© hemlep / stock.adobe.com
V minulosti veľmi cenený a exkluzívny strážca paláca v Číne, je pekinský palácový psík – v skratke tiež „pekinéz“ – v súčasnosti rozhodne častejšie sa vyskytujúcim plemenom. Avšak popularita tohto plemena s bohatou tradíciou zanechala aj negatívne stopy: extrémny chov mal vplyv na zdravie. Medzičasom sa však zvýšilo úsilie o dosiahnutie vyváženého, a teda zdravého vzhľadu tohto ctihodného psa.
Veľké oči, plochý nos a hustá srsť: bývalý strážca chrámu sa v priebehu storočí veľmi zmenil. Dnes má pekinský palácový psík hmotnosť až do 5,4 kilogramov a veľmi bohatú srsť. Krycia srsť je dlhá, rovná, a pôsobí trochu drsne. Naopak podsada je mäkká a veľmi hustá. Čierna pigmentácia ňufáku je podľa štandardu plemena žiadaná: tým sa rozumie tmavá pigmentácia nosa, papule a okraja viečok. U pekinézov vzbudzuje pozornosť ich hlava, ktorá je vo vzťahu k telu mohutná, s plochým profilom a veľkými očami. Chvost je vysoko nasadený a zahnutý cez chrbát na stranu.
Rovnako ako lhasa apso, aj pekinský palácový psík má dlhú tradíciu palácového psa. Ďalším spoločným znakom je aj pomenovanie „leví pes“. Legenda hovorí, že pes sa vyvinul zo spojenia leva a opice, ktoré – údajne – vidno aj opticky. Pekinské palácové psíky boli vždy považované za mimoriadne, a tak po celé storočia strážili čínske chrámy. Krádež zvieracích stráží sa trestala smrťou. Početné figúrky svedčia o tom, že predkovia moderného pekinského palácového psíka zažili obdobie rozkvetu najmä počas dynastie Čching (1644 – 1912).
V roku 1860 sa dostali pekinézovia do západných krajín: v tom roku Veľká Británia dobyla Peking, a päť týchto hodnotných psov sa dostalo do Anglicka ako vojnová korisť. Jeden z nich sa stal nielen kmeňovým otcom tohto plemena v Európe, ale žil aj u milovníčky psov kráľovnej Viktórie, ktorá ho pomenovala „Looty“ – na základe anglického „loot“ čo znamená „vojnová korisť“. V Európe pekinský palácový psík aj napriek svojej malej veľkosti priťahoval na výstavách veľkú pozornosť, a bol naďalej chovaný. V roku 1898 bolo plemeno oficiálne uznané Britským Kennel Clubom. Kedysi veľmi exkluzívne levie psy si čoskoro začali získavať srdcia mnohých milovníkov psov po celej Európe. Plemeno psov, ktoré je pôvodom z Číny, je teraz pod patronátom Veľkej Británie.
Malý leví pes bol už pri príchode do Európy neobyčajný. Bohužiaľ, nadšenie pre plemeno pochádzajúce z Číny, bolo sprevádzané tendenciou k extrémom v jeho chove, čo plemenu uškodilo: cieleným chovom sa oči stále zväčšovali, nos placatel a srsť bola stále hustejšia. Odvtedy sa narodilo veľa pekinézov, ktorí ako šteniatka bojovali s problémami s dýchaním a s očami. Čo sa týka pôrodu: vzhľadom na veľkú hlavu v pomere k úzkej panve je pôrod pekinských palácových psíkov často pre sučku a jej potomstvo nebezpečný.
