© Farinoza / stock.adobe.com
Stredný až väčší pes s nezameniteľnými tmavými škvrnami. Je veľmi agilný a hľadá fyzické aj duševné výzvy.
Pre toto nápadné plemeno sú dôležité dve veci: Po prvé, jeho blízky vzťah k rodine a po druhé veľa pohybu. Dalmatinci sú veľmi živí rodinní psi, ktorí sú doma kľudní, ale vonku sa prejaví ich forma. Sú ozajstnými vytrvalcami. Niekoľkohodinové behanie pri bicykli alebo beh s pánom je pre nich veľkým potešením. Tiež je pre nich vhodné plávanie, preťahovanie, hranie sa alebo dlhé prechádzky v lese alebo na poli, kde sa môže pes voľne pohybovať. Tento inteligentný čiernobiely balík energie je nutné stimulovať duševne aj fyzicky a je veľmi motivovaný k učeniu nových kúskov.
Dalmatín má rád spoločnosť svojej rodiny alebo iných zvierat. Je považovaný za veľmi prispôsobivého a príjemného spoločníka – za predpokladu, že je psychicky aj fyzicky spokojný. Je veľmi citlivý a nemá rád napätie v rodine. Tiež pri výcviku sa prejaví jeho citlivé založenie, preto lepšie reaguje na pochvalu ako na nadmernú prísnosť. Pod prílišným tlakom môže byť sebavedomý dalmatín tvrdohlavý a začne konať nezávisle – čo vo väčšine prípadov nie je zmysel výcviku.
© Christian Müller / stock.adobe.com
V dobrých rukách, ktoré psa vedú dôsledne, ale láskavo a ak má dostatok pohybu a činnosti stane sa priateľským, otvoreným rodinným psom. Návštevy ihneď hlási, ale agresívne alebo bojazlivé správanie je tejto rase úplne cudzie. Pre deti má trpezlivosť a rád sa s nimi hrá, ale nechce byť ich „hračka“.
Poznávacie znamenie dalmatínca je jeho biela srsť s čiernými/hnedými škvrnami. Je to unikátny znak medzi plemenami psov a má pôvod v génovej mutácii. Jedinečné tmavé škvrny, ktoré sú symetricky rozložené po celom tele, jasne vyčnievajú z inak čisto bielej krátkej srsti. Okrúhle škvrny s ideálnym priemerom 2 – 3 cm by mali mať jednotnú čiernu alebo pečeňovo hnedú farbu.
Dalmatín sa rodí čisto biely. Ich typické bodky sa začínajú prvýkrát objavovať po 10 až 14 dňoch. Po prvom roku sú už vyfarbené všetky bodky. Ak sa šteňa už narodí s veľkou čiernou škvrnou tzv. platňou, ide o vadu štandardu a šteňa je vylúčené z chovu. V závislosti na farbe škvŕn sa u dalmatíncov mení aj farba očí. Jedinci s čiernými škvrnami majú tmavohnedé oči. Psy s pečeňovo hnedými škvrnami majú mať jantárové oči.
Srsť dalmatíncov je krátka a veľmi hustá, ale bez podsady. Vďaka krátkej srsti vynikne jeho atletická postava, v pohybe elegantná. Štíhle telo má silný chrbát a svalnaté ramená. Krk je dlhý a silný bez záhybov. Zaoblené uši sú vysoko zavesené na skôr úzkej lebke. Chvost sa smerom ku špičke zužuje, je mierne zatočený. Voľne spustený dosahuje po päty.
© serova_ekaterina / stock.adobe.com
Dalmatín patrí medzi stredné až veľké plemená. Samci majú v kohútiku od 56 do 62 cm. Sučky sú menšie, v kohútiku 54 až 60 cm a sú aj ľahšie. Kým pes váži 27 až 32 kg, hmotnosť dospelej sučky by mala byť medzi 24 a 29 kg.
Dodnes je pôvod dalmatíncov nejasný. Početné teórie sú založené len na predpokladoch. Okrem Dalmácie v Chorvatsku môžu pochádzať aj z Talianska, Anglicka, alebo Turecka. Stvárnenie na gréckych freskách a v egyptských hrobkách naznačujú, že predkovia týchto psov sprevádzajú človeka už vyše 1000 rokov. Nezáleží na tom, aký mali pôvodne účel ani odkiaľ pochádza ich meno.
Staré historické diela, v ktorých je dalmatín označovaný ako turecký pes, dalmánský pes, Petit Dainos, tigrí pes alebo bengálsky durič, ukazujú, že tento charakteristický čiernobiely pes bol známy už v stredoveku v šľachtických sídlach a vyšších spoločenských vrstvách. Predovšetkým v Anglicku sprevádzal šľachtické koče. V Amerike bol dalmatín spoločník hasičských vozidiel. Dalmatín bežal pred vozmi a štekal, slúžil ako „živá siréna“. Mnohým Americkým hasičským jednotkám slúži ako maskot dodnes.
V 19. storočí začal cielený chov mnohých plemien, boli stanovené štandardy plemien a dalmatín bol uznaný ako samostatné plemeno. V roku 1890 bol vydaný prvý jednotný štandard plemena. Napriek vojnovým nepokojom prvej a druhej svetovej vojny a strate svojej úlohy ako sprievodca kočov si dalmatín udržal svoju pozíciu. Dnes je toto plemeno obľúbené ako spoločník a rodinný pes. Boom tohto plemena nastal po filme 101 Dalmatíncov. Dnes je dopyt po tomto plemene v normále.
