© Evelina / stock.adobe.com
Na bulteriérovi je doslova vidieť jeho silu a energiu. Je to svalnáč na štyroch labkách.
Vyrovnaný, hravý a priateľský k ľuďom? Zdá sa, že popis štandardu plemena bulteriér príliš nezodpovedá predstave nebezpečného bojového psa, ktorú má mnoho ľudí o bulteriéroch. Je čas vyjasniť si niektoré predsudky o tomto plemene.
| Stručné informácie: | odvážny, živý pes s hravou povahou; v 19. storočí bol v Anglicku chovaný na psie zápasy |
| Výška v kohútiku: | 45-50 cm |
| Váha: | 20-35 kg |
| Priemerná dĺžka života: | 10-12 rokov |
| Povaha: | lojálny, agilný, šťastný, priateľský k ľuďom |
| Srsť: | krátka, hladká |
| Farba srsti: | biela (častá), žíhaná, čierna, červená, plavá, trojfarebná |
| Vzdelávacie úsilie: | vysoké |
| Náročnosť na starostlivosť: | nízka |
| Potreba pohybu: | vysoká |
| Pôvod: | Anglicko |
Bulteriér so svojou vajcovitou hlavou, krivým nosom a štrbinovými očami nezodpovedá práve bežnému ideálu krásy psov. Milovníci tohto plemena však na svojich bulteriéroch pravdepodobne oceňujú práve tieto zvláštnosti vzhľadu.
Jeho „downface“ (odlišná línia hlavy) jednoducho patrí k dnešnému vzhľadu plemena. Za takzvaný „rímsky nos“ vďačíme chovateľskému úsiliu Raymonda Oppenheimera a jeho chovateľskej stanice Ormandy. Malé, tenké uši sú na hlave umiestnené blízko seba a sú pevne vztýčené.
Celkovo sa vzhľad bulteriéra v priebehu jeho chovateľskej histórie výrazne zmenil. V štandarde plemena prešla zmenami nielen hlava, ale aj veľkosť a farba srsti psov. Kým na začiatku chovu sa bulteriéry chovali v rôznych veľkostiach, dnes sa bulteriéry s výškou v kohútiku do 35,5 cm považujú za samostatné plemeno „Miniatúrny bulteriér“ (FCI- štandard číslo 359).
Výška v kohútiku „veľkého brata“ je zvyčajne 40 až 55 cm. Zvláštnosťou tohto plemena je však to, že v štandarde plemena nie sú uvedené žiadne obmedzenia týkajúce sa výšky alebo hmotnosti, ako je to obvyklé u iných plemien psov. Jedinou požiadavkou v tomto smere je, že veľkosť musí byť v súlade s hmotnosťou. Silne stavaný, svalnatý pes by mal mať vyváženú stavbu tela s maximom svalovej hmoty, čo samozrejme neznamená, že by mal mať maximálnu hmotnosť. Obratnosť a rýchlosť sú charakteristickými znakmi bulteriérov už od začiatku ich chovu.
Hoci sa toto anglické plemeno psov pôvodne chovalo len v čisto bielej farbe, Britský kynologický klub od roku 1933 uznáva aj farebné bulteriéry. Tieto vznikli krížením so stafordšírskymi bulteriérmi na začiatku 20. storočia. Hoci sa spočiatku chovali oddelene, od roku 1950 sú povolené kríženia bielych psov s farebnými psami tohto plemena. Bulteriéry sa dnes vyskytujú v čiernej, žíhanej, červenej, svetlogaštanovej a trikolor. Príslušná farba pritom musí prevládať. Škvrny na hlave sú však akceptované. Modrá farba nie je v štandarde plemena povolená. Mierne lesklá srsť bulteriéra je krátka, hladká a drsná na dotyk. Niektorí zástupcovia tohto plemena získavajú v zime hrejivú mäkkú podsadu.
© EverGrump / stock.adobe.com
Bulteriéry majú stále zlú povesť. Považujú sa za agresívne, útočné psy, ktoré neváhajú pohrýzť. Niet divu, veď v mnohých krajinách sveta sú na zozname nebezpečných plemien psov. Ich chov si preto vyžaduje povolenie alebo je dokonca zakázaný.
Ak sa však bližšie pozriete na povahu tohto plemena zistíte, že je úplne iná: bulteriéry sú mimoriadne priateľské a oddané k ľuďom. So svojimi majiteľmi udržiavajú veľmi blízky kontakt a naplno si užívajú ich fyzickú náklonnosť. Štandard FCI č. 11 opisuje bulteriéry ako „veľmi dobré k ľuďom“, hoci sa pripúšťa určitá tvrdohlavosť. Podobne ako mnohé iné plemená psov, aj bulteriéry majú tendenciu byť dominantné.
