Sussexský španiel, ktorý pochádza z Veľkej Británie, má krátke nohy a pevný, rovný chrbát. Považuje sa za vášnivého sliediča, ktorý pri love postupuje pomaly ale dôkladne. Vzhľadom na jeho pokojnú a priateľskú povahu sa dobre uplatní aj ako rodinný a spoločenský pes. Sussexský španiel je však dodnes len veľmi zriedkavo sa vyskytujúcim plemenom.
„Všetko chce svoj čas“ – zdá sa, že sussexský španiel si toto motto osvojil. S krátkymi nohami a charakteristickou chôdzou sa pomaly a bezstarostne prediera hustým krovím. Ale vďaka jeho dôkladnému pátraniu a výbornému čuchu je jeho hľadanie nakoniec zvyčajne korunované úspechom. Vďaka svojej obrovskej vytrvalosti a starostlivému a svedomitému štýlu práce si už koncom 18. storočia získal vynikajúcu povesť ako poľovný pes. Hoci dodnes nestratil nič zo svojich cenných vlastností poľovného psa, vyskytuje sa v súčasnosti len zriedkavo.
Zdá sa, že sussexský španiel sa v konkurencii iných plemien psov ťažko presadzuje nielen ako poľovný pes, ale aj ako rodinný pes. Pritom je tento silný britský pes so srsťou pripomínajúcou leva vynikajúcim rodinným psom a spoločníkom. Jeho spoločenská a vždy priateľská povaha z neho robia príjemného a verného parťáka. K svojej „svorke“, najmä k deťom, si tento španiel vie vytvoriť veľmi úzke a intenzívne puto. Najradšej je všade a nasleduje svojich ľudí, kamkoľvek sa pohnú. Vďaka svojej úzkej väzbe na ľudí je tento oddaný a citlivý pes veľmi ľahko ovládateľný, rýchlo sa učí a bez problémov sa prispôsobuje.
Jeho pokojná povaha a pokojná chôdza by však nemali zakrývať skutočnosť, že sussexský španiel má aj veľa temperamentu. Najmä vonku španiel ako poľovný pes ukazuje, že má veľa energie. S nadšením a energiou sa púšťa do loveckých úloh a s radosťou sa pustí aj do akejkoľvek inej činnosti, ktorá je preňho fyzickou aj psychickou výzvou. Hoci je sussexský španiel považovaný za najpokojnejšie plemeno spomedzi všetkých španielov, vonku je to aktívny a temperamentný pes, ktorý si užíva nielen dlhé prechádzky po lúkach a lesoch, ale aj pestrý pohyb a inteligentné hry. Mimochodom, kedykoľvek ho môže zachvátiť jeho „lovecká horúčka“, a preto, keď ste s ním vonku, by ste si ho mali napriek jeho láskavej a na ľudí orientovanej povahe vždy pozorne všímať.
Energia sussexského španiela je často podceňovaná, čo je spôsobené najmä jeho vzhľadom. S hmotnosťou okolo 23 kg pri výške ramien len 38 až 41 cm vyzerá toto plemeno dosť mohutne a ani jeho pomerne ležérna, kolísavá chôdza a krátke nohy (mimochodom, najkratšie v porovnaní s ostatnými plemenami španielov) neprezrádzajú nič o temperamente, ktorý sa v ňom skrýva.
Anglická chovateľka Joy Freerová, ktorá chovala sussexských španielov v rokoch 1923 až 1984 a so svojou chovateľskou stanicou „Fourclovers“ výrazne ovplyvnila vývoj plemena, rada prirovnávala svoje obľúbené plemeno k levovi. Kolísavú chôdzu, ktorá je pre španielov úplne nezvyčajná, spôsob, akým pohybuje svojimi silnými kosťami a veľkými labami, by sme inak mohli pozorovať len u levov. Tiež hustú srsť pečeňovej farby, ktorá smerom ku končekom chlpov nadobúda čoraz zlatší odtieň, nenájdeme v takejto podobe u žiadneho iného zvieraťa – snáď len s výnimkou leva.
Bohatá srsť sussexských španielov je stredne dlhá a hladká. Silno osrstené sú ajmä uši, chvost, zadok a nohy. Pod krycou srsťou zlatej pečeňovej farby sa skrýva veľmi hustá podsada, ktorá sussexského španiela spoľahlivo chráni za každého počasia. Jeho orieškové oči pod hustým, mierne zvrašteným obočím mu dodávajú veľmi jemný, niekedy až zamyslený výraz.