Medzitým, tí ktorí sú zodpovední za štandard plemena, reagovali na extrémy v rámci plemena, a v roku 2010 podnikli protiopatrenia týkajúce sa zmeny štandardu: psy, ktoré majú zjavné ťažkosti s dýchaním, alebo vykazujú abnormality pohybového aparátu, sú teraz vylúčené z chovu. To sa týka aj psov, ktorí boli kedysi ocenení. Zmeny sa týkajú tiež aj psej srsti, ktorá bola stále hustejšia: Srsť by teraz mala byť „stredne dlhá“ a rovná, pričom by nemala byť dlhšia než po ramená. Napriek týmto rozumným zmenám sa bohužiaľ stále nájde veľa pekinézov, u ktorých sú badateľné vizuálne extrémy.
© T.Den_Team / stock.adobe.com
Bývalí strážcovia chrámu sa považujú za bystré hlavičky. Sú dosť svojhlaví, ale keď majú náladu, vedia byť aj prítulní a veľmi maznaví. Svojich priateľov si však vyberajú sami. Levie psy sa zvyčajne od cudzích ľudí dištancujú – pekinéz potrebuje určitý čas, aby si na nových ľudí zvykol. Pekinský palácový psík, ktorý sa nenudí, a má dostatok spoločnosti, bude síce cudzích ľudí vítať štekotom – koniec koncov, gény strážcu mu stále prúdia v žilách – ale so štekotom to nepreháňa.
Mimochodom, odpočinok je pre týchto štvornohých priateľov dôležitý: nemajú radi zhon, a nemali by Vás sprevádzať na hlučných večierkoch či na vianočných trhoch. Napriek svojej malej veľkosti majú zástupcovia tohto plemena tendenciu medzi ľuďmi a zvieratami dominovať – takže výchova takéhoto psa si vyžaduje znalosti, dôslednosť a trpezlivosť. Odporúča sa návšteva psej školy, kde sa psík bude stretávať s inými psami, a Vy tam môžete získať podporu pri výchove malého samotára. Vyberte si takú školu pre psov, ktorá má so zvláštnosťami tohto pyšného plemena skúsenosti.
Nakoľko je pekinský palácový psík malý a kvôli pomerne pohodovému spôsobu života nespáli veľa energie, jeho energetická potreba je pomerne nízka. O to dôležitejšie je, aby jeho krmivo bolo veľmi kvalitné, a poskytlo mu všetky potrebné živiny. Doprajte svojmu spoločníkovi dobré krmivo s vysokým obsahom mäsa, najlepšie bez obilia. Pekinský palácový psík nemá sklony k nadváhe, mali by ste ho však pravidelne vážiť, aby ste prípadnej nadváhe alebo podváhe mohli včas zabrániť.
Ak chcete krmivo zmeniť, je lepšie postupovať pomaly, a každý deň do starého krmiva primiešavať trochu viac nového krmiva – tak zabránite prípadným tráviacim ťažkostiam zo zmeny krmiva. Najlepšie je podávať psovi maškrty iba vo forme zdravých snackov pre psov bez cukru a s veľkým množstvom mäsa, napríklad ako snacky na starostlivosť o zuby. S čistým svedomím môžete svojmu miláčikovi pravidelne dávať aj suché žuvacie maškrty alebo žuvacie tyčinky. Dbajte na to, aby mal Váš štvornohý kamarát neustále k dispozícii dostatok čerstvej vody.
Kvôli krátkemu ňufáku, okrem iného, mnoho pekinských palácových psíkov stále bojuje s problémami. Pred kúpou takéhoto psa by ste sa mali s chovateľom porozprávať o jeho chovateľských cieľoch, pretože u tohto plemena sa treba vyhýbať extrémom. Príliš krátka papuľa vedie k problémom s dýchaním a narúša kvalitu života a moc hustá srsť obmedzuje slobodu pohybu psa. Zdravie by malo byť na prvom mieste. Aj v prípade pekinéza s tými najlepšími predpokladmi je dôležité mať na pamäti, že oči a nos sú obzvlášť citlivé a náchylné na problémy.
