© Pepsona / stock.adobe.com
Vďaka huňatej srsti a šikovnej veľkosti je Shiba Inu na prvý pohľad atraktívnym spoločníkom pre mnohých milovníkov psov. Spolužitie s japonským špicom si však vyžaduje určité know-how v oblasti výcviku psov, ako aj veľa radosti zo spoločného pohybu.
V preklade znamená „Shiba Inu“ jednoducho „malý pes“. Shiba Inu s hmotnosťou do 13 kg je v skutočnosti najmenším zástupcom šiestich japonských plemien psov uznaných FCI. Jeho charakteristickým znakom sú vzpriamené trojuholníkové uši, ktoré podčiarkujú jeho pozorný výraz tváre. Podľa štandardu by mal byť chvost zatočený a nesený tesne nad chrbtom. Krátka srsť môže byť červená, čierna s pálením alebo sezamová, pričom „sezam“ znamená zmes červených a čiernych chlpov. Každé sfarbenie by malo vykazovať „Urajiro“ – t. j. belavé chlpy okolo papule, na krku, hrudníku a bruchu, ako aj na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane končatín. Celkovo je vzhľad týchto japonských psov veľmi originálny a pripomína, najmä u červenkastých jedincov, vzhľad líšky.
Korene tohto plemena siahajú do hornatých oblastí stredného Japonska, kde predkovia Shiba Inu po stáročia slúžili obyvateľom ako strážcovia a spoločníci pri love drobnej zveri a vtákov, napríklad bažantov. Po celý tento čas zostalo plemeno zväčša bez iných vplyvov, pretože v okolí jednoducho neboli žiadne iné psy, s ktorými by sa mohli krížiť. Keď Briti koncom 19. storočia priviezli so sebou ďalšie psy, došlo ku kríženiu so setrami a pointermi. V priebehu niekoľkých desaťročí sa čistokrvné plemeno Shiba Inu stalo raritou. V roku 1928 začali nadšenci s chovom tohto plemena a od roku 1934 existuje záväzný štandard plemena. V porovnaní so svojimi predkami je dnešné Shiba Inu o niečo väčšie a silnejšie. V roku 1937 v Japonsku toto plemeno získalo štatút „národnej prírodnej pamiatky“, čo ešte viac pomohlo jeho rozšíreniu. Spolu s Akitou Inu je v súčasnosti jedným z najobľúbenejších psov v Japonsku, ale mimo krajiny svojho pôvodu sa vyskytuje oveľa zriedkavejšie.
© Africa Studio / stock.adobe.com
Shiba Inu má svoju vlastnú hlavu: nezávislý, samostatný pes, ktorý sa nechce podriaďovať. Okrem toho sa vyznačuje silným teritoriálnym správaním, vášňou pre lov a veľkou nedôverou voči cudzím – či už ľuďom alebo psom. Shiba Inu je dobrý strážny pes, ale nemá tendenciu zbytočne vyštekávať. Ak bol už od šteniatka správne socializovaný, môže sa neskôr ľahko začleniť do skupiny. V prípade skorej socializácie sa teda dokáže spriateliť s domácimi zvieratami, ktoré patria k jeho rodine. Kto si získal priateľstvo Shiba Inu, môže si byť istý, že má po svojom boku verného štvornohého priateľa, ktorý vynikne svojou ostražitou a zároveň priateľskou povahou. Zaneprázdnený Shiba Inu je pokojný a bez zhonu, avšak vždy pozorný.
Máte vodcovskú osobnosť? Len tak budete môcť úspešne vycvičiť psa tohto plemena. Keďže tento nezávislý štvornohý priateľ len ťažko prejavuje vôľu vyhovieť a považuje sa za najlepšieho vodcu svorky – pokiaľ mu nedokážete, že sa mýli. Preto si výchova a výcvik vyžadujú veľa empatie, skúseností, láskyplnej dôslednosti a v neposlednom rade: trpezlivosť. Neistota, nedôslednosť alebo hrubé zaobchádzanie. To všetko si Shiba Inu všimne a v prípade takéhoto nevhodného správania sa nebude chcieť podriaďovať. Vtedy do hry vstupuje charakteristické dominantné správanie tohto plemena. Ak však splníte jeho vysoké nároky a dokážete svojho Shiba Inu jasne viesť, s výchovou nebudete mať takmer žiadne problémy. Pre toto plemeno je obzvlášť dôležitá intenzívna socializácia vo veku šteňaťa a mladého psa, aby sa zviera v dospelosti dokázalo znášať s inými psami. Kvôli silnému loveckému inštinktu nie je beh na voľno vždy možný. Pes by mal byť schopný vždy prísť na zavolanie, čo si u tohto plemena vyžaduje určitý tréning.