Hoci samotný sussexský španiel je dnes veľmi vzácny, zohral dôležitú úlohu pri vývoji mnohých plemien anglických španielov. Jeho história preto siaha ďaleko do minulosti. Traduje sa, že prví španieli rovnakého mena sa narodili v anglickom grófstve Sussex na konci 18. storočia, v roku 1795. Za priekopníka tohto plemena sa považuje vtedajší chovateľ E. A. Fuller, ktorý viedol svoju chovateľskú stanicu „of Rosehill“ až do svojej smrti v roku 1847. Za viac ako 50 rokov chovateľskej činnosti ustálil charakter a vzhľad plemena sussexského španiela. Krížením s inými španielmi, ktorí získavali pomerne vyššiu pozornosť, sussexský španiel čoraz viac strácal svoj význam ako čistokrvný poľovný pes pre husté porasty.
Hoci bol sussexský španiel jedným z prvých desiatich plemien zapísaných do plemennej knihy Amerického kynologického klubu v roku 1884, na rozdiel napríklad od anglického kokeršpaniela alebo anglického špringeršpaniela toto plemeno nikdy nezažilo skutočný rozmach. Keď sa chovateľka Joy Freerová v roku 1923 ujala tohto plemena, sussexský španiel bol vo svojej čistej podobe na pokraji vyhynutia. Len vďaka Freerovej angažovanosti prežilo druhú svetovú vojnu osem čistokrvných sussexských španielov, s ktorými sa mohlo pokračovať v chove.
Dnes toto plemeno uznávajú všetky hlavné kynologické zväzy: Fédération Cynologique Internationale (FCI), American Kennel Club, Kennel Club of Great Britain, Canadian Kennel Club, National Kennel Club alebo New Zealand Kennel Club. Chovateľská základňa sussexského španiela je však stále veľmi úzka. Toto plemeno je najrozšírenejšie v Severnej Amerike. Vyskytuje sa však aj vo Francúzsku, Belgicku a Českej republike. Vo svojej domovskej krajine Veľkej Británii a v iných európskych krajinách je sussexský španiel veľmi vzácny.
Ak máte záujem o toto vzácne plemeno, nebude zrejme ľahké stretnúť „skutočného“ sussexského španiela – nehovoriac o kúpe čistokrvného šteniatka. Najlepšie je informovať sa v oficiálnom klube španielov vo vašej krajine, či existujú chovatelia a kde možno očakávať potomstvo. Niekedy je jediným spôsobom, ako si splniť sen o čistokrvnom sussexskom šteňiatku, vycestovať do zahraničia.
Inzeráty na internete alebo v novinách na predaj roztomilých sussexských šteniatok, sú vzhľadom na situáciu chovateľov samozrejme veľmi lákavé, ale pozorne si overte, či je inzerát naozaj seriózny. Seriózni chovatelia zvyčajne nerobia „reklamu“ svojim šteniatkam. Chcú svoje šteniatka predsa dať ľuďom, ktorí sa o plemeno skutočne zaujímajú a ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť ako majitelia. Ľudia, ktorí sú jednoducho očarení roztomilým šteniatkom na fotografii v inzeráte, nemusia nutne patriť do tejto kategórie.
© avarand / stock.adobe.com
Ak máte záujem kúpiť si šteňa, ktoré nielen vyzerá ako sussexský španiel, ale ktoré je „naozaj“ sussexské, má silnú povahu a je zdravé, mali by ste ho kupovať len od renomovaného chovateľa. Renomovaní chovatelia sa riadia požiadavkami FCI na chov a odovzdávajú svoje psy len s certifikovanými dokladmi a rodokmeňmi. Uistite sa, že boli vykonané dôležité zdravotné vyšetrenia, ako napríklad röntgen bedrového kĺbu na vylúčenie DBK (dysplázie bedrového kĺbu) a očné vyšetrenie. Rodičia a súrodenci by mali byť na uvedené choroby tiež negatívne testovaní. Okrem toho by ste sa pred kúpou šteňaťa mali určite osobne stretnúť s chovateľom. Len tak môžete získať skutočný dojem o kvalite a serióznosti chovateľa a presvedčiť sa, že toto šteňa sussexského španiela je pre vás naozaj „to pravé“.