Kožné záhyby na tvári sú náchylné na zápal – napriek množeniu psov, ktoré tento problém nemajú, sa táto tendencia môže objaviť u ich potomkov, aj keď pri vhodnom výbere je pravdepodobnosť nižšia. Tento leví pes navyše znáša horúčavu oveľa horšie, než mnoho iných psov, a preto je nevyhnutné zabezpečiť mu v lete chladné miesto, a zabrániť akejkoľvek námahe počas horúčavy. Keď hovoríme o zdraví pekinských palácových psíkov, mali by sme spomenúť aj problémy s pôrodom: kvôli malej panve vo vzťahu k veľkej hlave šteniat, tu dochádza k ťažkostiam pri pôrode oveľa častejšie, ako u iných plemien. V prípade ťažkostí pri pôrode je nutný zásah veterinára.
Pekinéz je síce malý pes, no starostlivosť o jeho srsť si vyžaduje veľa času. Každý, kto sa rozhodne pre toto plemeno, by si mal byť vedomý toho, že česanie a kefovanie psa je na dennom poriadku. Hustá srsť sa musí kefovať každý deň, najmä v období výmeny srsti, aby sa u psov predišlo jej splstnateniu. Tiež by ste mali po každej prechádzke skontrolovať, či v kožuchu psa nie sú zachytené nejaké malé suveníry z prírody: osloboďte svojho spoločníka od akýchkoľvek uviaznutých konárikov či lístia. Svojho pekinského palácového psíka by ste nemali kúpať častejšie než každé dva mesiace.
Na kúpanie použite jemný šampón pre psov, pretože jeho pokožka je dosť citlivá. Minimálne raz mesačne skontrolujte dĺžku pazúrov, u starších zvierat častejšie. Pretože pekinéz patrí skôr medzi pohodlné plemená, a je tiež veľmi ľahký, mnoho psov si pazúriky pri aktivite neobrúsi, a preto by ste mali svojmu psovi pazúry pravidelne nožničkami na pazúry skracovať, aby ste ho ochránili pred prípadnými bolestivými zraneniami. Visiace uši s dlhou srsťou by ste mali denne kontrolovať, a v prípade potreby čistiť prípravkom na čistenie uší pre psov. V opačnom prípade sa môžu rýchlo vyvinúť zápaly v teplej a vlhkej oblasti okolo ucha. Ak je to potrebné, očistite pekinézovi aj oči.
© Sus / stock.adobe.com
Pekinskí palácoví psíkovia sú vo všeobecnosti skôr pokojné psy, ktoré – aj kvôli svojej stavbe tela – nevyžadujú príliš veľa pohybu. Inými slovami: keď je vonku nepríjemné počasie, tieto psy sa zvyčajne už po krátkej prechádzke tešia na teplú miestnosť. Leví pes nie je vhodným spoločníkom pre športovo založených ľudí, ktorí by si radi išli spolu so svojím psom zabehať – kvôli stavbe tela psa to nie je možné. Psíkovia uprednostňujú skôr dlhé ňuchacie prechádzky ako hodiny náročnej turistiky. Preto sú pre toto plemeno vhodné aj hľadacie hry. V dome psy oceňujú spoločnosť svojej dvojnohej svorky, nepotrebujú však neustálu zábavu. Napriek tomu by ste mali vyskúšať, z ktorých hračiek sa Váš pekinéz bude tešiť. Pre niektorých je skvelou zábavou aj clickerový tréning, ktorý tiež posilňuje puto medzi človekom a psom.
Ideálnym domovom pre pekinského palácového psíka je bývať s človekom, ktorý žije sám, môže byť tiež starší, a bude mať na neho dosť času. Oceňuje tráviť čas v pohodlí so svojou obľúbenou osobou, a nerád je sám. Nemal by však byť okolo neho zhon: pre tohto malého psíka je zhon a rušné prostredie skôr nepríjemné. Môžete ho ľahko chovať v mestskom byte.
