© milanvachal / stock.adobe.com
Pre čau-čau je typický jeho modrý jazyk.
Zlatohnedá srsťso silnou hrivou a mohutnou stavbou tela — samotný čau-čau zaujme svojím majestátnym vzhľadom. Toto staré psie plemeno, jedno z najstarších na svete, je nielen veľkolepé na pohľad, ale tiež vyniká veľmi zvláštnym charakterom: niektorí hovoria, že čau-čau sa vďaka svojej tvrdohlavosti podobá skôr mačke než psovi. Každý, kto bol priateľom so zástupcom tohto plemena, vie, že psy majú nielen vzhľad, ale aj srdce leva.
V Číne sa plemeno označuje ako „nafúknutý leví pes“, „medvedí pes“, alebo „modrý jazyk“ — tieto názvy naznačujú nápadný vzhľad tohto plemena. Čau-čau patrí do skupiny ázijských špicov. Má mohutnú stavbu tela. Existujú ako krátkosrsté, ako aj dlhosrsté psy, pričom i krátkosrstí zástupcovia tohto plemena vynikajú plyšovým, mäkkým kožuchom.
Avšak krátkosrstí „Smooth Chows“ sú oveľa menej častí než dlhosrstý variant. Majú kolom dokola hrubú podsadu a pýšia sa bujnou „hrivou“ – tento leví vzhľad je typický pre toto psie plemeno. Impozantná srsť je vždy jednofarebná, pričom na bruchu a na vnútornej strane stehien môže byť svetlejšia. Možné farby sú čierna, červená, modrá, hnedá, krémová a biela. Tlsté malé uši stoja vzpriamene a chvost pes nosí ohnutý nad chrbtom.
Samce čau-čau môžu dosiahnuť výšku v kohútiku 48 až 56 centimetrov, zatiaľ čo samice dorastajú do veľkosti medzi 46 až 51 centimetrov.
Hmotnosť je 20 až 27 kilogramov u samíc, 25 až 32 kilogramov u samcov.
Zvláštnosť tohto plemena sa odhaľuje otvorením tlamy: jazyk, ďasná a podnebie sú modré. Čo by bolo dôvodom k obavám u iných plemien — modrý jazyk a ústna sliznica môže naznačovať nedostatok kyslíka — je u zástupcov tohto plemena štandardom a nepoukazuje to na zdravotné problémy.
Neexistuje jasné vedecké vysvetlenie modrej farby jazyka, ale koluje mnoho legiend, ako je napríklad táto: pri stvorení vesmíru a pripevňovaní hviezd popadali kúsky oblohy k zemi. Tie potom pes čau-čau zlízol. Menej mytologické vysvetlenia predpokladajú súvislosť s prekrvením alebo termoreguláciou.
© Jne Valokuvaus/Stock.adobe.com
Často sa hovorí, že čau-čau je viac podobnejší mačke než psovi: „Tomu, kto ho vlastní, nepatrí dlho.“ Čo to znamená? Títo štvornohí priatelia nemajú rozvinutú „vôľu potešiť“ a sú len málo submisívni, namiesto toho majú vlastnú (tvrdú) hlavu. Títo psi si často udržujú odstup od ostatných psov a cudzích ľudí, pokiaľ sa títo nenachádzajú v ich revíri – potom môžu byť aj agresívni. Ich základná nedôvera voči cudzím ľuďom a ich teritoriálne správanie robí z čau-čau psov dobrých strážcov.
Avšak, pri stretnutí s inými psami majú čau-čau v prípade chybnej výchovy sklon k ťažko ovládateľným agresiám. Problém môže vzniknúť medzi psami rovnakého pohlavia – predovšetkým medzi zástupcami iných plemien. Opatrnosť je potrebná aj pri stretnutí s menšími psami, nakoľko by mohli v čau-čau prebudiť poľovnícky inštinkt. Včasná socializácia je preto u tohto plemena nevyhnutná.
Tento „leví pes“ je skôr pohodovým štvornohým priateľom, ktorý inak vyžaruje kľud a pohodu. Venčenie na voľno nie je vždy možné u všetkých čau-čau kvôli ich inštinktu a tiež kvôli tomu, že sa nedá vždy zaručiť, že sa psy po zavolaní vrátia.
