohých miláčikov láskyplne ako „malých nezbedníkov píliacich uši“. Taliansky chrtík má teda na svojich majiteľov maximálne vysoké nároky.
Keďže je taliansky chrtík inteligentný, učí sa rýchlo, k výchove však neprispieva vlastným sebapričinením. Absolútna poslušnosť nemá pre chrty žiadnu prioritu. Preto je pri tomto plemene obzvlášť dôležité byť dôsledný. To platí o to viac, o čo silnejšie môže byť nutkanie malého štvornohého kamaráta presadzovať si svoje.
Taliansky chrtík si v sebe po celé stáročia nesie zdedenú túžbu po love a naháňaní. Ak zbadá zajaca v diaľke, môže sa uňho spustiť lovecký pud. Kto by chcel svojmu talianskemu chrtíkovi dopriať beh na voľno, ten by mal už vo veku šteňaťa začať s tréningom zameraným na potlačenie jeho loveckého pudu.
Keďže si toto plemeno vytvára úzke puto so svojím majiteľom a váš psík chce byť všade prítomný, je veľmi dôležité zavčasu začať s tréningom učiacim psíka samostatnosti.
Šteká chrtík často? Väčšina zástupcov plemena nemá potrebu sa so všetkým zverovať a šteká skôr zriedkavo. Sú však samozrejme aj exempláre, ktoré štekajú s väčšou obľubou. V tomto prípade by ste sa mali oboznámiť s tým, ako môžete svojho štvornohého miláčika odnaučiť štekať.
© Pavel Kašák / stock.adobe.com
Hoci je taliansky chrtík malý, kladie na svojich dvojnohých priateľov vysoké nároky.
Taliansky chrtík je štvornohý priateľ vyžadujúci veľa. Preto sa hodí v prvom rade k psíčkarom so skúsenosťami, ktorí vedia zaobchádzať s malým dotieravým klbkom energie.
Pre tohoto psa je skvelý bezpečne oplotený pozemok, kde sa môže v záhrade vyblázniť. Taliansky chrtík ale dokáže zostať po zodpovedajúcom výcviku zopár hodín sám. Ak však ide o dovolenku, mali by ste si ju naplánovať spoločne so svojím štvornohým sprievodcom.
S malými deťmi si taliansky chrtík rozumie dobre. Pritom však môže rýchlo dôjsť k nechceným zraneniam nežného psíka alebo k jeho spadnutiu. Preto sa tento štvornohý miláčik hodí viac k starším deťom.
Ak v domácnosti žijú psy iných plemien, chrtík skôr či neskôr prevezme velenie. Rešpekt pred miestom na spanie, krmivom alebo hračkou iného štvornohého kamaráta má len v obmedzenej miere. Plemeno má však značné sociálne cítenie a má rado prítomnosť iných psov. Taliansky chrtík sa však najlepšie hodí k inému chrtíkovi.
Starostlivosť o srsť talianskeho chrtíka nie je našťastie žiadnou výzvou: Krátka srsť nemá podsadu a nesplstnatie.
Rukavica na ošetrovanie srsti alebo mäkká kefa pomáhajú vyčesať uvoľnenú srsť. Popritom táto starostlivosť o srsť posilňuje puto medzi vami a vaším štvornohým kamarátom. Kontrola labiek a vyšetrenie uší patria takisto k pravidelnej rutine starostlivosti o psa.
Keďže taliansky chrtík miluje pohyb, mali by ste mu umožniť rôzne činnosti a veľký výbeh. V každom prípade je povinnosťou aspoň jedna dlhšia a rôznorodá prechádzka za deň.
Umožnite svojmu talianskemu chrtíkovi najlepšie každý deň bezpečné prebehnutie na voľno. Ak nie je váš štvornohý kamarát spoľahlivý čo sa týka privolávania, malo by to prebiehať v oplotených areáloch.
A inak? Zistite, čo vám a vášmu talianskemu chrtíkovi prináša radosť. Existuje množstvo napínavých druhov športu pre psy. Možné sú napríklad coursings, agility pre malé psy, úlohy pre ich čuch ako mantrailing, aportovanie, dogdancing a výuka rôznych psích trikov.
Pozor: Popri všetkých týchto aktivitách je pre toto plemeno tiež dôležité, aby sa naučili uvoľniť sa. Tak zabránite tomu, aby sa váš pes príliš rozdivočil.
