© cynoclub / stock.adobe.com
Veľký a rýchly, tvrdohlavý aj vyrovnaný, priateľský a zároveň ochranca – nemecký boxer je skrátka psom plný protikladov. Avšak práve jeho mnohostrannosť z neho robí multitalent a je naozajstným klenotom.
Boxer je v súčastnosti obľúbeným predovšetkým ako rodinný pes, ale nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ani ako doprovodné zviera alebo športovo aktívne si nemá s ostatnými plemenami čo vyčítať. Dokonca je vhodný aj ako dozor nad deťmi alebo ako partner pri hrách. Nech už dáte boxerovi akúkoľvek úlohu, zhostí sa jej s gráciou a bravúrne ju vykoná.
Jeho mnohostranné využitie súvisí predovšetkým s tým, že je stále pripravený sa podriadiť a podobne ľahko sa učí. Boxeri sa radia medzi nekomplikované plemená, naviac veľmi učenlivé, ktoré človeku stoja verne po boku bez postranných úmyslov a záludností. Vďaka svojej kľudnej a vyrovnanej povahe sú uprednostňovaní ako rodinné psy. Taktiež medzi malými deťmi sa boxer cíti veľmi dobre. Predovšetkým jeho obrovská trpezlivosť, ktorá nemá konca kraja ani u veľmi bezohľadných detí, je pozoruhodná a musíme na ňu poukázať. Deti totiž miluje a je schopný sa s nimi hrať či vyvádzať aj vo vyššom veku.
Tak ako je prítulný a verný svojej rodine, tak môže byť opatrný a v pozore pred vecami, ktoré môžu rodinnú idylku narušiť. K cudzím je boxer najskôr nedôverčivý a udržuje si odstup. Nemá strach svoju rodinu chrániť a obhajovať. Táto odvaha a neohrozenosť robia z boxera spoľahlivého dozorcu, ktorému sa na rozdiel od ostatných plemien z tejto skupiny nemusíte vyhýbať. Boxer totiž nereaguje nikdy bezdôvodne agresívne a ani bez dôvodu nezaútočí. Ak mu jeho majiteľ signalizuje, že je všetko v poriadku, tak sa nechá ľahko presvedčiť o dobrých úmysloch prichádzajúcej návštevy a rád získa nových priateľov.
Sú to predovšetkým jeho vrodené silné nervy a vysoké sebavedomie, ktoré boxerovi pomáhajú vedieť ovládať sa a jeho, na prvý pohľad rozporuplný, charakter doplnia pozitívami.
Nemecký boxer získava svojich priaznivcov nielen vďaka všestrannosti, ktorá je pre neho typická, ale tiež vďaka nezameniteľnému vzhľadu. Charakteristická je predovšetkým jeho hlava so štíhlou, hranatou lebkou a čo možno najviac širokými, silnými čeľustnými kosťami. Typický je pre neho tzv. predkus, pričom spodná čeľusť smie presahovať hornú čeľusť len o toľko, aby pysky mierne zakrývali špičáky. Tmavá farba na ňufáku sa nápadne odlišuje od farby zvyšku tela. Boxery sú podľa FCI štandardov prípustné v zlatej alebo žíhanej variante. Zlatá základná farba zahŕňa škálu od svetlo až po tmavo zlatú, pričom za štandard je považované červenožlté stredné tónovanie. U žíhaných jedincov musia byť jasné zreteľné čierne alebo tmavé pruhy. Biele sfarbenie smie pokrývať maximálne 1/3 tela.
Krátka, hladká a tesne priliehavá srsť zdôrazňuje silnú a svalnatú postavu boxera. Aj kvôli jeho mohutnosti pôsobí boxer hociako, len nie neohrabane alebo ťažkopádne. Živé pohyby, pri ktorých si prídu na svoje svalnaté nohy, nechávajú vyniknúť tohto psa v celej svojej kráse. Telesná skladba boxera je štvorcová, čo znamená, že výška kohútika odpovedá dĺžke tela. Silný okrúhly krk sa tiahne v elegantnom oblúku od tylu k ramenám.
Chvost a uši sú prirodzené. Kupírovanie uší, pri ktorom sú šteňatám v 7. týždni odobraté ušnice, je od roku 1986 v Nemecku zakázané. Ani chvost nesmie byť skrátený – aj tento zákrok je už od roku 1998 zakázaný. Ale pretože tieto zákony nie sú platné vo všetkých krajinách, môžete aj v Nemecku stretnúť psa privezeného zo zahraničia s kupírovanými ušami alebo chvostom. Podľa stanov FCI nie je kupírovaný chvost alebo uši vnímané ako vada, hoci je kupírovanie z dôvodu skrášľovania zvieraťa odmietané. Ponechaný prirodzený chvost a uši sú vysoko posadené a priliehajú líca veľmi tesne. Tmavé oči s čiernymi okrajmi viečok prepožičiavajú boxerom ich charakteristický energický výraz.
