Predstavujeme vám plemeno kishu, ktoré patrí medzi špice a mimo Japonska sa vyskytuje len veľmi zriedkavo.
Stredne veľkí kishu sú dobre stavaní a svalnatí. Okrem kompaktného tela so silnou štruktúrou kostí sú pre tieto psy špicovitého typu typické aj vztýčené, špicaté uši a chvost zatočený na chrbte. Samce dosahujú výšku v kohútiku približne 52 cm, sučky 46 cm a vážia približne 25 kg. Srsť je zvyčajne biela, ale vyskytujú sa aj predstavitelia plemena sezamovej či červenkastej farby. Pod hladkou krycou srsťou sa skrýva mäkká podsada.
Domovom tohto psa, ktorý patrí medzi ázijské špice, je už tisícky rokov Japonsko. Je pomenovaný podľa historickej provincie kishu, na ktorej území sa dnes nachádza prefektúra Wakayama a južná časť prefektúry Mie. Japonci využívali tieto psy najmä na lov zveri a medveďov. Zástupcovia plemena pritom postupujú veľmi samostatne, ale vždy sa snažia nadviazať kontakt s poľovníkom, aby sa uistili, že s ním dokážu držať krok. Mnohé zo psov boli vycvičené na samostatné zabíjanie zveri, najmä diviakov a jeleňov, ešte pred príchodom poľovníka.
Prvý štandard plemena bol vytvorený až v roku 1934 a od tohto roku sa kishu oficiálne radí medzi japonské „prírodné dedičstvo“. Až do 70. rokov 20. storočia bolo zakázané vyvážať psy kishu z Japonska – mohli opustiť svoju vlasť len ako dar. Hoci na začiatku chovu asi 70 % psov plemena kishu nebolo bielych, dnes je táto farba v rámci plemena najviac rozšírená. Čiastočne je to preto, že biele psy sú pri love ľahšie rozpoznateľné. Mimo Japonska je toto plemeno len málo rozšírené. V USA existuje len zopár chovateľov a v Európe niekoľko desiatok. Kishu má určité spoločné znaky s plemenami shikoku, kai ken a najmä s hokkaidom, ktoré sa mimo Japonska tiež takmer nevyskytujú.
Predstavitelia tohto japonského poľovného plemena sa vyznačujú vytrvalosťou, inteligenciou, veľkou odvahou a zvyčajne aj silným loveckým inštinktom. Považujú sa za psy s väzbou na jedného človeka, ktoré si dokážu vytvoriť silné puto so svojím dvojnohým spoločníkom a vzhľadom k tomu sú mu oddané. Kishu majú sklon k dominantnému správaniu, čo môže viesť k problémom s inými psami, najmä medzi samcami. Ich dominancia sa niekedy prejavuje aj doma, kde chcú mať často nad všetkým prehľad. Kishu sa svojmu majiteľovi nepodriaďujú a vždy si zachovávajú vlastnú hlavu. V dôsledku toho zvyčajne vykonávajú povely len vtedy, keď v nich vidia zmysel. Voči cudzím ľuďom sa správajú odťažito až placho. Ako strážne psy nie sú príliš vhodné.
Výcvik kishu si vyžaduje veľa know-how a trpezlivosti, pretože tieto inteligentné zvieratá bývajú tvrdohlavé a dominantné. Ak ste však dôslední a dokážete si zachovať pokoj, bude vás kishu uznávať. Tvrdosť pri výcviku nie je vôbec vhodná. Od tohto hrdého štvornohého priateľa submisívne správanie neočakávajte. Pri výcviku psa venujte pozornosť kontrole alebo zvládaniu niekedy veľmi výrazného loveckého inštinktu. Je však dôležité mať na pamäti, že len ťažko bude možné nechať kishu voľne behať bez vodítka. Ani optimálne vycvičení zástupcovia tohto plemena, ak zahliadnu zver, zvyčajne na zavolanie neprídu.
Dbajte na to, aby ste ho pri stretnutí zveri s istotou viedli na vodítku. Okrem toho by ste sa mali pri výcviku zamerať na sociálnu kompatibilitu psa. Vo všeobecnosti sú na to dobrou príležitosťou hravé kurzy so šteniatkami a psie školy pretože tu už môže mladý kishu prísť do kontaktu s inými psami rôznych veľkostí a posilniť tak svoje sociálne zručnosti. Myslite na to, že je nevyhnutné, aby bol kishu fyzicky aj psychicky dostatočne zamestnaný. V opačnom prípade si nájde vlastnú zábavu – napríklad ničenie domáceho nábytku alebo lovenie zveri.