Aktívni Japonci nemajú takmer žiadne genetické predispozície k určitým chorobám, pokiaľ nedôjde k príbuzenskému kríženiu. Samozrejme, aj u takéhoto odolného psa ako je Shiba Inu, sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu alebo šedý zákal, ale nehrozí žiadne zvýšené riziko – najmä ak si psa zadovážite od seriózneho chovateľa. Dbajte na to, aby Váš pes nemal nadváhu, a zabezpečte mu druhovo vhodnú stravu s vysokým obsahom mäsa a dostatkom pohybu. Takto sa môže Váš Shiba Inu v dobrom zdraví dožiť až 15 rokov. Počas letných horúčav sa so svojím huňatým spoločníkom vyhýbajte prílišným športovým aktivitám, pretože jeho hustá srsť mu pri vysokých teplotách dáva zabrať.
© cynoclub / stock.adobe.com
Objavte náš výber krmív pre psov v obchode pre psov zoohit!
Rovnako ako u každého iného psa, zuby a tráviaci trakt Shiba Inu jasne naznačujú, že ide o mäsožravca. Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre mokré alebo suché krmivo: uistite sa, že mäso je na prvom mieste v zozname ingrediencií a krmivo obsahuje čo najmenej obilia. Suché krmivo je pomerne lacné a nekomplikované, dávajte však pozor na pitný režim Vášho psa, aby pil dostatok vody. Mokré krmivo pozostáva z približne 80 percent vody a je u psov často oveľa obľúbenejšie kvôli intenzívnej vôni. Samozrejme môžete psa striedavo kŕmiť mokrým aj suchým krmivom. Ak sa rozhodnete pre metódu kŕmenia „BARF“ (BARF znamená „biologicky vhodná surová strava“), a teda pre vlastnú prípravu jedla pre psa, mali by ste sa vopred dôkladne informovať, pretože okrem surového mäsa potrebuje Shiba Inu aj zeleninu, oleje, kosti a byliny vo vyváženom množstve, aby sa zabránilo podvýžive. Okrem toho môžete svojmu štvornohému priateľovi ponúknuť sušené žuvacie snacky na starostlivosť o zuby.
Pri zmene stravy je vždy lepšie postupovať pomaly, pretože niektoré psy reagujú na náhlu zmenu stravy žalúdočnými ťažkosťami alebo dokonca hnačkou. Preto niekoľko dní postupne primiešavajte nové krmivo v narastajúcich množstvách do bežného krmiva. Mladé psy potrebujú niekoľko dávok denne, 3 až 4 dávky v závislosti od veku, na rozdiel od dospelých psov plemena Shiba Inu, ktorým stačia dve kŕmenia denne. Nekŕmte mladého ani dospelého psa každý deň v presne rovnakom čase, aby si nezvykol v danom čase stáť v kuchyni a štekať. Krmivo podávajte na určenom, tichom mieste, ktoré môžete ľahko vyčistiť. Po kŕmení by mal Váš Shiba Inu odpočívať, preto sa odporúča kŕmiť ho po prechádzkach.
Huňatá srsť Shiba Inu pozostáva z rovnej krycej srsti a veľmi jemnej podsady. Čo sa týka starostlivosti o srsť, je úplne postačujúce príležitostné prekefovanie srsti, pretože krátka srsť tohto plemena nemá sklon k plstnateniu. Počas výmeny srsti by ste mali srsť kefovať častejšie: psy vtedy v priebehu dvoch až štyroch týždňov pomerne intenzívne pĺznu. Upratovanie domu je jednoduchšie, pretože chlpy Shiba Inu nie sú ostré, takže sa z nábytku a oblečenia dajú pomerne ľahko odstrániť. Plus pre milovníkov psov s citlivým nosom: Shiba Inu nemá takmer žiadny typický psí zápach, ani keď je mokrý. Tip pre zdravé zuby: Okrem podávania suchých snackov na žuvanie môžete prispieť k dentálnej hygiene svojho štvornohého priateľa pravidelným čistením zubov. Svojho psa zvykajte na zubnú kefku a zubnú pastu pre psov už od šteňaťa.
© PhotoSpirit / stock.adobe.com
Príroda za každého počasia – dlhé prechádzky sú obľúbenou zábavou japonského špica. Aj v daždi sa bude chcieť ísť prebehnúť. Dospelé zvieratá môžu byť dobrými spoločníkmi tiež pri behu alebo jazde na bicykli: Kondíciu svojho štvornohého priateľa budujte pomaly a nezabudnite zohľadniť jeho lovecké inštinkty. Shiba Inu chce plniť úlohy, ktoré sú preňho zmysluplné, takže čisté aportovanie je preňho menej atraktívne. Niektorí zástupcovia tohto plemena sa môžu nadchnúť pre psie športy, ako je napríklad agility, iní ho vôbec nemajú radi – vyskúšajte si spolu so svojím štvornohým priateľom, čo Vás oboch baví.