© everydoghasastory / stock.adobe.com
Vzhľadom k svojej zanovitej povahe patrí čau-čau, čo sa výchovy týka, medzi náročných psov. Potrebuje jasné a dôrazné povely — každá nedôslednosť vyvolaná pohľadom do očí týchto „medvedíkov“ na štyroch packách skrýva neskoršie nebezpečie, keďže zástupcovia tohto plemena v prípade zúfalstva sa často stávajú agresívnymi.
S láskyplnou dôkladnosťou a empatiou môžete tiež psa čau-čau vychovať, avšak nikdy nebude spoločníkom, ktorý počúva na slovo, ale bude mať vždy svoju vlastnú hlavu. V ideálnom prípade vyhľadajte psiu školu, ktorá už má skúsenosti s týmto plemenom pred príchodom Vášho psa. Tu Vaše šteňa môže v rámci hry spoznať aj iných psov, dobrá socializácia je u tohto plemena veľmi dôležitá.
Vďaka svojej tvrdohlavej povahe patrí čau-čau v najlepšom prípade do rúk skúseného chovateľa, pretože využíva typické chyby začiatočníkov, čo môže v citlivých situáciách viesť k strate kontroly. Ak máte málo skúseností so psami, mali by ste bezodkladne začať riešiť tému vzdelávania psov a nechať si poradiť od skúsených chovateľov.
Čau-čau nie je klasický rodinný pes, ale i tu výnimky potvrdzujú pravidlo. Ak Vaše srdce bije pre medvedíka v levom kožuchu, mali by ste vopred popremýšľať, či je zástupca tohto plemena vhodný pre Vás a Vaše okolie.
Tento pes je dobrým spoločníkom pre jednotlivcov, pretože má sklon k vytvoreniu silnej väzby len s jednou osobou. Pred zadovážením si tohto plemena zvážte aj časovo veľmi náročnú starostlivosť o srsť, najmä v prípade dlhosrstých „levích psov“.
V podstate je toto plemeno vhodné tiež na chov v byte, avšak uvítal by dobre oplotenú záhradu, pretože títo psi radi trávia čas vonku.
Pred zaobstaraním si psa zvážte tiež, že za neho budete mať zodpovednosť počas nasledujúcich viac ako 10 rokov – a to aj v prípade dovolenky a choroby. Premyslite si otázku možnosti ubytovania počas dovolenky – nezabudnite zvážiť aj nevyhnutnú starostlivosť o srsť. Alebo naplánujte cestovanie so svojím psom – pričom nie sú vhodné príliš teplé destinácie.
Je tiež dôležité myslieť na: okrem potrebného základného vybavenia vo forme pelechu, vodítka, kefky a hrebeňa, misiek a zabezpečenia pre auto, aj na pravidelné krmivo a náklady na veterinára, ktorých výška môže byť vyššia v prípade choroby Vášho štvornohého priateľa a náklady sa tak môžu veľmi ľahko navýšiť. Nechajte seba a prípadne i členov rodiny žijúcich s Vami v domácnosti otestovať na alergiu na psy.
Ak už máte mačku a chcete ju spriateliť so psom plemena čau-čau, mali by ste si vybrať zviera, ktoré je zvyknuté na mačky už z chovu – táto socializácia prebieha u niektorých chovateľov už v prvých týždňoch života. Staršie psy si len ťažko zvyknú na mačky – predstavujú pre nich potenciálnu „korisť“. Čau-čau môže dobre vychádzať so staršími deťmi, pokiaľ určíte deťom pravidlá, aby sa správali voči nemu dôsledne a úctivo. Potom nič nestojí v ceste ich priateľstvu.
Agility, dogdance, behanie? To všetko je pre tieto pohodlné zvieratá skôr nevhodné. Ich hustá srsť a strmé zadné nohy stoja v ceste väčšej záťaži. Tento štvornohý priateľ oceňuje predovšetkým dlhé prechádzky s mnohými príležitosťami k čuchaniu, pričom nekladie vysoké nároky na športovnosť svojho chovateľa.
