© Vincent / stock.adobe.com
Typický norfolský teriér v jarnej záhrade
Britský norfolkský teriér patrí medzi najmenšie teriéry a má mimoriadne priateľskú a vyrovnanú povahu. Toto plemeno, pôvodne známe ako lovec potkanov, je dnes obľúbeným rodinným psom, ktorý je vďaka svojej malej veľkosti a prispôsobivosti nenáročným spoločníkom.
Norfolkský teriér a norvičský teriér, ktorí majú spoločnú históriu pôvodu a líšia sa vlastne len postavením uší, sú jedinými teriérmi, ktori sú vo svojom štandarde výslovne opísaní ako „neútoční„. Na rozdiel od mnohých iných plemien teriérov nie sú norfolkské teriéry agresívne a môžu byť bez problémov chované v svorke.
Malé živé norfolkské teriéry sa rady hrajú, šantia a maznajú – či už s inými psami, alebo so svojimi majiteľmi. S nadšením sa zapájajú do každej spoločnej aktivity a sú veľmi vytrvalé a prispôsobivé. Vďaka rýchlemu vnímaniu rýchlo pochopia, čo sa od nich vyžaduje, a zvyčajne sa svojmu vodcovi svorky ochotne podriadia. Dominantné správanie, ktoré môže niekedy spôsobovať problémy s inými teriérmi, je pokojnému norfolkskému teriérovi skôr cudzie.
Aj tento pes však potrebuje dôsledný výcvik. Svojou šarmantnou povahou si totiž vie svojho majiteľa omotať okolo labky, čo môže mať pri príliš nedbanlivej výchove nepríjemné následky. Napriek svojej malej veľkosti má totiž tento malý psík výrazné sebavedomie, ktoré ho môže priviesť k tomu, že sa bude chcieť sám ujať vedenia. Ak však budete vedieť, ako svojmu psovi od začiatku priateľsky a odhodlane ukázať hranice, budete mať s poslušným norfolkským teriérom len málo problémov.
Jeho priateľská, dobrácka a hravá povaha a prijateľná veľkosť z neho robia obľúbeného spoločenského psa, ktorý sa hodí aj do rodín s deťmi. Deti by sa však k nemu mali vždy správať s rešpektom – pretože ako takmer každý pes, aj jeho môže prejsť trpezlivosť, ak ho niekto dráždi.
Po boku svojej rodiny stojí nielen ako nadšený kamarát na hranie a verný spoločník, ale aj ako dobrý strážny pes, ktorý okamžite hlási cudzie osoby alebo nezvyčajné zvuky a ktorý by v prípade núdze, napriek svojej veľkosti, nebojácne a odvážne bránil svojich blízkych.
Norfolkský teriér s výškou ramien len 25 až 26 cm a hmotnosťou 5 až 7 kg patrí nepochybne k tým najmenším a najľahším teriérom. Napriek svojej malej veľkosti pôsobí silno a odolne. Jeho krátka drsná srsť, ktorá prilieha k telu, je podobne ako u väčšiny teriérskych plemien drôtovitá a dodáva psovi veľmi prirodzený a robustný vzhľad.
© Callalloo Twisty / stock.adobe.com
Jediným znakom, ktorým sa norfolkský teriér odlišuje od norvičského, sú jeho stredne veľké uši v tvare písmena V, ktoré sú sklopené dopredu a tesne priliehajú k lícam. Tento malý teriér s krátkym chrbtom a silnými kosťami sa vyskytuje vo všetkých odtieňoch červenej, pšeničnej, čiernej s pálením alebo grizzle (sivej), pričom červené sfarbenie je pravdepodobne najznámejšie.
Norfolkský teriér je varianta norvičského teriéra so sklopenými ušami, ku ktorému bol dlho zaraďovaný. Až v roku 1964 sa rozhodlo o rozdelení týchto dvoch typov psov na dve rôzne plemená podľa postavenia uší. Teriérom so vzpriamenými ušami sa ponechal názov norvičský teriér, psy so sklopenými ušami dostali nový názov norfolkský teriér, podľa ich pôvodu v anglickom grófstve Norfolk. V USA sa medzi norvičskými a norfolkskými teriérmi začalo rozlišovať až v roku 1979.
