© martinjan / stock.adobe.com
Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela.
Plemeno československého vlčiaka vzniklo z pokusov o kríženie nemeckých ovčiakov s vlkmi. Československý vlčiak má teda bližšie k pôvodu všetkých psov než iné plemená psov. Vďaka svojmu vzhľadu a správaniu podobnému vlčiakovi rozhodne patrí do rúk skúseného chovateľa.
Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. To mu umožňuje pohybovať sa mimoriadne rýchlo a obratne.
Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm.
Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.
Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba.
Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete.
V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela.
Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať. Na druhej strane, so štekaním je veľmi zdržanlivý – len jeho vlčie zavýjanie by mohlo vystaviť toleranciu Vášho suseda tvrdej skúške.
Pôvod vlka je u tohto plemena psov viditeľný v mnohých ohľadoch. Na jednej strane je to typický vlčí odstup od všetkého nového a neznámeho v kombinácii s vrodeným inštinktom úteku. Na druhej strane je pre československého vlčiaka až do dnešnej generácie charakteristické výrazné lovecké správanie, ktoré vždy svedčí o veľkej odvahe a nebojácnosti.
© sandrafotodesign / stock.adobe.com
Predovšetkým jeho obrovská rýchlosť reakcie, extrémny výkon a dobrý zmysel pre vyhľadávanie a orientáciu ho predurčili na prácu služobného psa pre armádu a políciu. Na počiatku prvých chovateľských pokusov stála túžba československej armády po mimoriadne ostrých pracovných psoch.
Československý vlčiak mal byť kombináciou dobrých vlastností nemeckého ovčiaka s vlastnosťami vlka a stať sa tak lepším a výkonnejším hraničným psom, než boli dovtedy používané nemecké ovčiaky. Armáda očakávala novú posilu v podobe psa, ktorý mal byť čo najpodobnejší vlkovi.
Ale „zlý vlk“ sa skutočne objavil len v niekoľkých exemplároch. Ako problematická a v konečnom dôsledku nevhodná pre službu sa ukázala predovšetkým veľká plachosť a bojazlivosť týchto hybridných psov.
Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom.
V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná.
Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné. Československý vlčiak je totiž schopný kriticky prehodnotiť úlohy, ktoré mu boli zadané.
Tí, ktorých láka vlčí vzhľad a správanie, by si mali najprv položiť otázku, či dokážu splniť požiadavky tohto mimoriadneho psa. Máte už skúsenosti s chovom psa? Máte dostatok voľného času, ktorý môžete venovať výcviku a výchove psa? Kde by pes žil? Máte veľký oplotený pozemok, kde sa toto aktívne plemeno môže voľne pohybovať? Máte dostatok peňazí, aby ste psovi zabezpečili všetko potrebné? Myslite na náklady na krmivo a samozrejme aj na veterinárne náklady.
V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky.
Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti.
Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel.
V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti.
Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať.
Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu „najnižšie postaveného“ v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života.
Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Dobrá výchova a rozsiahla socializácia sú pri tomto psovi nesmierne dôležité, ale samozrejme to nie je všetko. Československý vlčiak potrebuje aj správnu starostlivosť a vyváženú stravu, aby si udržal pevné zdravie a vitálny životný štýl.
Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.
Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov.
Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt. Pri jeho pevnej rovnej srsti kúpanie zvyčajne nie je potrebné.
© Cinzia / stock.adobe.com
Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo – či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje.
To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností. Ak je napríklad pes ešte mladý, má veľa pohybu alebo je v chladnom období chovaný vonku, bude určite potrebovať výdatnejšie krmivo než starší senior.
Pohľad na podrobnú výživovú tabuľku, ale aj diskusia s veterinárom, Vám môžu poskytnúť presnejšie informácie o individuálnych potrebách Vášho psa.
Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu.
U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie. Rovnako sa u tohto plemena častejšie vyskytujú choroby, ktoré častejšie postihujú aj nemeckého ovčiaka.