Napokon: Ten, kto sa zaujíma o chrty, by si mal aspoň raz pozrieť preteky chrtov. Ak sa o to zaujímate, obráťte sa na spolok psích pretekov vo vašom okolí. Tieto nemajú samozrejme nič spoločné s brutálnymi pretekmi chrtov, ktoré sú známe napríklad zo Španielska.
© mfotohaus / stock.adobe.com
Výzor ľahkej váhy klame: Chrtík je považovaný za robustného psa a je rád vonku. Tento malý štvornožec však rýchlo premrzne. Preto je zmysluplné mať preňho v chladnom ročnom období pripravený teplý psí kabát. Za daždivého počasia dokáže veľa chrtíkov oceniť aj pršiplášť.
Malé klbká energie sa bohužiaľ niekedy precenia. Tak môže pri hre s väčšími psami alebo pri pádoch dôjsť k zraneniu. Talianske chrtíky však pri dobrej opatere a vďaka výžive zodpovedajúcej druhu môžu zostať čulé do vysokého veku.
Seriózni chovatelia sa okrem toho starajú o nasledovné: Mnoho chorôb s genetickými predispozíciami je dnes možné pomocou testov DNA vylúčiť. Patria k nim ochorenia očí, ako progresívna retinálna atrofia alebo luxácia šošovky. Pre zodpovedných chovateľov je samozrejmým aj vyšetrenie jabĺčok.
Taliansky chrtík sa pri dobrom zdraví normálne dožíva v priemere 14 rokov.
Malý taliansky chrtík patrí k najstarším plemenám chrtov. Okolo roku 500 p. n.l. sa tieto psy dostali z Grécka do Talianska.
Talianska ľahká váha mala neskôr veľa prívržencov na európskych šľachtických dvoroch. Najznámejším priateľom malého chrtíka bol jeden z najväčších velikánov dejín: Friedrich Veľký, pruský kráľ (1712 – 1786). Známa je bronzová socha kráľa Johanna Gottfrieda Schadowa, na ktorej je vyobrazený so svojimi dvomi chrtíkmi, Alcmène a Hasenfußom.
Aj Katarína Veľká (1729 – 1796) a kráľovná Viktória (1819 – 1901) chovali psov tohoto typu. Taliansky chrtík okrem toho zdobí množstvo malieb z obdobia renesancie.
Vedeli ste? Názov „Windspiel“ (doslovný preklad hra vetra)“sa dlho používal pre chrtov.
Už ste sa rozhodli a mal by sa k vám nasťahovať taliansky chrtík? Dáme vám zopár tipov, ktorými by ste sa mali riadiť pri jeho kúpe.
Nákupná cena talianskeho chrtíka predstavuje cca 1 500 €. Kto si želá talianskeho chrtíka, mal by sa okrem toho obrátiť na seriózneho chovateľa tohto plemena.
V Nemecku je spolok s názvom Slovenský klub chovateľov chrtov, ten správny kontakt pokiaľ ide o chrty a všetko, čo s nimi súvisí. Prostredníctvom jeho stránky dostanete prehľad chovateľov na Slovensku.
Existujú však aj iné cesty, ako si zaobstarať talianskeho chrtíka – a pritom môžete zároveň urobiť dobrú vec: Kto by chcel ponúknuť príbytok chrtovi z útulku, môže napríklad hľadať svojho vytúženého psíka napríklad na českej stránke Chrti v nouzi.
Zamilovali ste sa do elegantného výzoru chrtov? Potom sa vám môžu páčiť aj mnohé ďalšie plemená chrtov.
Úzke puto so svojím dvojnohým priateľom naväzujú najmä wipety, impozantné Greyhoundy (anglické chrty), ako aj Silken Windhoundy neuznávané podľa FCI. Všetky tieto chrty sú považované za psov viažúcich sa na ľudí, sú však menej „dotieravé“ a podstatne väčšie ako taliansky chrtík.
Tajným tipom pre milovníkov menších psích plemien je okrem iného dánsko-švédsky farmársky pes (Dansky), v roku 2019 oficiálne uznaný FCI. Potrebuje menej pohybu ako chrt, ale rovnako veľa pozornosti.
© Elena / stock.adobe.com
Nech už tieto psíky vyzerajú akokoľvek rozkošne: Taliansky chrtík sa nehodí ku všetkým milovníkom psov. Drzý, ale šarmantný štvornohý kamarát, ktorý bude skúšať vašu trpezlivosť svojou zvedavosťou a temperamentom.
Avšak pre mnohých milovníkov psov platí jedno: raz chrtík, navždy chrtík! Pretože malý mudrlant presne vie, ako si svojich fanúšikov omotať okolo labiek.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