Niektorí jedinci plemena kishu sú náchylní na hypotyreózu – ide o nedostatočné zásobovanie hormónmi štítnej žľazy, zvyčajne v dôsledku zníženej funkcie štítnej žľazy. Medzi príznaky patrí únava a znížená výkonnosť. Preto ak majitelia kishu spozorujú tieto príznaky, mali by dať psovi u veterinára skontrolovať stav štítnej žľazy. Toto ochorenie nie je život ohrozujúce a zvyčajne sa dá dobre liečiť každodenným podávaním liekov. Vzhľadom na tvar očí má toto plemeno tiež zvýšenú genetickú predispozíciu pre chybné postavenie očných viečok, ktoré sa však dá riešiť chirurgicky. Psy kishu majú tiež určitý sklon k potravinovým alergiám a alergiám na alergény v životnom prostredí. Inak sa toto japonské plemeno považuje za odolné a jeho priemerná dĺžka života je 13 rokov.
Okrem kúpy psa od zodpovedného chovateľa je najlepšou prevenciou zdravia vášho psa kvalitná a druhovo vhodná strava. Konkrétne to znamená, že by ste mali zvoliť také krmivo pre psov, ktorého hlavnou zložkou je mäso, a toto je aj uvedené na prvom mieste v zložení krmiva. Krmivo by nemalo obsahovať obilniny – sú nielen nekvalitným plnivom, ale u niektorých kishu môžu vyvolať aj alergie. Podávanie kvalitných krmív hneď od šteniatka znižuje riziko potravinových intolerancií. Aj u psov, u ktorých sa doteraz potravinové intolerancie neprejavili, by ste nemali robiť náhle zmeny v krmive, ale na nové krmivo prechádzať pomaly. Postupne primiešavajte väčšie množstvo nového krmiva do starého krmiva a sledujte, či váš pes nevykazuje prejavy intolerancie. Samozrejme, že čerstvá pitná voda by mala byť psovi vždy voľne dostupná.
Ak máte podozrenie, že váš kishu má potravinovú alergiu, odporúča sa mono diéta, aby ste zistili, na čo je pes citlivý. Tu sa treba poradiť s veterinárom a byť trpezliví, pretože počas vopred stanoveného obdobia by ste mali psovi podávať len jedno krmivo. Vhodné je napríklad krmivo, ktoré obsahuje len jeden druh mäsa – najlepšie doteraz neznáme, často konské alebo kozie mäso – a čo najmenej ďalších zložiek a, samozrejme, žiadne obilniny. Ak sa príznaky po podávaní tohto krmiva zlepšia, môžete vyskúšať iné krmivo. Ak sa príznaky naopak zhoršia, obráťte sa na veterinára a zistite, ako ďalej postupovať. Ten vám pomôže zistiť, na ktoré zložky je váš kishu alergický. Pozor: Ak je to možné, počas tohto obdobia by ste psovi nemali podávať žiadne maškrty.
Kefovanie srsti raz týždenne zvyčajne stačí na udržanie srsti tohto plemena v tej najlepšej forme. Počas výmeny srsti dvakrát ročne by ste však mali srsť kefovať častejšie, aby ste odstránili uvoľnenú srsť. Má to tiež výhodu, že psík stráca menej chlpov v domácnosti. Nečistoty sa zvyčajne dajú hneď po zaschnutí vykefovať alebo utrieť vlhkou handričkou. Kishu sa v porovnaní s inými plemenami psov považuje za veľmi čistého psa. Pri úprave srsti aspoň raz týždenne sa pozrite aj na uši a v prípade potreby ich vyčistite prípravkom na čistenie uší pre psov. Nezabudnite ani na kontrolu pazúrov. Ak sú príliš dlhé, mali by sa hneď zastrihnúť. Zvyčajne sa to týka len starších psov, ktorí majú už menej pohybu, alebo psov, ktorí chodia predovšetkým po veľmi mäkkých podlahách.
