© Volha / stock.adobe.com
Sibírsky husky miluje pohyb, najlepšie vonku.
Sibírsky husky je výnimočný jasnými modrými očami a charakteristickým vzorom srsti. Severský krásavec vyvoláva asociácie so zimnou krajinou. Sibírskych husky možno čoraz častejšie pozorovať v južnejších oblastiach a stávajú sa čoraz obľúbenejšími u rodín. Zistite, čo je potrebné zvážiť pri chove tohto plemena.
| Krátky popis: | Stredne veľký sibírsky husky je odolný a vytrvalý. Ako záprahový pes rád behá a využíva sa najmä pri ťahaní saní. Je to aktívny spoločník na voľný čas a obľúbený rodinný pes. |
| Výška v kohútiku: | 50-60 cm |
| Hmotnosť: | 16-28 kg |
| Priemerná dĺžka života: | 10-14 rokov |
| Cena: | cca. 1.500 Eur |
| Povaha: | priateľský, mierumilovný, spoločenský, silný lovecký inštinkt |
| Srsť: | krátka a veľmi hustá |
| Farba srsti: | všetky farby sú povolené |
| Náročnosť výchovy: | stredná |
| Náročnosť na starostlivosť: | nízka |
| Potreba pohybu: | vysoká |
| Pôvod: | severný Sibír |
Aj laici často na prvý pohľad spoznajú sibírskeho huskyho podľa typického vzhľadu severského ťažného psa.
Sibírsky husky je známy najmä vďaka svojim modrým očiam, ktoré dodávajú jeho vzhľadu chladnú eleganciu. Existujú však aj jedince s jantárovými očami alebo husky s jedným modrým a jedným hnedým okom.
Väčšinu zástupcov tohto plemena zdobí výrazné zafarbenie na chrbte. Brucho, hruď a nohy sú biele a mnoho husky má na tvári viacfarebnú „masku“. Stredne veľké, husto osrstené uši sú vysoko posadené blízko pri sebe.
Ochranu pred chladom zabezpečuje aj srsť psa husky, ktorá má niektoré špeciálne vlastnosti:
Zakrútený chvost husky – tzv. líščí chvost – nemá takmer žiadnu podsadu a slúži na praktické účely: v snehovej búrke sa psy schúlia a zastrčia nos pod chvost, ktorý potom slúži ako vzduchový filter a predhrieva vzduch.
Aj labky a srsť sú viac prispôsobené sibírskemu chladu než stredoeurópskemu podnebiu. Labky sú menšie ako u podobne stavaných psov, čo znamená, že nimi uniká menej tepla.
Niektorí ľudia si mýlia sibírskeho huskyho s iným záprahovým psom, aljašským malamutom. Je to tiež severský saňový pes a svojou srsťou a proporciami sa podobá huskymu.
Sibírsky husky je však oveľa drobnejší: dosahuje výšku v kohútiku približne 50 až 60 centimetrov a hmotnosť huskyho nepresahuje 28 kilogramov.
Sibírsky husky nie je vhodný ako strážny pes. Na to je toto plemeno k ľuďom až príliš priateľské. Dôvodom je cielený chov: Keďže zvieratá by mali nasledovať všetkých vodcov saní, na ďalší chov sa vždy použijú tí najspolupracujúcejší zástupcovia vrhu.
Napriek tomu je väčšina z nich nezávislými psami s veľkým loveckým inštinktom. Niektorí sibírski husky ignorujú volanie svojich majiteľov. Tí, ktorí sa rozhodnú pre huskyho, by preto mali venovať veľkú pozornosť výcviku. Nie každého huskyho však možno vycvičiť tak, aby ho bolo možné kedykoľvek privolať, keď je pustený z vodítka.
Pozitívom je, že títo severskí krásavci len málokedy štekajú. Namiesto toho priťahujú pozornosť svojím vlčím zavýjaním. Najlepšie je nedávať huskymu dôvod sa „sťažovať“.
Najšťastnejší je, keď sa môže hýbať. Koniec koncov, na behanie bol vyšľachtený. Ak sibírsky husky nie je dostatočne zamestnaný, zamestná sa sám.