© Art Elysia / stock.adobe.com
Sila a energia boli charakteristické aj pre brabantského býkohryza, ktorý bol priamym predkom nemeckých boxerov. V stredoveku boli býkohryzy rozšírené vo viacerých európskych krajinách. Boli primárne používané na lov divokej zveri, ako boli medvede a divoké prasatá, a z tohto dôvodu boli chované. Od 16. do 18. storočia boli tieto psy v Anglicku používané ale aj pri bojoch v ringu, pričom bojovali medzi sebou a mali za úlohu jeden druhého skoliť, podobne ako pri love. Vďaka svojej širokej papuli sa často zahryzávali do obetí tak dlho, kým neležala na zemi. Pre chov, ktorému sa vtedy venovali hlavne poľovníci, boli vybraní takí jedinci, ktorí mali naozaj širokú tvár s výrazným ňufákom. Popis týchto býkohryzov pochádza od Georga Franze Dietricha z Winckellu a spomína toto plemeno vo svojej knižke „Príručka pre poľovníkov a milovníkov lovu“ z roku 1820, pričom vlastne popisuje súčasný vzhľad boxera: „Býkohryz nie je veľmi veľký, ale silný, odvážny pes, s pevnou, krátkou hlavou. Chytí všetko, na čo je vyslaný. Je ale ťažký. Uši im boli kupírované, rovnako ako chvost. Obe veci sa vykonávajú vo veku 6 týždňov. Ich zákernosť a agresia môžu byť pre človeka a iné zvieratá nebezpečné. Z tohto dôvodu je toto plemeno vo viacerých krajinách zakázané chovať.“ Zatiaľ čo popis vzhľadu a stavby tela je súčasným boxerom veľmi podobný, povaha sa diametrálne odlišuje od takého nemeckého boxera, ako ho poznáme teraz, teda ako rodinného psa, ktorý je prchký len výnimočne. Táto zmena charakteru súvisí s príchodom strelných zbraní, kvôli ktorým sa pes pri vlastnom love stal prebytočným a ich lov sa výrazne obmedzil. Prostredníctvom kríženia s anglickým buldogom sa ľudia v 19. storočí snažili vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by síce pripomínalo svojho predchodcu, ale bol by charakterom diametrálne odlišný a schopný fungovať v domácom prostredí. V roku 1985 založili pôvodcovia tejto novej rasy v Mníchove prvý Klub pre boxerov. Označenie nemecký boxer pochádza z označenia „Bierboxer (pivný boxer)“, ktoré sa používalo v Mníchove. Mníchovskí chovatelia mali pred sebou už dlho obraz toho, aký by pes mal byť: „Pekný, elegantný rodinný pes bez permanentnej túžby po love a bez hrôzu budiacej nenávisti.“ V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes.
Klub boxerov so sídlom v Mníchove je za stanovenia plemenných štandardov stále zodpovedný. Okrem toho prijal aj normy z FCI. Zatiaľ čo boxer, ktorý bol od roku 1924 oficiálne uznávaný ako služobný pes, bol spočiatku vyšľachtený ako pracovný pes, k tomuto pôvodnému účelu je však v súčasnosti využívaný len zriedka. Stojí za zmienku, že členovia klubu boxerov – aj napriek počiatočnému zámeru vychovávať psa pre prácu – mali stále na mysli aj povahu psa a v dlhej histórii plemena nebol nikdy vyšľachtený len za účelom krásy alebo výkonu. Tak sa mohli u boxera vyvinúť mnohé pozitívne stránky jeho povahy.
Celosvetovo známym sa toto plemeno stalo v 30. rokoch, keď sa kynologička Friederun Stockmann zúčastnila so svojimi boxermi „vom Dom“ mnohých výstav aj udelení cien. So svojím boxerom Lustigom vom Dom postavila Stockmann základný kameň pre chov boxerov a učinila jedno z najznámejších a najobľúbenejších na svete.
Okrem prvého klubu boxerov v Mníchove existuje dnes mnoho spolkov na celom svete, ktoré sa venujú chovu boxerov. Ako doplnok k národným majstrovstvám a majstrovstvám sveta zariaďujú zemské a miestne skupiny tohto klubu aj pravidelné náhľady do chovov a skúšky výkonnosti. Za základné kritéria chovu je stále zodpovedný chovateľský klub v Mníchove. Tak sú k chovu pripustení len takí jedinci, ktorí normy spĺňajú. Okrem vzhľadu a zdravia sú kontrolované aj fitness stav a povaha. Boxer, ktorý skúškami neprešiel, je bez výnimiek z chovu vylúčený. O jednotlivé vrhy chovných zvierat sa starajú od narodenia chovatelia a vystavujú tiež rodokmene VDS a FCI, ak pes spĺňa všetky stanovené predpisy.
