© DogAcademy / stock.adobe.com
Poľný španiel alebo field španiel je nielen najstarším predstaviteľom poľných španielov, ale aj jedným z najvzácnejších. Tento originálny poľovný pes zaujme nielen svojím krásnym, ušľachtilým vzhľadom, ale aj citlivou, priateľskou povahou a láskou k deťom.
Tak ako všetky plemená španielov, aj poľný španiel sa považuje za mimoriadne priateľského a na ľudí orientovaného psa, ktorý vždy vyhľadáva blízky kontakt s rodinou a nikdy sa od nej aj napriek svojmu vrodenému loveckému inštinktu príliš nevzďaľuje. Veľmi dobre vychádza s deťmi a je to dobrosrdečný a neúnavný partner na hranie. Hoci sa vo všeobecnosti považuje za pokojnejšieho a menej energického než jeho populárny príbuzný kokeršpaniel, keď môže aportovať loptičky a palice, jeho nadšenie takmer nepozná hranice. V prírode sa prejavuje temperamentom športovca, ktorý je nielen mimoriadne vytrvalý, ale aj veľmi silný a ktorý sa rád hrá, a šantí za každého počasia.
V domácnosti je tento stredne veľký pes s dobrým čuchom príjemne pokojným a prispôsobivým partnerom. Ako všetci španiely je oddaný a hravý, ale nie je neustále závislý od svojho pána. Poľný španiel si zachoval určitú nezávislosť, a preto je tento pôvodne pracovný pes rád, keď mu aj ako rodinnému psovi občas niekto zadá úlohy a dovolí mu ich vykonávať samostatne. Jeho nezávislosť sa prejavuje aj pri kontakte s cudzími ľuďmi. Niektoré poľné španiely sú spočiatku veľmi zdržanlivé a chcú sa samy rozhodnúť, či s neznámou návštevou nadviažu kontakt. Keď si získate dôveru tohto inteligentného a citlivého psa, určite si ho vďaka jeho priateľskej a nekomplikovanej povahe navždy obľúbite.
Vďaka svojej dobromyseľnej, tolerantnej a k deťom priateľskej povahe je poľný španiel – napriek svojej poľovníckej minulosti – ideálnym rodinným psom. Keďže jeho lovecký inštinkt sa zvyčajne prejaví len pri cielenom vedení k lovu, táto vlastnosť mu v každodennom živote nespôsobuje žiadne problémy. Dominantné správanie voči iným psom sa u tohto vyrovnaného plemena psa vôbec nevyskytuje. S inými psami alebo mačkami sa po nevyhnutnom období aklimatizácie zvyčajne znáša veľmi dobre. Aj ľudia bez skúseností so psami si s poľným španielom určite užijú veľa zábavy, veď tieto psy sú nielen priateľské, ale aj mimoriadne učenlivé. Výcvik je preto celkom bezproblémový, avšak poľný španiel – ako všetky psy – potrebuje dôsledný a láskyplný prístup, ktorým sa mu stanovia jasné hranice bez toho, aby bola zranená jeho citlivá povaha.
Poľný španiel fascinuje svojich priaznivcov nielen svojou živou, pracovitou a očarujúcou povahou, ale aj mimoriadne ušľachtilým vzhľadom. Dlhá, hodvábna srsť a predĺžená, pekne tvarovaná hlava, ktorá sa napriek mnohým módnym pokusom o šľachtenie nikdy nezmenila, pôsobia vznešeným dojmom. Nadmerne predĺžený chrbát a krátke, silno stavané nohy, ku ktorým sa chovatelia cielene dopracovali koncom 19. storočia, sa neskorším chovom našťastie „znormalizovali“, takže dnes je poľný španiel veľmi odolný a vyvážený pes bez akýchkoľvek prehnaných fyzických čŕt.
Dlhá a veľmi jemná srsť sa vyskytuje vo farbách čiernej, hnedej alebo modrej, v každej farebnej variante môže byť so znakmi pálenia. U hnedých a čiernych psov je prípustný aj biely alebo modrý znak na hrudi. Jednofarebné psy bez znakov však nie sú podľa štandardu plemena akceptované. Farba očí mandľového tvaru je zvyčajne tmavohnedá s rovnakým sympatickým pohľadom ako u ich blízkych príbuzných, kokeršpanielov. S výškou v kohútiku približne 46 cm a hmotnosťou 16 až 25 kg patria poľné španiely k stredne veľkým psom.