© Александр Чернышов / stock.adobe.com
Sibírsky husky je, pokiaľ ide o starostlivosť, nenáročný: Jeho srsť sa ľahko vyčesáva a počas výmeny srsti potrebuje len o niečo viac pozornosti než zvyčajne. Srsť by ste mali často kefovať najmä počas výmeny srsti, pretože tieto psy veľmi pĺznu.
Svojho štvornohého priateľa radšej neumývajte. Väčšinu nečistôt možno jednoducho zotrieť suchým uterákom alebo vykefovať. Ak je kúpeľ nevyhnutný, najlepšie je použiť iba vodu a jemný šampón pre psov.
Na chov huskyho je ideálny dom alebo byt so záhradou zabezpečenou pred útekom. Tam sa môže husky medzi vychádzkami a behom neustále pohybovať. Ale pozor: mnohí husky radi kopú diery v záhrade – tí, ktorí radi udržiavajú krásny trávnik by si mali pred zaobstaraním psa zvážiť svoje priority.
Ak sa aj napriek tomu rozhodnete ponechať svojho huskyho na záhrade, určite by ste mali zvážiť aj spoločníka v podobe druhého psa. Aj keď rád trávi čas v záhrade, kontakt s rodinou je pre neho veľmi dôležitý.
Saňové psy sú v podstate zvyknuté na veľkú svorku a neradi sú sami. V opačnom prípade svoju nespokojnosť dávajú najavo zavýjaním. Druhým psom v husky domácnosti sa postaráte o to, že obaja štvornohí priatelia môžu tráviť čas spoločne počas vašej neprítomnosti.
Dodnes je sibírsky husky dôležitým úžitkovým zvieraťom Inuitov a je neoddeliteľnou súčasťou ich rodín. Preto je toto plemeno veľmi obľúbené aj u nás ako rodinný pes. Jeho vysnívaná rodina je športovo založená a teší sa, že má aktívneho spoločníka na štyroch labkách.
Mimochodom, milovníci mačiek, ktorí si chcú zaobstarať huskyho, by mali psa na mačky privyknúť ešte v období šteniatka – dospelí husky vzhľadom na ich lovecký inštinkt zvyčajne radi mačky žerú.
Sibírsky husky potrebuje pohyb podľa možnosti čo najčastejšie a je predurčený na život v chlade. Preto v našich zemepisných šírkach „ožíva“ až vtedy, keď si väčšina ľudí nasadzuje zimné rukavice. Ak hľadáte psa, ktorý v chladnom období radšej sedí pred teplým krbom a v lete spokojne behá, mali by ste sa poobzerať po inom plemene.
Husky však nie sú lenivé ani v lete. Preto sa pri vysokých teplotách uistite, že sa váš husky neprehrieva a môže si na chladnom mieste odpočinúť.
Zo športového hľadiska je najobľúbenejšou aktivitou severského psa beh – či už popri bicykli alebo pri behaní. Dogdancing alebo tréning agility medzi jeho obľúbené disciplíny nepatria, hoci ako vždy, výnimky potvrdzujú pravidlo.
Najlepšou disciplínou pre sibírskeho huskyho sú, samozrejme psie záprahy, pri ktorých ťahá sane. Tento vzrušujúci psí šport môžete so svojím štvornohým priateľom praktizovať aj na Slovensku.
Priemerná dĺžka života sibírskeho huskyho je 10 až 14 rokov.
Dobrou správou je aj to, že sibírski husky sú len zriedkavo chorí. Tieto psy sú odolné a nemajú takmer žiadne predispozície na choroby súvisiace s plemenom.
Napriek dobrej kondícii a výkonnému pohybovému aparátu sa štvornohí priatelia nesmú preťažovať – najmä nie vo fáze rastu. Váš sibírsky husky si musí svalstvo na dlhé behy – bicyklovanie či ťahanie saní – budovať pomaly. V ideálnom prípade by sa mal takto trénovať až keď je už úplne dospelý.
Pri kúpe od chovateľa sa uistite, že predkovia vášho vysnívaného psíka boli pred chovom vyšetrení na dyspláziu bedrových kĺbov.
Sibírski husky majú tiež sklon k dermatóze reagujúcej na zinok. V tomto prípade črevo neabsorbuje dostatok zinku prostredníctvom bežnej stravy, čo môže okrem iného spôsobiť kožné problémy. V takom prípade môže byť po konzultácii s veterinárom potrebné celoživotné podávanie zinku.