Prísne kontroly by mali zamedzovať predovšetkým šíreniu genetických chorôb. Boxeri majú totiž sklony k ochoreniam ako sú deformácie kĺbov, dysplázia bedrových kĺbov, artróza alebo spondylóza (teda artróza v oblasti stavcov). Takisto tumor alebo srdcové ochorenia sa vyskytujú pomerne často. Opatrný chov je pre pre toto plemeno nevyhnutný. Pri naozaj obozretnom chove by mali byť kontrolovaní nielen rodičia, ale aj súrodenci, poloviční súrodenci, prarodičia, tety a ujovia. Je teda potrebné mať sa na pozore hlavne pred neserióznymi chovateľmi, ktorí zvieratá predávajú za obzvlášť výhodné ceny. Aby ste sa vyhli vysokým faktúram plateným u veterinára či dokonca predčasnému úmrtiu Vášho miláčika, mali by ste sa ako kupujúci o chovateľovi najskôr informovať. Členstvo v klube boxerov a disponovanie rodokmeňom s emblémom VDH a FCI sú základnými predpokladmi pre seriózny chov, pričom chovateľ vykazuje vysoké nasadenie a úsilie. Väčšina z 12 000 členov klubu boxerov má svoje boxery v rámci svojej rodiny. Šteňatá sú trénované na cvičiskách, ktoré má k dispozícii 220 miestnych organizácií. Okrem telesných športových aktivít stojí v popredí aj starostlivosť o psa a jeho výchova do bežného prostredia, aby sa mohol zaradiť do spoločnosti.
© K.-U. Häßler / stock.adobe.com
Aj keď sú boxery brané za nekomplikované a priateľské psy, ktoré sa človeku radi podriadia, je potrebné ich pozorne a dôsledne vychovávať, aby sme docielili práve tieto požadované pozitívne vlastnosti. Prirodzene zvedavá povaha a snaha učiť sa, rovnako ako aj poslušnosť, z neho robia ideálneho žiaka, ktorého vzdelanie prinesie rýchlo ovocie. Pre boxera je dôležité, aby s ním jeho „učiteľ“ zachádzal kľudne, s humorom a voľne. Ak by ste používali nútenie, či násilie, boxer ukáže aj svoju tvrdohlavú stránku, čo určite nie je Váš cieľ. Ak sa psy cítia dobre, sú svojej rodine verné a veľmi dôkladne dodržiavajú stanovené pravidlá. Boxer je veľmi akčný pes, ktorý sa rád pohybuje a vykonáva rôzne aktivity. Miluje dlhé prechádzky s rodinou, rovnako ako aj beh so športovým nadšencom alebo prechádzky v prírode. Ak pohyb na čerstvom vzduchu, tak určite spojený s nejakou hrou alebo veselou aktivitou, tým boxera nadchnete najviac. Ani starší jedinci neodmietnu loptičky, klátik alebo preťahovacie hračky. Nie je divu, že si boxer veľmi dobre rozumie s deťmi, pretože majú spoločné hravú povahu a nespútanosť. Preto sa boxer cíti v rodine s deťmi ako ryba vo vode. Dokonca aj v rodinách s veľmi malými deťmi, kde sa emócie pohybujú hore dole, zostáva boxer stále kľudný a vyrovnaný vďaka svojim pevným nervom. Problémy môžeme zaznamenať jedine u veľmi mladých boxerov, ktorí môžu byť na začiatku vystrašení z prehnaného nadšenia detí alebo rodičov. Šteňatá však nepoznajú vo svojej hravosti hranice a reagujú preto občas prudko. Aby sa mladí boxeri naučili správne vychádzať s deťmi a dospelými, je potrebná práve už spomínaná dôsledná výchova, a to od začiatku – len tak psa naučíte, že musí v spolunažívaní s Vami dodržiavať určité pravidlá a že existujú hranice, za ktoré nemôže ísť. To ale neznamená, že starší pes, ktorý nedostal správny výcvik, je nenapraviteľný. Ak sa zaujímate o psa z útulku, oplatí sa určite absolvovať s ním niekoľko hodín v škole pre psy, kde Vám pomôžu s výchovou a vrátia psovi chuť do učenia.
Kvôli svojej celoživotnej túžbe učiť sa a vrodenej vôli podriadiť sa, je boxer vhodný aj pre osoby, ktoré zvažujú kúpiť si svojho prvého psa. Nebudeme tomu hovoriť začiatočníci, pretože či už s chovaním zvieraťa začínate alebo nie, vždy by ste sa mali o danom druhu najprv informovať a premyslieť si, či s týmto zvieraťom chcete zdieľať domácnosť. Ak je teda boxer Vaším prvým psom, tak okrem obvyklej znalosti obecných informácií o plemene, stanovte si na začiatku niekoľko pravidiel vo výchove a tréningové cvičenia, ktoré budú Vášmu boxerovi robiť radosť, a ktoré vytvoria medzi Vami a Vašim štvornohým miláčikom pevnú puto.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