Určitá podobnosť s kokeršpanielom nie je náhodná, napokon obe plemená majú rovnaký pôvod. V 19. storočí sa vo Veľkej Británii všetky plemená španielov delili len na poľných a vodných. V tom čase patrili špringeršpaniely, kokeršpaniely, sussexské španiely, ako aj dnešné poľné španiely k takzvaným poľným španielom. Až do konca storočia Briti medzi sebou krížili rôzne plemená španielov. Napríklad predok dnešných kokeršpanielov mal údajne za matku sučku poľného španiela.
Až koncom 19. storočia sa začali rozlišovať jednotlivé varianty španielov. V týchto snahách sa poľný španiel považuje za prvý výrazný typ plemena, a teda za jedného z najstarších medzi poľnými španielmi. V roku 1892 bol poľný španiel, ktorý bol dovtedy považovaný za dobrého poľovného psa do náročného terénu, uznaný za výstavného psa. Od tohto obdobia sa plemeno znovu a znovu módne menilo krížením s inými plemenami. Plemeno sa krížilo s írskym setrom, aby sa dosiahli dlhšie končatiny, s basetom na získanie atraktívneho sfarbenia a na skrátenie dĺžky končatín. Krátke, silné nohy a niekedy príliš dlhý chrbát spôsobili, že poľný španiel stratil niektoré svoje lovecké vlastnosti.
Prehnané kríženie plemena k väčšiemu dopytu po plemene však neviedlo. Naopak, v 20. storočí poľný španiel čoraz viac upadal do zabudnutia. Poľný španiel sa nedokázal presadiť v konkurencii kokršpanielov, a tak sa plemeno niekoľkokrát ocitlo na pokraji vyhynutia. Založenie Spoločnosti anglických poľných španielov v roku 1923, ktorá sa venovala chovu tohto plemena, túto situáciu zmenilo len málo. Napriek tomu sa obetavým chovateľom podarilo zachovať určitý počet poľných španielov a zachrániť plemeno pred vyhynutím aj v období druhej svetovej vojny. V roku 1954 bol poľný španiel konečne uznaný FCI ako samostatné plemeno. V 60. rokoch 20. storočia sa uskutočnili pokusy o obnovenie chovu krížením anglických kokeršpanielov a špringeršpanielov, no Anglický kynologický klub registroval čoraz menej jedincov až do 90. rokov minulého storočia.
Zdá sa, že dnes sa populácia poľných španielov do určitej miery obnovila, hoci toto plemeno je stále veľmi vzácne. Na celom svete je doteraz veľmi málo klubov, ktoré sa zameriavajú výlučne na plemeno poľného španiela.
Ak uvažujete o kúpe poľného španiela, určite budete potrebovať nejaký čas na nájdenie chovateľa tohto vzácneho plemena. Vzhľadom na vzácnosť tohto plemena treba počítať s dlhým cestovaním, prípadne s cestou do susedných krajín a dlhým čakaním na ďalší vrh. Kto však preukáže trpezlivosť, bude odmenený úžasným spoločenským psom, ktorý mu do každodenného života prinesie nielen veľa radosti, ale aj pohybu.
Mali by ste si dávať pozor na pochybné ponuky na internete aj v novinách. Aj keď sa vám inzerát na „okamžitú kúpu“ roztomilého šteniatka za výhodnú cenu môže zdať lákavý: s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o psa zo seriózneho chovu s certifikátom FCI. Neskoršie zdravotné problémy alebo problémy so správaním sa u takýchto psov, žiaľ, vyskytujú veľmi často. Preto je najlepšie obrátiť sa na uznávaný chovateľský klub španielov, ktorý vám môže odporučiť serióznych chovateľov.
Samozrejme, ani čistokrvné psy z renomovaných chovov nie sú úplne imúnne voči psím chorobám. Riziko vzniku dedične podmienenej dysplázie bedrového kĺbu (DBK), očného ochorenia alebo iného typického dedičného ochorenia je však u psov zo seriózneho chovu oveľa nižšie. Komplexné zdravotné vyšetrenia rodičov a blízkych príbuzných a vylúčenie pozitívne testovaných zvierat z chovu výrazne zredukovali počet chorých psov. Dnes sa poľné španiely považujú za veľmi odolné a v porovnaní s inými plemenami španielov je riziko ochorení typických pre toto plemeno – okrem niekoľkých prípadov DBK – nízke.