Ani vytrvalostné túry nie sú hlavnou disciplínou tohto psa. V lete pri horúcich teplotách je treba vziať do úvahy aj hustý kožuch týchto psov, pretože dlhosrstý čau-čau neznáša horko príliš dobre.
Levia hriva potrebuje byť dobre upravená: majitelia dlhosrstého čau-čau by mali psa česať dvakrát až trikrát týždenne, v najlepšom prípade však denne. Odporúča sa dôkladné týždenné česanie a ďalej — menej intenzívne — kefovanie raz denne. Najmä za ušami a na krku má srsť tendenciu sa chlpiť.
Kúpaniu by ste sa mali vyhýbať – urobte tak len v prípade silného znečistenia, ktoré sa nedá vyčesať. Niektorí však odporúčajú kúpanie raz za mesiac. Ak potrebujete psa vykúpať, dbajte na prírodné zložky a vyberte jemný šampón pre psov, napríklad s harmančekom. Tým sa znižuje riziko alergie.
V lete počas obdobia tepla by ste mali venovať pozornosť kontaktným bodom chvosta s kožou, pretože môže dôjsť k rýchlemu podráždeniu kože. Krátkosrstá varianta je oveľa menej náročná na starostlivosť.
Vyvážená strava prispieva k dlhému, šťastnému psiemu životu. Každý chlpáč má individuálne výživové požiadavky, ktoré nemôžu byť rovnaké pre všetkých psov. Tu zohráva úlohu mnoho faktorov, ako je zdravotný stav, hmotnosť a vek.
Ak si nie ste istí výživovými nárokmi Vášho psa, môže Vám pomôcť poradiť sa so svojím veterinárnym lekárom. Krmivo pre psov by malo pozostávať prevažne z kvalitného mäsa. Okrem kŕmenia suchým a mokrým krmivom môžete použiť metódu BARF. Pri tejto metóde sa psy kŕmia väčšinou surovým mäsom. Okrem toho sa podávajú vnútornosti, ovocie, zelenina a vitamínové a minerálne doplnky. Vždy dbajte na to, aby mal Váš pes k dispozícii dostatok čerstvej vody.
U psov čau-čau sa vo väčšej miere vyskytujú zápaly kože, ktoré môžu byť vyvolané okrem iného zlou výživou. Ak sa objavia prvé príznaky, nebojte sa navštíviť Vášho veterinára.
Toto plemeno je náchylné k ekzémom kože, vtočeniu očných viečok a k dysplázii bedrových, či lakťových kĺbov. Pravidelné preventívne vyšetrenia a vhodná liečba môžu často spomaliť priebeh ochorenia, díky čomu nie je nutná operácia. Vzhľadom ku genetickým predispozíciám je obzvlášť vhodné venovať pozornosť riadne testovaným rodičom pri nákupe šteniat: Správni chovatelia používajú na ich chov iba zdravé zvieratá.
Smutným spôsobom sa preslávil Todd, bývalý čau-čau svetovej hviezdy Justina Biebera, ktorý svojho psa daroval jednému zo svojich tanečníkov keď dospel do puberty. Tento tanečník potom zozbieral 8000 amerických dolárov na operáciu bedrových kĺbov pre ešte len sedemmesačného psa. Zástupcovia tohto plemena žijú v priemere 12 až 14 rokov.
Plemeno je pôvodom z Číny, ale má sibírskych predkov. Samotné plemeno je staršie viac ako tisíc rokov: psy čau-čau patria medzi staroveké plemená, ktoré sa geneticky líšia od väčšiny dnešných psích plemien. Tiež sa predpokladá, že mali vplyv na vyobrazenie „psov Fu“ stojacich ako strážcov pred mnohými reprezentatívnymi čínskymi budovami — podobne ako sochy leva v celej Európe. V dávnych dobách bol čau-čau skutočne používaný ako chrámový strážca v Číne, Mongolsku a Tibete, neskôr sa čoraz viac využíval ako lovecký pes alebo súkromný strážny pes, a čoraz viac sa stával psom ľudu. Niektoré exempláre nápadného plemena však dlho slúžili cisárskemu dvoru ako symbol postavenia v spoločnosti. Mnoho psov čau-čau však skončilo na tanieri ich chovateľov. Tí tiež využívali ich teplú kožušinu.