Každý, kto uvažuje o spoločnom živote so Shiba Inu, by už mal mať nejaké skúsenosti so psami, pretože toto plemeno nie je vhodné pre začiatočníkov. Na výchovu psa majitelia potrebujú čas, trpezlivosť a pevné nervy. Okrem toho by mali radi chodiť so psíkom von aj v nepriaznivom počasí. Ak môžete tomuto štvornohému priateľovi poskytnúť primeranú výchovu a dostatok pohybu, je vhodný aj na bývanie v byte – môže byť potrebný súhlas prenajímateľa bytu. Všetci členovia rodiny by mali s novým spolubývajúcim súhlasiť, a nemali by byť alergickí. Japonský špic nie je pes pre ľudí, ktorí príliš dbajú na čistotu ani pre milovníkov čiernych zamatových nohavíc, pretože veľmi pĺzne, najmä počas výmeny srsti dvakrát ročne. Toto plemeno môže dobre vychádzať so staršími deťmi, ale tie by mu mali nechať priestor na odpočinok. Shiba Inu prijme iné domáce zvieratá len vtedy, ak bol ako šteniatko vhodne socializovaný. Napriek tomu by ste ho nemali nechať s morčaťom osamote, pretože lov má v krvi.
Vyjasnite si, kto sa o psa postará v prípade Vašej dovolenky alebo choroby. V dnešnej dobe môžete vziať svojho dobre vychovaného zvieracieho spoločníka do veľa dovolenkových oblastí, pretože mnohé hotely umožňujú ubytovanie aj so zvieracími miláčikmi. So svojím Shiba Inu by ste však nemali cestovať do veľmi teplých destinácií, pretože vplyvom horúčav by mohol trpieť. Pri domácej starostlivosti o Shiba Inu by ste mali mať na pamäti, že by ju mali vykonávať len skúsení majitelia psov, aby si Váš Shiba Inu nezvykol na zlé návyky, ktoré sa mu po Vašom výlete budú len ťažko odvykať.
Pred poriadením si psa zvážte počiatočné jednorazové náklady (cena za samotného psa, Základné vybavenie vo forme misiek, deky, pelechu, vodítka, postroja, obojku, príslušenstva na starostlivosť o psa, zabezpečenia do auta, hračiek) ako aj mesačné náklady na druhovo vhodné krmivo, daň za psa, ako aj pravidelné návštevy veterinára, ktoré môžu byť v prípade choroby podstatne vyššie.
© everydoghasastory / stock.adobe.com
Ak ste sa do tohto plemena zamilovali a spĺňate všetky požiadavky na chov týchto hrdých psov, potom môžete začať hľadať chovateľa. Vyhýbajte sa ponukám bez preukazu o pôvode (rodokmeňa), pretože len tento Vám zaručí čistokrvného Shiba Inu. Uistite sa, že chovateľ je členom združenia, pretože to je minimálna požiadavka na zodpovedný chov pre dobro plemena. Rodičovské zvieratá tu musia spĺňať určité zdravotné a charakterové vlastnosti predtým, než ich schvália na chov. Ďalej by Vám mal chovateľ poskytnúť príležitosť uňho doma v pokoji šteniatka spoznať. Všetky zvieratá by na Vás mali pôsobiť vyváženým a čulým dojmom. V prípade Shiba Inu je obzvlášť dôležitá fáza socializácie šteniatka – chovateľ by mal prikladať veľký význam tomu, aby šteňatá boli čo najskôr integrované do každodenného života a spoznali veľa vecí. Ak chcete, aby sa Váš pes socializoval s mačkami, ideálne je nájsť chovateľa, ktorý chová aj mačky. Spolu s Vaším zaočkovaným a odčerveným šteniatkom dostanete preukaz o pôvode, očkovací preukaz a drobnosti, ktoré psíkovi uľahčia zabývanie sa v novom domove – napríklad známa deka a zopár porcií známeho krmiva. Zodpovední chovatelia Shiba Inu sú Vám k dispozícii aj po predaji šteniatka v prípade, že máte konkrétne otázky týkajúce sa vývoja alebo zdravia Vášho štvornohého priateľa.
Ak nehľadáte šteniatko, ale chcete dať nový domov dospelému psovi, máte niekoľko možností. Aj keď šanca, že natrafíte na čistokrvného Shiba Inu v miestnom útulku, je pomerne nízka, pretože toto plemeno nie je veľmi rozšírené, na internete pravdepodobne nájdete mnohých Shiba Inu, ktorí z rôznych dôvodov hľadajú svoj nový domov. Niektorých sa majitelia vzdali, pretože podcenili dominantné správanie plemena a precenili svoje vlastné schopnosti. Takéto psy, ktoré boli často len základne vychované a socializované, patria ideálne do rúk profesionálov alebo psíčkarov, ktorí spolu so svojím novým štvornohým priateľom môžu využiť odbornú pomoc cvičiteľov psov alebo psích škôl. Ale samozrejme existujú aj dobre vychovaní zástupcovia tohto plemena v dočasných rodinách alebo útulkoch. Intenzívnym rozhovorom s miestom sprostredkovania, či už ide o bývalého majiteľa, ochranu zvierat alebo dočasnú rodinu, môžu obe strany zvyčajne dobre zistiť, či by sa psík s novým majiteľom k sebe hodili. Optimálne je samozrejme osobné zoznámenie. V každom prípade môže byť zdieľanie života so „psom z druhej ruky“ veľmi obohacujúcou skúsenosťou.
Prajeme Vám veľa radosti s Vaším Shiba Inu so silným charakterom!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