Verný, úpenlivý pohľad, s ktorým mnohé španiely žobrú o jedlo, je srdcervúci. Ale aj keď sa vám zdá, že váš španiel je stále hladný, nikdy by ste nemali tomuto žobraniu podľahnúť. Dospelému poľnému španielovi by malo stačiť približne 200 až 250 g mäsa denne. Mäso tvorí približne jednu až dve tretiny jeho celkovej stravy a môže byť doplnené ryžou alebo cestovinami, vločkami a zeleninou. Španiely sú vo všeobecnosti dobrí jedáci a nie sú veľmi vyberaví. Vždy by ste sa však mali uistiť, že psovi dávate kvalitné krmivo. Forma krmiva nie je taká dôležitá, ako si mnohí myslia. Svojho psa môžete kŕmiť zdravou a výživnou stravou, ktorú si sami doma pripravíte, ako aj priemyselne vyrábaným hotovým krmivom – za predpokladu, že dodržíte niekoľko dôležitých kritérií.
V prvom rade by ste mali poznať výživové potreby svojho psa. To závisí nielen od jeho veku a hmotnosti, ale aj od úrovne jeho aktivity. Napríklad veľmi aktívny španiel, ktorý trávi veľa času na poľovačkách alebo na ihrisku pre psov, má vyššie energetické nároky ako pes, ktorý je chovaný výlučne ako rodinný pes a vystačí si s prechádzkami a aportovaním. Čerstvé surové mäso má veľmi vysoký obsah bielkovín, a preto nie je prekvapivé, že takzvaná metóda „BARF“ si medzičasom medzi majiteľmi psov našla veľa priaznivcov. Ak sa však rozhodnete pre túto metódu kŕmenia, mali by ste byť dobre oboznámení so zložením a obsahom živín. No aj keď radšej rýchlo siahnete po hotovom krmive v obchode, odporúčame prezrieť si zloženie. Napríklad príliš veľa obilnín v krmive alebo sladidiel, ako je cukor, svedčí skôr o nižšej kvalite krmiva.
Nielen výživa, ale aj správna starostlivosť majú veľký vplyv na zdravie psov – to je už dobre známe. Ako sa však správne starať o poľného španiela? V prvom rade by ste mali mať na pamäti, že toto plemeno patrí medzi dlhosrsté psy, a preto je starostlivosť oň určite náročnejšia, než je tomu v prípade niektorých krátkosrstých plemien psov. Jemná dlhá srsť poľného španiela má tendenciu plstnatieť, a preto by sa mala denne česať. Psovi by ste mali čistiť aj uši, a to preto, že pod typicky dlhými ušami španielov ľahko vzniká zápal. Pravidelné čistenie uší by preto malo byť absolútnou nevyhnutnosťou.
Nekomplikovanú a prispôsobivú povahu poľného španiela by nemala zatieniť skutočnosť, že tento pes bol pôvodne chovaný ako poľovný a pracovný pes, a preto ho stále veľmi bavia športy a pracovné využitie. Každý, kto si chce zaobstarať poľného španiela, by si mal byť preto vedomý toho, že psík potrebuje veľa pohybu vonku. Poľný španiel je skvelý spoločník na dlhé prechádzky, pri behu a jazde na bicykli. Teší sa z každej palice a loptičky, ktorú môže aportovať, a nebráni sa ani osviežujúcemu kúpaniu v jazere alebo potoku. Psie športy, ako napríklad tréning aportovania s výcvikovou pomôckou, obedience, agility alebo stopovacie práce, sú tiež dobrým spôsobom, ako udržať živého a inteligentného poľného španiela fyzicky a duševne aktívneho.
Ak dáte svojmu psovi dostatok príležitostí na pohyb, voľný výbeh a vyšantenie sa, budete mať doma pokojného a prispôsobivého spolubývajúceho. V tomto prípade poľný španiel k svojej spokojnosti nevyhnutne nepotrebuje veľký dom so záhradou. Tento stredne veľký pes sa môže dobre cítiť aj v mestskom byte – za predpokladu, že môže tráviť veľa času na čerstvom vzduchu a byť v pohybe. Mimochodom, poľný španiel sa stále dobre hodí ako poľovný pes. Jeho dobrý nos, vytrvalosť a dobrá základná poslušnosť robia z dnešného rodinného psa talentovaného spoločníka pri love, ktorý zvyčajne loví len vtedy, keď to jeho pán alebo pani vyžaduje.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