V 19. storočí sa toto plemeno dostalo do Európy. Vo Veľkej Británii sa prvý čau-čau, ktorý bol spozorovaný, nenachádzal na pohovke suseda, ale v zoologickej záhrade, kde vzbudil veľkú pozornosť návštevníkov. V roku 1865 kráľovná Viktória dostala jedného z pútavých psov z Číny, čo vyvolalo dopyt po „leviom psovi“ ako po domácom maznáčikovi. V roku 1895 milovníci týchto psov založili prvé združenie psov čau-čau, o viac ako 10 rokov neskôr bol v USA založený „Chow Chow Club“. Plyšové psy však zostali nedostupné pre väčšinu milovníkov zvierat a boli dlho považované za symbol statusu v západnom svete. Aj v Bielom dome už žili dvaja zástupcovia tohto plemena: americký prezident Calvin Coolidge (1923-1929) vlastnil zvieratá s menami Tiny Tim a Blackberry. Dnes žije v Číne málo psov plemena čau-čau, viac z nich tendenčne žije v Európe a Severnej Amerike, kde plemeno patrilo medzi najpopulárnejšie v 80. rokoch 20. storočia.
Mimochodom, pôvod mimoriadneho názvu nie je objasnený — existuje niekoľko teórií. Jedna z nich hovorí, že je to názov založený na čínskom slove „Gou“, čo znamená „pes“. Ďalším vysvetlením by bol pôvod slova z pidžinských variant angličtiny: Podľa toho sa „čau-čau“ dá preložiť ako „maškrta“ — aj dnes hovorový americký termín „chow“ znamená „krmivo“. Dnešné označenie teda stále obsahuje pripomienku našťastie minulých časov, v ktorých slúžil čau-čau aj ako zdroj mäsa.
Čau-čau nie je bežné plemeno, napriek tomu nájdete v každej krajine serióznych chovateľov, ktorí sú súčasťou klubu chovateľov a chovajú zvieratá s vášňou, vedomosťami a papiermi.
Tomu by ste mali prikladať veľký význam, pretože už pri výbere pôvodu svojho nového štvornohého priateľa vylúčite veľkú časť tých, ktorí sa nezaujímajú o dobré životné podmienky zvierat, ale ide im predovšetkým o obohatenie vlastného vrecka.
Každého dobrého chovateľa môžete navštíviť v jeho dome a spoznať nielen svoje vysnívané šteniatko, ale aj jeho rodičov. Chovateľ Vás ochotne informuje o zdravotnej starostlivosti a rád Vám pomôže so všetkými otázkami týkajúcimi sa Vami požadovaného zvieraťa. Pri odovzdaní šteňaťa dostanete k nemu nielen rodokmeň a očkovací preukaz, ale obvykle aj zdravotný certifikát a zvyčajne je zviera už začipované.
Buďte radi, ak sa Vás chovateľ popýta na Vašu životnú situáciu a na Vaše skúsenosti so psami, nakoľko to svedčí o tom, že mu blaho jeho psov leží na srdci. Vyhýbajte sa pochybným chovateľom a nekupujte od nich z ľútosti — každé zakúpené zviera bude nahradené novým psom, ktorý taktiež nebude socializovaný, ani zdravotne preverený ako jeho predchodca.
Okrem toho často trpia nielen šteňatá takýchto predajcov, ale aj ich rodičia, ktorí často musia žiť v zúfalých podmienkach a sú udržiavaní v zlom stave len preto, že pravidelne plodia potomkov.
© Ivan / stock.adobe.com
Pokiaľ to môže byť aj staršie zviera, na internete nájdete veľa dospelých zvierat, ak skúsite vyhľadať napr. čau-čau v núdzi. Tiež v útulkoch môžete nájsť krížencov, ktorí sú plemenu čau-čau podobní a vykazujú typický charakter plemena. Bývalí majitelia alebo ošetrovateľské centrá môžu pri rozhovore s Vami posúdiť, či sa k Vám daný psík hodí.
Prajeme Vám silné puto so svojím psom čau-čau!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