Vzhľadom na svoju inteligenciu a sebavedomie sú niekedy trochu kritické k príkazom svojho pána a majú tendenciu byť tvrdohlavé, pokiaľ ide o úlohy, ktoré sa im zdajú byť zbytočné. O to dôležitejšie je začať s výchovou bulteriéra čo najskôr a zvyknúť ho na pravidlá ešte pokiaľ je šteniatkom. Dôslednou výchovou a rozsiahlou socializáciou možno z bulteriéra vycvičiť mimoriadne disciplinovaného a vyrovnaného rodinného psa. Jeho hravá povaha a živá nátura sa prejavujú najmä pri kontakte s deťmi, hoci malé deti by sa so psom nemali hrať bez dozoru. Deti sa musia najprv naučiť, ako sa popasovať s divokým temperamentom bulteriéra a jeho spôsobom hrania.
Tak ako je bulteriér priateľský voči svojej rodine, tak nedôverčivý je voči cudzím ľuďom. Vďaka svojej stabilnej povahe však neútočí na ľudí bezdôvodne. Vo svojej podstate mierumilovný bulteriér agresivitu nepovažuje za riešenie, hoci v naozaj nebezpečných situáciách by rozhodne neváhal odvážne a statočne brániť svojich ľudí.
Bulteriéry sú však agresívnejšie voči iným psom. Najmä u psov, ktorí boli zle vychovaní a socializovaní, môže táto neznášanlivosť prerásť do nebezpečného teritoriálneho správania.
Včasná socializácia a dôsledná výchova sú nevyhnutné nielen pre pokojné spolužitie človeka a psa ale aj medzi psami navzájom.
Aby sa zlepšila povesť bývalých bojových psov, je prívetivosť k ľuďom v súčasnosti hlavným kritériom pri posudzovaní vhodných chovných psov. Štandard plemena tiež výslovne zdôrazňuje, že bulteriéry sú napriek svojej tvrdohlavosti veľmi dobré k ľuďom. Psy, ktoré neprešli takýmto testom temperamentu, t. j. ktoré sú agresívne alebo majú nestabilnú povahu, musia byť vylúčené z chovu.
Ak uvažujete o kúpe šteniatka bulteriéra, určite by ste sa mali obrátiť na seriózneho chovateľa. Len tak si môžete byť istý, že mladý pes je skutočne čistokrvný bulteriér, ktorý spĺňa požiadavky štandardu plemena, a že nemusíte očakávať žiadne „nepríjemné prekvapenia“ ohľadne jeho sociálneho správania. S výberom šteňaťa sa neponáhľajte, no hlavne nie s výberom správneho chovateľa. Nebojte sa „otravovať“ chovateľa otázkami, aby ste sa podrobne informovali o podmienkach chovu a zdravotnom stave psov.
Chovateľ by mal mať určite dlhoročné skúsenosti s chovom bulteriérov a ideálne by mal byť členom chovateľského klubu. Svedomitý chovateľ, ktorému záleží na spokojnosti svojich psov, vám rád poskytne informácie a ochotne vám ukáže chovnú stanicu, rodičov šteniat a ich certifikáty.
Keďže bulteriéry sú vzhľadom na svoje plemeno náchylné na pupočnú prietrž, hluchotu (u bielych psov), nádory, kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia obličiek a kĺbov, je nevyhnutné, aby chovateľ vykonal komplexné zdravotné testy týkajúce sa uvedených chorôb. Pri posudzovaní zdravotného stavu treba brať do úvahy nielen šteňatá, ale aj rodičov a súrodencov. Zdravé šteňatá bez genetických predispozícií k ochoreniam sa vo všeobecnosti považujú za pomerne zdravé a zvyčajne sa dožívajú veku okolo 10 rokov. Okrem nevyhnutných očkovaní a kontrol sú návštevy u veterinára v tomto prípade skôr zriedkavé.
Okrem dedičných predispozícií sú choroby často vyvolané chybami v stravovaní. Napríklad príliš veľa bielkovín v strave môže mať negatívny vplyv na zdravie pokožky. Najmä biele bulteriéry, ktoré sú náchylnejšie na kožné problémy, potrebujú vyváženú stravu s nízkym obsahom bielkovín.
Nižší obsah bielkovín chráni organizmus a najmä obličky bulteriéra. V prípade zástupcov plemena s rodinnou anamnézou ochorenia obličiek môže mať nesprávna strava vážne následky.
Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná. Aby sa splnila nutričná potreba bulteriéra, denná strava by mala pozostávať približne zo 60 % mäsa (najlepšie čerstvého) a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín (ryže).
Okrem suchého a mokrého krmiva je vhodnou metódou kŕmenia BARF (biologicky druhovo vhodné surové krmivo). Pritom musíte poznať presnú potrebu živín vášho štvornohého priateľa, inak sa môžu objaviť nebezpečné príznaky ich nedostatku. Viac informácií o potrebe živín vášho bulteriéra, ktorá sa môže líšiť v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a úrovne aktivity, vám poskytne váš chovateľ alebo veterinár. Je tiež dôležité, aby mal pes vždy k dispozícii misku s čerstvou vodou.
Starostlivosť o srsť bulteriéra je jednoduchá a časovo nenáročná. Krátku a hladkú srsť stačí raz týždenne dobre vyčesať. Ak potom pravidelne zastrihávate pazúry a čistíte oči a uši, je o vášho bulteriéra dostatočne postarané.