Až do tohto rozdelenia je história týchto dvoch malých plemien teriérov totožná. Obe pochádzajú z anglického grófstva Norfolk, ktoré leží na východnom pobreží Anglicka (Norwich je názov mesta v tomto grófstve). Snaha mnohých anglických chovateľov Norfolku v 19. storočí bolo vyšľachtiť miestnych teriérov na rôzne úlohy. Norfolk bol v tom čase predovšetkým poľnohospodárskou krajinou a najväčším problémom tamojších pestovateľov obilia boli potkany, králiky a myši, ktoré ničili cennú úrodu. Riešením mali byť malí, svižní a odvážni teriéri, ktorí boli chovaní špeciálne ako lovci dravcov.
Červenohnedé psy si rýchlo získali povesť tvrdých a efektívnych bojovníkov proti škodcom. Malí, odvážni štvornohí priatelia sa používali aj na lov líšok. Niektorí obyvatelia dokonca vlastnili niekoľko týchto vyhľadávaných pracovných psov a chodili s nimi z farmy na farmu, aby farmárom za poplatok pomáhali bojovať s potkanmi. Teriéry, ktoré odháňali nepríjemné hlodavce z dvora a stajní, boli žiadané najmä medzi majiteľmi stajní s koňmi. Okolo roku 1880 sa teda cielenému chovu zdatných psov venovali predovšetkým majitelia jazdeckých stajní. Vďaka svojim vynikajúcim pracovným vlastnostiam, priateľskej povahe a v neposlednom rade vďaka svojej „ovládateľnosti“ boli teriéry čoskoro uznávané aj ako spoločenské psy.
Chov miestnych psov však spočiatku nebol jednotný; neexistoval ani jednotný názov, ani spoločný štandard plemena. Výsledky príslušných šľachtiteľských pokusov, pri ktorých sa krížili rôzne typy teriérov, ako napríklad jorkšírsky alebo írsky teriér, sa niekedy nazývali „Cantab teriér“, inokedy „Trumpington teriér“ a stále sa dosť líšili tvarom aj veľkosťou. Istý čas sa nazývali aj „Jones teriér“ podľa anglického chovateľa a podporovateľa Franka Jonesa, ktorý v roku 1914 vyviezol prvé exempláre do USA.
Zjednotenie rôznych typov sa nakoniec dosiahlo v roku 1932, keď bol v Anglicku založený Klub norvičských teriérov, v ktorom sa od tej doby chovali obidve varianty – so vzpriamenými aj so sklopenými ušami. Kríženie psov s rôznym držaním uší sa však od začiatku odmietalo, pretože uši potomkov, ktoré neboli ani vzpriamené, ani správne sklopené, sa považovali za nevzhľadné. Oddelenie týchto dvoch variant v roku 1964 bolo preto len logickým dôsledkom.
Počas druhej svetovej vojny, keď sa mnohí majitelia museli vzdať chovu, anglická chovateľská stanica Colonsay ako jediná zachovala chov varianty norvičského teriéra so sklopenými ušami a zabezpečila tak prežitie tejto varianty plemena. Keď v 50. rokoch 20. storočia začali plemeno chovať ďalšie anglické chovateľské stanice, vzhľad a temperament dnešného plemena výrazne ovplyvnila chovateľská stanica Gotoground Esmée O’Hanlonovej.
V porovnaní s inými teriérmi je norfolkský teriér dnes pomerne vzácnym plemenom. Nájsť vhodného chovateľa, ktorý očakáva šteniatka, môže preto chvíľu trvať. Okrem toho sa v každom vrhu zvyčajne narodí len niekoľko šteniat. Ak však máte záujem o kúpu psa tohto plemena, môžete dobu čakania efektívne využiť. Nakoniec, kúpa psa by mala byť dobre premyslená a naplánovaná so všetkými členmi rodiny. Budete mať dostatok času na starostlivosť o psíka? Kto ho bude venčiť a kto sa oňho postará, ak vy nebudete môcť?
Vhodného chovateľa by ste mali začať hľadať až vtedy, keď všetci členovia rodiny s kúpou psíka súhlasia. Ideálne je, ak je chovateľ členom oficiálneho klubu teriérov a má s týmto plemenom bohaté skúsenosti. Samotné ocenenia, certifikáty alebo členstvo v klube však pri výbere chovateľa nestačia. Navštívte chovateľa osobne a uvidíte tak chovateľskú stanicu a jeho psíkov. Počas rozhovoru s chovateľom sa dozviete veľa informácií o plemene všeobecne a tiež o jeho zvieratách. Zhodujú sa vaše predstavy s predstavami chovateľa, alebo sa viac zaujíma o výstavy psov či o chov odolných pracovných psov, zatiaľ čo vy hľadáte prítulného, priateľského rodinného psa? Je dôležité, aby ste mali pri výbere chovateľa dobrý pocit a pozdával sa vám nielen po profesionálnej stránke, ale aj po tej ľudskej.