© ezzys / stock.adobe.com
Veľká obľuba plemena prináša skôr len nevýhody. V prípade zvýšeného chovu, ktorého cieľom je zisk, sa prehliadajú dôležité vlastnosti ako je zdravie a stabilita štandardu plemena. Takže je veľmi príjemné sledovať, ako sa boom chovu plemena vyvolaný filmom opäť upokojil. Chov tohto konkrétneho plemena vyžaduje dlhodobú víziu, hlavne preto, že dalmatín musí bojovať s niektorými zdravotnými problémami.
U dalmatíncov je v porovnaní s inými plemenami viac nepočujúcich šteniatok. Vedci si všimli, že hluchota je spojená s bielou srsťou. Preto sa u dalmatíncov zvyšuje hluchota proporčne k pomeru bielej srsti. Napriek častému výskytu nebol zatiaľ vyvinutý žiadny test pre zistenie predispozíciu k hluchote. Dôvodom je zložitá dedičnosť hluchoty s niekoľkými genetickými aspektmi. Takže nepočujúce šteňatá sa môžu narodiť fyzicky zdravým rodičom, zatiaľ čo dvaja nepočujúci psy môžu mať zdravé potomstvo. Ak chcete mať istotu, že Vaše šteniatko nebude hluché, je možné pri kúpe si vyžiadať vyšetrenie sluchu.
Ďalším zdravotným problémom, ktorý postihuje len dalmatíncov, je narušený metabolizmus kyseliny močovej kvôli genetickej poruche metabolizmu. To je, dôvod prečo sa dalmatíncom rýchlejšie vyvíjajú močové kamene. Preto sa začína hovoriť o dalmatínskom syndróme alebo dalmantínskej chybe. Hoci všetci čistokrvní dalmatínci majú vysokú hladinu kyseliny močovej v krvi, nevzniknú u všetkých zvierat močové kamene. Bohužiaľ nie je v moci chovateľov toto ochorenie vykoreniť, ale majiteľ môže znížiť riziko vzniku ochorenia pomocou potravy.
Vylúčením purínu zo stravy môžeme znížiť hladinu kyseliny močovej v krvi, čím znížime aj riziko vzniku močových kameňov. Purín sa vyskytuje napr. v hovädzom mäse, vnútornosti, rýb a kvasníc. Pretože sa u dalmatíncov často vyskytujú alergie je nutné, kŕmiť je zvláštnym kŕmením. Konvenčné suché krmivo s nízkym obsahom bielkovín okolo 15-tich percent môže sláviť úspech, však takáto štandardizovaná psia strava nespĺňa osobitné potreby dalmatíncov. O presnom výživovom pláne je vhodné sa poradiť s veterinárom alebo chovateľom.
Nezáleží, či budete kŕmiť suchou stravou, mokrým krmivom alebo čerstvou potravou. Je dôležité, aby dalmatín veľa pil a mal neustále k dispozícii dostatočné množstvo vody. U psov, ktorí častejšie pijú je menšie riziko vzniku močových kameňov. Dobrá prax je plniť misku jedlom len raz denne (najlepšie popoludní).
© DoraZett / stock.adobe.com
Vedľa genetiky a zdravej stravy je vhodný životný štýl rozhodujúce pre zdravý a dlhý život Vášho dalmatínca. Pre dalmatínca je najdôležitejší pohyb a činnosť. Voľný výbeh na záhrade a krátka prechádzka tomuto športovému a vytrvalému plemenu rozhodne nestačí. Denne najmenej dve hodiny, najlepšie sú však tri až štyri hodiny plné športového a zábavného programu. Dlhé prechádzky v prírode, kúpanie v potoku alebo rybníku, jogging, jazda na bicykli alebo jazda na koni sú len pár príkladov, ako udržať dalmatínca vo forme. Tento učenlivý pes si obľúbi aj športové činnosti ako je psí tanec, agility, poslušnosť alebo stopovanie.
Je jasné, že pes s týmito nárokmi nie je pre žiadnych pecivalov. Dalmatínec potrebuje aktívnu rodinu, ktorá zdieľa jeho túžbu po pohybe. Okrem potešenia zo športu a výletov do prírody by mala mať rodina tiež veľa času. Zamestnanie na plný úväzok nie je pre majiteľov dalmatíncov vhodné. Okrem toho by ste mali byť pripravení brať psa ako plnohodnotného člena rodiny. Dokonca, aj keď bude mať najnižšie postavenie vo Vašej svorke, potrebuje tesný kontakt so svojimi ľuďmi, veľa lásky a náklonnosti. Príliš dlhá doba odlúčenia nebude mať dobrý vplyv na psychiku dalmatínca.
Na rozdiel od fyzických a psychických potrieb je starostlivosť o tohto psa jednoduchá. Stačí ich krátku srsť občas vykefovať a utrieť vlhkou handrou. Len v dobe pĺznutia (dvakrát ročne) je vhodné srsť kefovať denne gumovou kefou alebo rukavicou. Okrem starostlivosti o srsť je nutné pravidelne kontrolovať a čistiť oči, uši, zuby a pazúry. Čím budete skúsenejší pri vykonávaní týchto krátkych kontrol, tým bude aj pes uvoľnenejší. A vy mať viac času na športové aktivity s Vaším miláčikom!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
