© goldika / stock.adobe.com
Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe.
Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, krotý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu.
| Stručné informácie: | Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Dnes je to tiež pozorný strážny pes a ideálny sprievodný pes pre rodiny. |
| Výška v kohútiku: | 62–70 cm (samce) 59–65 cm (samice) |
| Hmotnosť: | 36–44 kg (samce) 31–37 kg (samice) |
| Priemerná dĺžka života: | 10-12 rokov |
| Cena: | od 1 000 eur |
| Povaha: | priateľský, vyrovnaný, ostražitý, teritoriálny, učenlivý, pracovitý, má rád deti, prítulný |
| Srsť: | dlhá a vlnitá |
| Farba srsti: | biela |
| Náročnosť na výchovu: | stredná |
| Náročnosť na starostlivosť: | stredná |
| Potreba pohybu: | stredná |
| Pôvod: | Slovensko |
Slovenský čuvač je impozantné stvorenie. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov.
Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce.
Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu.
Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami.
Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Na základe jeho vzhľadu, jeho pôvodu a jeho vlastností typických pre plemeno si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy. Vyzerá tak relatívne podobne ako napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.
© Janis Smits / stock.adobe.com
V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom.
Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky.
Vedeli ste to? Názov tohto plemena je odvodený od slovenského slova čúvať, ktoré môže znamenať „počúvať“, „strážiť“ alebo „dávať pozor“.
Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes.
Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka.
Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu – prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny.
Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
© Michal / stock.adobe.com
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie.
O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín.
Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym.
Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno.
Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou.
Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov.
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka.
S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté.
Profesor Antonín Hrůza z Veterinárnej univerzity v Brne napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno. Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašníckych psov)“.
Mimo jeho východoeurópskej domoviny sa slovenskému čuvačovi venuje len málo chovateľov. Ak by ste si teda chceli kúpiť šteňa tohto plemena, mali by sa presne informovať, ktorí chovatelia patria do nejakého oficiálneho zväzu a svojich psov chovajú striktne podľa predpísaných noriem pre plemená.
Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch. Za takýmito inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat.
Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou.
Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte.
Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie.
Presvedčí Vás však aj jeho vyrovnaná osobnosť: Kto môže tomuto pracovitému, čulému štvornožcovi ponúknuť vidiecky domov a zadať mu nejakú úlohu, ten získa kamaráta do života.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
