Zlatý retríver
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
© lenkadan / stock.adobe.com
Tento výnimočný pes fascinuje nielen obdivovateľov starovekého Egypta: Faraónsky pes zaujme svojím elegantným vzhľadom a priateľskou povahou, ale je vhodný len pre skúsených milovníkov psov, ktorí mu dokážu umožniť veľa pohybu.
Faraónsky pes vďačí za svoje meno nápadnej siluete, pretože vizuálne pripomína podobizeň egyptského boha Anubisa. S tým má spoločné veľké odstávajúce uši, dlhý krk a štíhlu, chrtovi podobnú stavbu tela. Samci dosahujú výšku v kohútiku do 63 cm, sučky do 61 cm.
Krátka srsť je hrdzavohnedá a lesklá – podľa štandardu sú povolené biele znaky na niektorých častiach tela (prsty na nohách, lysinka, hruď), pričom biela špička chvosta je vyslovene žiaduca. Faraónsky pes nemá žiadne čierne kožné pigmenty, čo má za následok, že nos, očné viečka a vnútorné strany uší majú ružovkasté sfarbenie. Jeho dlhý chvost siaha až pod členkový kĺb.
Jedna z teórií o pôvode faraónskeho psa hovorí, že jeho predkov v staroveku na Maltu priniesli Feničania, kde po stáročia ľuďom slúžil ako lovecký pes. To by ho robilo potomkom starovekých psov typu Tesem, ktorí vizuálne pripomínali vyobrazenia staroegyptského boha mŕtvych Anubisa. Kostrové nálezy podobných psov v Egypte svedčia o ich mimoriadne dlhej histórii, ktorá sa odhaduje na približne 5 000 rokov. Táto teória však nie je istá: odporcovia ju okrem iného popierajú s odvolaním sa na skutočnosť, že dôkazy o existencii tohto typu psa sa objavili až v stredoveku na Malte.
Dnes sa považuje za pravdepodobnejšie, že faraónsky pes sa vyvinul podobne ako rôzne plemená podencov z pôvodných psov v príslušných regiónoch. To by sa potom vzťahovalo aj na plemeno Cirneco dell‘ Etna, ktoré pochádza zo susedného ostrova Sicília, a ktoré sa faraónskemu psovi veľmi podobá. Tieto dve plemená sa od seba líšia len veľkosťou. Zástancovia tejto teórie predpokladajú paralelný vývoj typu psa v dôsledku podobných podmienok prostredia.
Je isté, že faraónsky pes bol po stáročia loveckým spoločníkom obyvateľov Malty a na lov sa využíva až dodnes. Je to preto, lebo je to všestranný lovec, ktorý loví predovšetkým pohľadom, pričom sa hlasne prejavuje: Typickým štekaním faraónsky pes upozorňuje na korisť. Okrem toho loví „mäkkou papuľou“, čo znamená, že korisť môže priniesť k poľovníkovi ešte živú. Hoci FCI uvádza faraónskeho psa ako psa maltského pôvodu, patronát nad týmto plemenom má Veľká Británia. Tu sa faraónske psy chovajú od 60. rokov 20. storočia, Britský kynologický klub vedie plemeno od roku 1974.
Názov „faraónsky pes“ nie je vždy jednoznačný. Je to spôsobené tým, že až do roku 1977 boli ako „faraónsky pes“ označované všetky psy typu podenco. V uvedenom roku FCI uznala plemeno z Malty, čo viedlo k tomu, že sa len toto plemeno nazývalo „faraónsky pes“. Aspoň teoreticky. Na samotnej Malte však bolo toto plemeno, pred vzbudením záujmu britských chovateľov o ušľachtilého štvornohého psa, známe výlučne pod názvom Kelb tal-Fenek – a je ním dodnes. Názov znamená v preklade „králičí pes“ a poukazuje na účel, ktorým je lov králikov. Najmä na Malte sa čoraz viac priaznivcov tohto plemena zasadzuje za to, aby sa mu vrátil jeho pôvodný názov „Kelb tal-Fenek„.
Napriek svojmu hrdému vzhľadu dokáže byť faraónsky pes veľmi prítulný, avšak pud lovca mu stále zostáva v krvi. Výsledkom je, že voľný výbeh je len sotva možný, čo vedie k tomu, že mnoho faraónskych psov, ktorí sú chovaní ako spoločenské psy, nie je dostatočne zamestnaných, a preto sa stávajú mrzutými. Ak sa ale faraónsky pes môže primerane vyblázniť, bude z neho pokojný a úplne očarujúci štvornohý priateľ, ktorý sa rád hrá a mazná so svojimi ľuďmi. Vždy si však zachováva určitú mieru nezávislosti. Voči cudzím ľuďom je ostražitý a skôr odmeraný. Toto plemeno zvyčajne výborne vychádza s inými psami, a môže byť chované vo svorke. Pozor: Niektoré faraónske psy veľmi rady štekajú, a štekaním upozorňujú nielen na neznáme veci, ale prejavujú ním aj svoje emócie.