© Volha / stock.adobe.com
Ak chcete, aby sa sibírsky husky stal členom vašej rodiny, mali by ste si vyhľadať renomovaného chovateľa. Odpovie vám na všetky otázky týkajúce sa zdravia huskyho, starostlivosti o jeho zdravie, vhodnej stravy, aktivít a výchovy.
Najlepšie je chovateľa navštíviť a spoznať tak šteniatko aj rodičovské zvieratá. V ideálnom prípade si chovateľ preverí aj vás, chce predsa vedieť, či môžete šteniatku ponúknuť dobrý a druhovo vhodný domov.
Uistite sa, že chovateľ je členom chovateľského klubu a nekupujte čistokrvného psa bez rodokmeňa – aj keď vás láka nízka cena. Predpokladaná výhodná kúpa psa môže znamenať vysoké náklady do budúcnosti.
Za nedostatočné zdravotné prehliadky, očkovania či hygienické opatrenia u šteniatok môžete neskôr zaplatiť vo forme vysokých účtov za veterinárne ošetrenie. Ak zvieratá neboli správne socializované, spôsobuje to majiteľom veľa problémov a štvornohým priateľom utrpenie.
Fanúšikovia tohto plemena môžu nájsť renomovaných chovateľov sibírskeho huskyho prostredníctvom národných zastrešujúcich organizácií. Ak hľadáte dospelého psa alebo by ste prijali aj kríženca, mali by ste sa obrátiť na združenia Husky v núdzi, útulky pre zvieratá alebo organizácie na pomoc záprahovým psom.
Náhradné domovy sa budú snažiť spolu s vami zistiť, ktorý štvornohý priateľ vám najviac vyhovuje. Bez ohľadu na to, či ide o psíka od chovateľa alebo o zviera z útulku: očkovací preukaz je nevyhnutnosťou.
Predkovia dnešného huskyho žili na Sibíri. Tam boli nepostrádateľnými spoločníkmi nomádskych kmeňov.
Vytrvalé psy sa preslávili v roku 1909, keď obchodník s kožušinami William Goosak, ktorý pochádzal zo Sibíra, prihlásil svoje psy na preteky psích záprahov „All Alaska Sweepstakes“.
Jeho tím skončil na 408 kilometrov dlhých a náročných pretekoch na treťom mieste a porazil osvedčené aljašské malamuty.
V nasledujúcom roku sa na popredných miestach umiestnili aj psy sibírskeho pôvodu. Nórsky psovod Leonhard Seppala založil prvý oficiálny chov husky na Aljaške – so psami od Williama Goosaka.
Máloktorý pes je dnes stále tak úzko spätý so svojou pôvodnou úlohou ako sibírsky husky. Je majstrom v ťahaní saní a orientácii. V prípade potreby utiahne deväťnásobok svojej telesnej hmotnosti a nájde si cestu aj v zasneženom prostredí.
Osoba, ktorá ho podporuje, je tzv. musher. Vždy drží vodidlo napnuté, aby zabránil zraneniam psov. Svorku psov riadi iba hlasovými povelmi, ktoré musí vykonávať najmä vodiaci pes.
V súčasnosti existujú združenia psích záprahov po celej Európe, ktoré organizujú spoločné súťaže. Rovnako ako v roku 1909 sú účastníkmi aj sibírski husky.
Na Aljaške a v Kanade sa tiež konajú extrémne preteky psích záprahov v drsných klimatických podmienkach, ktoré sa medzičasom stali terčom kritiky. Ľudia a zvieratá musia v niektorých prípadoch prekonať viac ako 1 000 kilometrov.
Nie je prekvapujúce, že sibírski husky majú veľa priaznivcov: ich výnimočný vzhľad a priateľská, živá povaha inšpirujú skúsených milovníkov psov, ako aj začiatočníkov. Každý, kto chce chovať huskyho, by mal starostlivo zvážiť, či dokáže splniť požiadavky tohto plemena.
Pôvodné záprahové psy sú vytrvalí bežci – aj ako rodinné psy potrebujú veľa pohybu. Dostatok priestoru a mierne teploty robia z huskyho všestranne spokojného psa. Ak aj počas prvých podzimných vetrov stále radi trávite čas vonku, máte so sibírskym huskym spoločnú dôležitú záľubu.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