Pri dobrom chove a starostlivosti, ako aj pravidelných zdravotných prehliadkach sa československý vlčiak môže dožiť 13 až 16 rokov.
Až keď je celá Vaša rodina presvedčená, že československý vlčiak je pre Vás ten správny pes, mali by ste začať hľadať vhodného chovateľa. No aj tak chvíľu potrvá, kým si budete môcť vziať malé šteniatko domov.
Keďže sučky tohto plemena zvyčajne rodia len raz ročne, čakanie na nový prírastok môže trvať dlhšie. Využite tento čas na to, aby ste si kúpu šteniatka v pokoji premysleli. Zároveň by ste mali lepšie spoznať chovateľa a urobiť všetky potrebné prípravy vo Vašej domácnosti.
Koniec koncov, budete potrebovať nielen veľa krmiva a príslušenstva pre psov, ale budete musieť „zabezpečiť“ aj svoj dom. Československý vlčiak je mimoriadne temperamentný a najmä šteniatka radi skúšajú Vaše hranice. Predmety, ktoré sa môžu rozbiť a ktoré sú pre Vás dôležité, by ste preto mali pred príchodom šteniatka radšej schovať.
Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur.
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité.
Pre Hartla, ktorý pôvodne nemal v úmysle vytvoriť plemeno psa, bol hlavným cieľom jeho pokusov vedecký záujem a zistenia o plodnosti a anatomických zvláštnostiach dvoch jedincov vyplývajúce z experimentov.
Pokusy o kríženie medzi 24 starostlivo vybranými ovčiarskymi psami a štyrmi karpatskými vlkmi sa mali uskutočniť v zariadeniach pohraničnej stráže ČSSR. Uplynuli tri náročné roky, kým sa 26. mája 1958 narodili prvé šteňatá. Vlčica Brita – dnes pramatka československého vlčiaka – sa dovtedy odmietala páriť a zranila všetkých vybraných chovných psov. K páreniu došlo až vtedy, keď sa do výbehu vlčice náhodou dostal agresívny a mimoriadne dominantný ovčiarsky pes Cézar z Březového háje.
Hartl pokračoval v párení krížencov prvej generácie vlka s nemeckými ovčiakmi a v priebehu rokov sa vyvinuli štyri chovné línie, do ktorých opakovane krížil aj krížence vlka so psom. Posledné kríženie s vlkom sa uskutočnilo v roku 1983.
Hoci už prvá generácia vykazovala určitú schopnosť výcviku, hybridy boli stále príliš plaché a agresívne na použitie v armáde.
Až približne od piatej generácie sa niekoľko psov mohlo využívať ako služobné psy. Avšak až po rozsiahlej a skorej socializácii, vďaka ktorej sa úzko naviazali na ľudí.
Pre armádu to vyžadovalo pravdepodobne veľa úsilia – v každom prípade o nové plemeno služobného psa prestala mať záujem. V roku 1971 sa tak chov československého vlčiaka takmer zastavil, v dôsledku čoho bolo mnoho krížencov vlka a psa usmrtených.
Po tom, čo armáda upustila od svojho zámeru, chov vlčiakov bol dlho na ústupe. Až o desať rokov neskôr založili zainteresovaní chovatelia a kynológovia v roku 1982 „Klub chovateľov československého vlčiaka“ a obnovili tak chovateľské úsilie.
Kynologický zväz ČSSR čoskoro uznal výsledky chovu ako nové národné plemeno. FCI nasledovala v roku 1989, spočiatku s dočasným uznaním. O ďalších desať rokov neskôr, v roku 1999, bol československý vlčiak konečne uznaný.
Odvtedy je zapísaný pod štandardným číslom 332 FCI v skupine 1 (salašné a pastierske psy (bez švajčiarskych salašných psov), sekcia 1 (pastierske psy).
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