Faraónsky pes potrebuje citlivú, ale zato dôslednú výchovu. Citlivosťou sa myslí, že toto plemeno bude vždy trochu svojhlavé – to treba rešpektovať aj pri výcviku poslušnosti. Na to, aby ste dobre trafili správnu hranicu medzi prísnosťou a toleranciou, ktorá vyhovuje zvláštnej povahe faraónskeho psa, je potrebná určitá skúsenosť so psami. Ak budete príliš prísni, tento hrdý štvornohý priateľ sa uzavrie do seba, a nebude dobre prístupný k výcviku. Ak nebudete dôslední vo svojich pravidlách, už po niekoľkých týždňoch vám bude skákať po hlave.
Ani pri veľkom know-how o psoch a veľkom optimizme sa nedá očakávať, že každý predstaviteľ tohto plemena bude reagovať na zavolanie – faraónske psy sú a zostávajú vášnivými lovcami. Napriek tomu by ste mali trénovať privolanie psa už od veku šteňaťa. Rovnako aj nadmerné štekanie treba uviesť do správnych koľají. Vždy si pamätajte: len faraónsky pes, ktorý sa mohol vyblázniť, dokáže byť poslušný. Aj pre toto spoločenské plemeno sa odporúča návšteva školy pre psov, najlepšie takej, v ktorej majú cvičitelia skúsenosti s poľovnými psami.
Ak si kúpite faraónskeho psa od zodpovedného chovateľa, je veľmi pravdepodobné, že budete mať štvornohého priateľa bez genetických chorôb. Faraónsky pes sa v podstate považuje za odolné plemeno, genetické choroby nie sú známe. Seriózni chovatelia však pred krytím nechávajú rodičovským zvieratám preventívne vyšetriť bedrové kĺby, kolená a oči, a výsledky týchto vyšetrení vám radi ukážu. Zodpovedný chovateľ, ktorý šľachtí s rodokmeňom, môže svojím know-how minimalizovať riziko vysokého koeficientu príbuzenského kríženia, pretože genofond tohto vzácneho plemena je pomerne malý. U tohto plemena sa môže vyskytnúť precitlivenosť na niektoré anestetiká – pred prípadnými operáciami sa o tom poraďte so svojím veterinárnym lekárom. Okrem toho je faraónsky pes vzhľadom na svoj pôvod v teplých krajinách dosť citlivý na chlad – najmä v oblasti uší. Zdravé faraónske psy sa môžu dožiť 12 až 14 rokov.
Faraónsky pes má pomerne dobré trávenie a vzhľadom na svoju aktivitu nepotrebuje veľmi energeticky bohaté krmivo – ale často má nadpriemerný apetít. Dbajte na vyvážený prísun bielkovín, najlepšie prostredníctvom vysokého obsahu mäsa v krmive. Spoznáte to podľa toho, že mäso je uvedené na prvom mieste v zložení – toto by sa malo vzťahovať na mokré aj suché krmivá. Na druhej strane, obilie nemá vo vysokokvalitných krmivách čo hľadať. Vďaka krátkej srsti si rýchlo všimnete, ak bude mať váš pes veľa tuku na rebrách. Tomu môžete včas zabrániť znížením porcií alebo zabezpečením väčšieho množstva pohybu. Špeciálne diétne krmivo zvyčajne nie je potrebné.
Po kŕmení nechajte svojho štvornohého priateľa odpočívať, aby ste predišli nebezpečnej torzii žalúdka. Najlepšie je kŕmiť psa až po prechádzke, výlete alebo športovej aktivite. Snacky, ktoré psovi podáte, by ste mali započítať do denného príjmu kalórií. Vždy vyberajte zdravé snacky bez cukru, ako sú žuvacie snacky na starostlivosť o zuby alebo sušené mäsové kúsky pre psov. V každom prípade môžete svojho štvornohého priateľa odmeniť aj škrabkaním alebo hrou. Suché žuvacie snacky pre psov stimulujú prirodzenú potrebu žuvania vášho faraónskeho psa. Vždy sa uistite, že váš spoločník má dostatok pitnej vody.
Krátka srsť faraónskeho psa sa veľmi ľahko udržiava. Príležitostným prečesaním srsti masážnou rukavicou odstránite uvoľnenú srsť, a zároveň posilníte puto medzi vami a vaším štvornohým priateľom. Nečistoty sa dajú zo suchej srsti zvyčajne vykefovať. V opačnom prípade navlhčite handru a očistite srsť vodou. Pravidelne kontrolujte aj uši, či nie sú znečistené, a v prípade potreby použite vhodný prostriedok na čistenie uší pre psov. Z času na čas by ste mali kontrolovať aj pazúry: Ak sú príliš dlhé, mali by ste svojmu psovi urobiť pedikúru pomocou klieští na pazúriky, aby ste predišli prípadným zraneniam, ak by sa psík pazúrom o niečo zachytil.