O to viac úsilia a skúseností si vyžaduje výcvik a chov tohto čistokrvného psa. Majitelia bulteriéra potrebujú predovšetkým veľa sebadôvery. Stigma nebezpečného plemena psa tak so sebou nezriedka prináša mnoho ťažkostí. Okrem obmedzení týkajúcich sa chovu a dovozu bulteriérov majitelia musia často bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany ostatných ľudí. Majitelia bulteriérov si pravdepodobne budú musieť ešte nejaký čas zvykať na pohŕdavé pohľady, hysterické reakcie alebo problémy s hľadaním ubytovania. Pred kúpou bulteriéra si dobre premyslite, či takéto reakcie zvládnete.
Bulteriér určite nie je vhodným plemenom pre neistých a neskúsených majiteľov psov. Nielen ostatní ľudia, ale aj váš bulteriér bude nemilosrdne zneužívať vašu neistotu. Ich silná povaha je dôvodom, že tieto psy, pokiaľ nie sú dôsledne vedené svojim majiteľom, rýchlo samy prevezmú vedenie. Dokonca aj šteniatka sú veľmi silné a v nesprávnych rukách sa u nich môže vyvinúť nebezpečné správanie.
Bulteriéry majú od prírody silný ochranársky inštinkt a dostatok odvahy a húževnatosti, aby ho v prípade núdzovej situácie uplatnili. Preto bezpodmienečne potrebujú včasnú a dôslednú výchovu, aby dokázali vyvážene a disciplinovane dôverovať a poslúchať vedenie svojho pána. Dobre vychované a včas socializované bulteriéry sú mimoriadne príjemné rodinné psy, ktoré sú sebavedomé, ale mimoriadne citlivé, verné a priateľské voči svojim ľuďom.
Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít – ale aj dostatok pozornosti. Ak sa vám podarí vzdorovať všetkým ťažkostiam, ktoré sú spojené s chovom bulteriéra, a viete, ako psa zamestnať a dobre ho vycvičiť, môžete trochu prispieť k postupnému vylepšeniu imidžu tohto zvláštneho plemena psov.
© deponte / stock.adobe.com
Plemeno bulteriér vzniklo ako kríženec starého typu anglického buldoga, bieleho anglického teriéra, ktorý vymrel okolo roku 1880, a dalmatína. Uprednostňujú sa takzvaní „univerzálni„, ktorí dokonale kombinujú všetky tri typy psov. Napriek tomu aj dnes existujú zástupcovia plemena, ktorí sa mimoriadne podobajú na jedného z týchto troch predkov. Tieto bulteriéry sa delia na dalmatínsky typ (skôr vysoký, trochu ľahší a elegantnejší), typ buldog (skôr nízky, ťažší a trochu nemotornejší) alebo teriérsky typ.
Systematický chov plemena bulteriér začal okolo roku 1850 majiteľ obchodu so zvieratami James Hinks z Birminghamu v Anglicku. Keďže neexistujú plemenné knihy ani iné záznamy z prvých rokov chovu, presné chovateľské úsilie tvorcu plemena Hinks nie je známe. Predpokladá sa, že bulteriéra považoval skôr za spoločenského než bojového psa, za akýsi „módny doplnok“ pre bohatých džentlmenov z rodiacej sa strednej triedy. Je isté, že tieto odvážne a rýchle psy sa používali aj na lov jazvecov a zabíjanie potkanov. Napríklad v roku 1865 žíhaný bulteriér menom „Pinscher“ údajne zabil 500 potkanov len za 36 minút a 26,5 sekundy. Bulteriér sa však preslávil predovšetkým ako bojový pes v neslávne známych zvieracích zápasoch v 18. a 19. storočí. Šľachta a Angličania milovali vzrušenie zo psích zápasov a dúfali, že na zápasoch vyhrajú vysoké sumy peňazí.
DSvalnaté a rýchle bulteriéry sa ukázali ako mimoriadne nebojácne, agresívne a hryzúce a divákom ponúkli často brutálnu show. Aj keď bola táto krutá forma verejnej zábavy v roku 1835 v Anglicku zakázaná, obraz bulteriéra ako nemilosrdného bojového psa bol už tak pevne zakorenený, že sa ho dodnes nepodarilo zbaviť. Pritom už vtedy sa toto plemeno považovalo za v podstate mierumilovné a poslušné. Dokonca aj správy o slávnych bojových psoch tej doby hovoria, že bulteriéry mimo bojových arén vôbec neboli agresívne a bojom sa skôr vyhýbali.
Hoci v rôznych štatistikách sa počet uhryznutí od bulteriéra dá prirovnať približne k počtu uhryznutí jazvečíkom, bulteriéry sú dnes na zozname nebezpečných plemien psov. Dôvodov je veľa, ale netreba ich hľadať ani tak v povahe bulteriéra, ako skôr v zodpovednosti pochybných chovateľov a majiteľov, ktorí si chcú nedostatok sebavedomia kompenzovať ostrým bojovým psom po svojom boku.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