Zodpovednosť za zdravie vášho psa začína, ako už bolo spomenuté, ešte pred kúpou šteňaťa. Len pes z renomovaného chovu môže – aspoň preukázateľne – spĺňať požiadavky na zdravý život bez zdravotných ťažkostí. Genetické testy, ako aj röntgenové vyšetrenie môžu vylúčiť zvýšené riziko ochorení typických pre plemeno, ako je napríklad DBK alebo problémy s očami. Čistokrvní sussexskí španieli sú našťastie považovaní za veľmi zdravých psov, a preto nie sú známe žiadne špecifické choroby. Tiež problémy s kĺbmi sa u plemena, napriek ťažkým kostiam španielov, nevyskytujú často.
Zdraví predkovia a dobré zdravotné certifikáty samozrejme nie sú zárukou dlhého psieho života bez akýchkoľvek chorôb. Koniec koncov, rozhodujúci vplyv na pohodu vášho psa má aj strava, chov a starostlivosť o psa. Ale aká by vlastne mala byť správna strava pre španiela?
V prvom rade by krmivo malo pokryť nutričné potreby vášho psa. To, v akej je forme, t. j. surové, varené, suché alebo mokré, je pritom nepodstatné. Potreby psa z hľadiska výživy sú veľmi individuálne a závisia menej od plemena ako od kritérií, akými sú veľkosť, hmotnosť, vek a úroveň aktivity. Napríklad šteňa potrebuje iné krmivo ako dospelý pes a tiež bytový pes potrebuje iné krmivo ako poľovný pes. Krmivo pre sussexského španiela by ste mali vyberať podľa toho, aký je starý, aký je ťažký a koľko sa počas dňa pohybuje. Presná analýza nutričných požiadaviek a prehľad o tom, ktoré živiny čo obsahuje, je určite veľmi užitočná.
V podstate ale všetky psy na (pre)žitie potrebujú mäso. Mäso sa považuje za najdôležitejší zdroj bielkovín pre našich štvornohých priateľov, a preto by v ich jedálnom lístku nemalo chýbať. Dopĺňa sa zeleninou, ryžou, cestovinami a vločkami. Pes musí mať vždy k dispozícii aj čerstvú pitnú vodu. Na druhej strane, krmivo by sa malo podávať len v pevne stanovených časoch počas dňa. Dospelému španielovi stačí jedno až dve jedlá denne.
Nielen pri stravovaní, ale aj pri starostlivosti o srsť je potrebná určitá pravidelnosť. Stredne dlhá, hodvábne hustá srsť vášho sussexského španiela by sa mala kefovať dva až trikrát týždenne. Jeho hrubé labky a zvesené uši by sa mali pravidelne kontrolovať a čistiť. Tým sa zabráni vzniku zápalu. Pri kontrole tiež včas odhalíte prípadné zmeny, ktoré by mohli znamenať ochorenie. V takom prípade nechajte psíka prehliadnuť veterinárovi.
Sussexského španiela len tak niečo nevyvedie z miery. Pokiaľ môže žiť v blízkosti svojej rodiny, nevadia mu ani hlučné deti, ani hluk z ulice. Na prvý pohľad sa zdá, že proti životu v meste nemožno nič namietať. V skutočnosti tento malý pes nepotrebuje veľký byt, aby sa cítil pohodlne. Čo však potrebuje, je dostatok pohybu a možnosť voľne sa pohybovať v prírode, čo samozrejme v meste nie je vždy možné. Ak ste však pripravení chodiť so psom každý deň do neďalekého parku, na výbeh pre psov alebo do lesa, svojho mestského bytu sa vzdávať nemusíte. Dôležité je poskytnúť živému a pracovitému sussexskému španielovi potrebné množstvo pohybu a aktivít.
Degradovať ho len na úlohu rodinného psa by určite voči pôvodne loveckému psovi nebolo spravodlivé a z dlhodobého hľadiska by bol nešťastný.
Aj keď má sussexský španiel vynikajúci čuch a ideálne sa hodí ako pes na stopovanie zveri, nemusí byť nevyhnutne vedený k lovu. Toto priateľské a ľahko ovládateľné plemeno sa bude páčiť aj nepoľovníkom. Dobrým spôsobom, ako udržať temperament španiela pod kontrolou a uspokojiť jeho túžbu po pohybe a aktivite, sú psie športy. Zistite, aké sú možnosti psích športov vo vašom okolí a ktorý druh športu vám a vášmu štvornohému priateľovi najviac vyhovuje. V podstate sú pre sussexského španiela vhodné aportovanie alebo cviky na „prácu s nosom“.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