Tento štvornohý priateľ nielenže rád behá, on pohyb potrebuje! Preto by ste mu ho mali do veľkej miery umožniť. Vonku sú všetky jeho zmysly napäté – veď mu cestu môže skrížiť chutná korisť. Jeho veľký lovecký inštinkt znamená, že zvyčajne spoľahlivo na privolanie nereaguje – mali by ste si premyslieť alternatívy jednoduchých prechádzok. Pre plemená sú ideálne preteky chrtov, najmä tzv. coursing. Tu sa môže skutočne vyblázniť. V opačnom prípade vám môže robiť spoločnosť pri joggingu – pripnutý na vodítko. Samozrejme, intenzívne psie športy sú možné len po prispôsobenom a pomaly sa zvyšujúcom tréningu, a len s dospelým psom. Agility alebo hry, ktoré stimulujú jeho lovecký inštinkt, sú pre faraónskeho psa tiež zábavné. Pri všetkých týchto aktivitách však dbajte na to, aby si pes spolu s vami užil aj chvíľky pokoja, aby sa z neho nestal permanentne „nabudený“ spoločník.
Už pri pohľade na dynamického štvornohého priateľa si väčšina milovníkov psov uvedomí: Aktívne faraónske psy sa hodia len k primerane športovo založeným ľuďom. Ideálne je, ak majú veľký a bezpečný – nepodceňujte skákacie schopnosti psa – oplotený pozemok, na ktorom sa psík môže vyšantiť. S radosťou aj so skupinou psov, čo ešte viac prispeje k tomu, že sa pes dobre vyblázni a zabaví. Je to však len doplnok každodenného času, ktorý s ním strávite vonku alebo zamestnáte aj jeho hlavičku – samotný beh teda nestačí.
Faraónsky pes sa rád hrá s deťmi, a môže im byť skvelým spoločníkom, ale je lepšie, ak je ľudský potomok už v školskom veku. Mačky, králiky alebo iné potenciálne „koristi“ by nemali žiť v domácnosti – aj keď sa nachádzajú v klietke, prítomnosť prirodzeného nepriateľa by pre zvieratá znamenala neustály stres. Teoreticky by bolo možné psa chovať v prízemnom byte s oploteným výbehom, no jeho časté štekanie môže často narúšať harmonický život v dome s viacerými bytmi. Ľudia, ktorí sú v chove psov začiatočníkmi, by sa s kúpou faraónskeho psa nemali ponáhľať, pretože výchova takéhoto psa si vyžaduje veľa know-how – najlepšie je, ak už potenciálni majitelia majú skúsenosti s loveckými psami.
Toto plemeno nie je veľmi rozšírené, ale ak budete trochu pátrať, je celkom možné, že chovateľa faraónskych psov nájdete v Európe. Môže sa však stať, že na to budete musieť prekročiť štátne hranice. Napríklad v Nemecku v minulých rokoch častokrát neboli hlásené žiadne vrhy faraónskych psov. Vopred sa informujte o rôznych plemenách podenco, ktoré majú podobný charakter a vzhľad. Mimochodom, na Malte sa faraónske psy stále chovajú ako lovecké psy.
Ak si chcete zaobstarať dospelého faraónskeho psa, v prvom rade sa obráťte na útulok pre zvieratá. Pravdepodobnosť, že tu nájdete čistokrvného faraónskeho psa síce nie je nevyhnutne vysoká, ale aj to je možné, ak si urobíte prieskum na internete.
V južných krajinách však nájdete mnoho povahovo a opticky podobných psov, ktorí netrpezlivo čakajú na nový a kompetentný domov. Vopred by ste si však mali ujasniť vysoké nároky tohto typu psa, ktorý váš život dá do pohybu, a to doslova. Mnohé z nich skončili v útulkoch pre zvieratá, pretože predchádzajúci majitelia boli nimi preťažení. Nikdy nekupujte takéhoto psa zo súcitu, bez toho, aby ste si zistili jeho históriu a požiadavky – v najhoršom prípade si psa vystriedajú rôzni majitelia, ktorí reálne správne nezosúladili jeho požiadavky so svojou životnou situáciou. Pri adopcii psa zo zahraničia je tiež nevyhnutné informovať sa o preventívnych zdravotných prehliadkach, najmä pokiaľ ide o ochorenie zvané leishmanióza.
Prajeme vám krásne chvíle s vaším športovým faraónskym psom!
Prečítajte si tiež náš článok: Navykanie šteňaťa na nový domov: Základné vybavenie & tipy!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.