Kishu potrebuje každodenný pohyb, ktorý však nemusí nutne zahŕňať hodiny behu – najmä ak má váš štvornohý priateľ oplotený výbeh v záhrade, pretože toto plemeno miluje pobyt vonku. Tento japonský poľovný pes – na vôdzke a v dospelosti – je vhodný ako spoločník na behanie, ale je dôležité si uvedomiť, že vo väčšine prípadov ho nemôžete pustiť z vodítka kvôli jeho silnému loveckému inštinktu. Je tiež dôležité, aby ste svojho kishu psychicky zamestnali: samozrejme, z času na čas ho môžete nechať aportovať, ale pravdepodobne ho to čoskoro omrzí. Hľadajte preto úlohy, ktoré si vyžadujú aj bystrú myseľ vášho spoločníka, ako sú napr. agility či obedience. Kishu sa môže využívať aj ako pastiersky pes.
Aj keď sú kishu pomerne typickými psami pre jedného človeka, dokážu sa začleniť aj do rodiny. Sú veľmi verné a dobre vychádzajú aj s deťmi, ak sú na ne zvyknuté. Preto ak sú v rodine deti, mali by ste si vziať buď dospelého kishu, ktorý už deti pozná, alebo si zaobstarať šteňa, ktoré bude pri malých deťoch vyrastať. Ak máte doma mačku, mali by ste si vziať len takého psa, ktorý bol s mačkami už od šteniatka socializovaný. V opačnom prípade hrozí, že pes bude mačku naháňať, čo môže pre ňu skončiť tragicky. Tento lovec by s malými zvieratami nikdy nemal byť ponechaný osamote. Ak uvažujete o poriadení si psa plemena kishu, skúsenosti so psami sú nevyhnutnosťou, keďže toto plemeno má silný lovecký inštinkt a dominantné správanie.
Podmienky bývania by mali byť pre psa tiež vyhovujúce: Kishu by mal žiť buď vo veľkom prízemnom byte s oplotenou záhradou, alebo na veľkom pozemku na vidieku. Toto plemeno do mesta určite nepatrí. Plot by mal byť vždy dobre zabezpečený proti úniku, aby sa zabránilo nežiaducemu loveniu. Nakoľko kishu spravidla nevychádza moc dobre s cudzími ľuďmi, je v prípade dovolenky ideálne, vziať si psa na dovolenku so sebou alebo dohodnúť opatrovanie s človekom, ktorý už psíka pozná a vie, ako naňho.
Mimo Japonska sú psy kishu považované za veľmi vzácne – vopred sa zamyslite nad tým, čo vás na tomto konkrétnom plemene fascinuje a či neprichádzajú do úvahy aj iné plemená, ktoré sú v Európe rozšírenejšie. Samotná vzácnosť by nemala byť dôvodom na výber tohto hrdého a sebavedomého psa, ktorý kladie na svojich majiteľov pomerne vysoké nároky.
Prečítajte si tiež náš článok: Navykanie šteňaťa na nový domov: Základné vybavenie & tipy.
Toto plemeno je mimo Japonska veľmi vzácne. Možno však vo vašom regióne žije chovateľ, ktorý sa zaoberá chovom tohto plemena. Okrem hŕstky chovateľov v USA a Rusku existuje niekoľko chovateľov aj v Európe, najmä v Českej republike, Holandsku, Poľsku, Fínsku a Litve. Ak ste sa rozhodli pre plemeno kishu, pripravte sa na dlhú cestu a vopred sa dôkladne informujte o adopcii šteniatka zo zahraničia.
Dospelého kishu mimo Japonska pravdepodobne tak ľahko nenájdete – ak by ste hľadali čistokrvného psa, museli by ste mať veľké šťastie. Avšak aj keď túžite po psíkovi plemena kishu, môžete sa skúsiť poobzerať po podobných plemenách špica alebo po podobne vyzerajúcich krížencoch z útulku – to sa samozrejme týka aj šteniat. Takto je pravdepodobnosť úspechu oveľa vyššia a zároveň osamotenému psíkovi poskytnete nový domov. O známej histórii a povahe potenciálneho nového člena rodiny sa vopred informujte – často je dôležitá, rovnako ako v prípade kishu, určitá skúsenosť so psami, ktorá umožní úspešné spolužitie a pomôže vyhnúť sa problémom v komunikácii medzi zvieraťom a človekom.
S vaším sebavedomým kishu vám prajeme veľa radosti!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