Ďalším kritériom, na ktoré by ste sa mali pri návšteve chovateľa zamerať, sú zdravotné prehliadky. Boli rodičovské zvieratá vyšetrené na dedičné choroby? Boli šteniatka zaočkované a odčervené? Vykonal veterinár u šteniatok tie najdôležitejšie zdravotné vyšetrenia? Aj keď sa norfolkské teriéry považujú za veľmi odolné a nie sú známe žiadne choroby typické pre toto plemeno, treba brať udržiavanie zdravia tohto plemena vážne.
© Ricant Images / stock.adobe.com
Zdravé a odolné norfolkské teriéry sa môžu dožiť až 15 rokov. Aby bol váš pes v tomto období fit a vitálny, mali by ste dbať na vyváženú a zdravú stravu. Dôležitejšia než forma krmiva, t. j. či uprednostňujete suché alebo mokré krmivo, varenú stravu alebo metódu kŕmenia BARF, je to, aké zložky strava obsahuje. Tie by mali byť vždy prispôsobené individuálnym potrebám psa a môžu sa líšiť v závislosti od veku, stavby tela a hmotnosti. Strava dospelého psa by mala obsahovať dostatočné množstvo kvalitného mäsa alebo rýb, aby poskytovala potrebné bielkoviny. Okrem toho váš štvornohý priateľ potrebuje ovocie, zeleninu a ryžu. Ak krmivo pre psa pripravujete sami, mali by ste dbať aj na to, aby obsahovalo dôležité tuky, napríklad vo forme rybieho oleja, ktorý je bohatý na cenné omega mastné kyseliny.
Ak si nie ste istí, aké krmivo a v akom množstve váš pes potrebuje, poraďte sa s chovateľom alebo veterinárom. Veterinár vám môže poskytnúť prehľad a množstvo živín, ktoré váš pes potrebuje. Chovatelia majú bohaté skúsenosti s výživou tohto plemena, a preto môžu poskytnúť mnoho praktických a užitočných rád pre každodenný život.
Drsná srsť norfolkského teriéra sa dá pomerne ľahko ošetrovať. Pravidelné kefovanie srsti je však nevyhnutné. Okrem toho by ste mali sem tam ručne odstrániť odumretú srsť. Na udržanie tvaru a vzhľadu stačí, ak psovi raz alebo dvakrát ročne srsť trimujete.
Uši, zuby, oči a pazúry tiež potrebujú pravidelnú starostlivosť a kontrolu. Pri čistení uší a zubov a skracovaní pazúrov môžete svojho psa zároveň dôkladne prezrieť a včas odhaliť akékoľvek zmeny, ktoré môžu naznačovať ochorenia.
Hoci má norfolkský teriér ako bývalý lovec potkanov veľmi rád pohyb, nemá veľké nároky. Rovnako ľahko sa prispôsobí životu v malom mestskom byte ako vo veľkom dome so záhradou. Dôležité je len to, aby mal – bez ohľadu na to, kde žije – dostatok pohybu a mohol sa občas poriadne vyšantiť. Radosť z pohybu a vytrvalosť tohto krátkonohého psíka by sa nikdy nemala podceňovať. Norfolkský teriér sa bude určite cítiť najlepšie u športovo založených majiteľov, ktorí ho so sebou vezmú na turistiku, bicykel či jazdu na koni a budú podnikať výlety do prírody. Dokonca ani psie športy nie sú tomuto živému psíkovi, ktorý sa rád učí, ľahostajné.
Bez ohľadu na to, čo so svojím norfolkským teriérom robíte, je dôležité, aby s vami mohol tráviť čas a aby ste ho fyzicky aj psychicky zamestnali. Toto plemeno orientované na ľudí nerado zostáva dlhší čas osamote. Norfolkský teriér ale zostať sám nemusí: vďaka jeho šikovnej veľkosti a priateľskej povahe ho môžete bez problémov vziať takmer kamkoľvek. Dokonca aj pri cestovaní lietadlom vám spravidla môže sedieť na kolenách.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