Okrem toho je vhodný pre začiatočníkov, tí by sa však, pred poriadením si psa, mali intenzívne zaoberať výcvikom psov, a mali by byť tiež dobre informovaní o starostlivosti o srsť, pretože táto by sa nemala z hľadiska časovej náročnosti podceňovať. Pekinéz môže fungovať dobre aj v rodine, ale má sklon prikladať osobitnú dôležitosť jednej osobe. Deti moc v obľube nemá. Najmä pri malých deťoch je treba dbať na to, aby sa psík mal kde stiahnuť, a dieťa je potrebné už odmalička učiť ohľaduplnosti voči psíkovi. Stručne povedané: tomu, kto hľadá rodinného psa, sa toto plemeno skôr neodporúča.
Predtým, než si tohto psíka zadovážite, zvážte si pravidelné výdavky, s ktorými budete musieť v priebehu nasledujúcich rokov počítať – aj keď pekinéz veľa krmiva nepotrebuje, bude potrebovať pravidelné veterinárne kontroly a preočkovania. Musíte tiež každoročne platiť daň za psa. Kto sa postará o psa v prípade Vašej choroby alebo počas dovolenky? Vopred si to premyslite. Keď ste sa už definitívne rozhodli psíka si zaobstarať, a zabezpečiť mu dobrý domov na ďalšie roky, môžete sa postarať o základné vybavenie.
Okrem misiek, pelechu pre psa, deky, ako aj postroja alebo obojku s vodítkom, budete hneď od začiatku potrebovať aj príslušenstvo na starostlivosť o srsť psíka: už šteniatko privykajte na každodenný rituál starostlivosti o srsť pomocou jemnej kefy na srsť. Mali by ste mať pripravený aj jemný šampón pre psov, jemný hrebeň, prostriedok na čistenie očí a uší, pinzetu na kliešte a blchy. Na prepravu psíka autom je veľmi vhodný prenosný prepravný box. Popremýšľajte, ktorým hračkám by sa Váš nový spolubývajúci mohol potešiť. Jednou z mnohých možností sú laná na hranie, ktoré tiež podporujú výmenu zubov šteňaťa.
Už viete, že pekinské palácové psíky sprevádza pomerne veľké množstvo zdravotných rizík. Kúpu šteniatka tohto plemena by ste mali starostlivo zvážiť, pretože dopyt ovplyvňuje ponuku – v dobrom aj v zlom. Podporujte teda chovateľov, pre ktorých je zdravie psíkov prvoradé a riadia sa štandardami chovu. Určite by tiež mali byť členmi chovateľského klubu. Vyhýbajte sa každému predajcovi, ktorý v inzerátoch láka na „extrémy“ („obzvlášť malý“, „obzvlášť veľké oči“ atď.), a dbajte na to, aby rodičovské zvieratá, ktoré by ste určite mali spoznať, pôsobili vyrovnaným, zdravým dojmom, a mohli voľne dýchať.
Samozrejme, vždy sa nájdu pekinskí palácoví psíkovia, ktorí z rôznych dôvodov prišli o svoj domov, a teraz si hľadajú nový. Ak chcete dať šancu na nový život už staršiemu psíkovi, popýtajte sa na toto plemeno v miestnych útulkoch. Ak tu neuspejete, určite nájdete mnoho ponúk na internete. Než sa rozhodnete pre psa z „druhej ruky“, v pokoji sa s osobou, ktorá psíka ponúka porozprávajte a zvážte, či by Vám pes, z hľadiska Vašich skúseností so psami vyhovoval, pretože starší pekinský psík, samozrejme, môže mať nejaké špeciálne vlastnosti. Pokiaľ ale ovládate základy výcviku psov a máte dostatok času, môžete v tomto pyšnom inteligentom psovi nájsť príjemného a dobrého spoločníka.
Prajeme Vám veľa radostných chvíľ s Vaším výnimočným pekinézom!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
