© Christian Müller / stock.adobe.com
Bradáč, nazývaný aj stredný bradáč, je stredne veľký pes s výraznými fúzmi a hustým obočím. Jeho živý temperament a pozoruhodný vnútorný pokoj z neho robia všestranného a sebavedomého spoločníka.
Do rodiny bradáčov, do ktorej patria aj veľký bradáč a malý bradáč, je stredný bradáč najpôvodnejším typom plemena. Napriek dlhej histórii chovu a veľkej popularite, najmä v domovskom Nemecku, si dodnes zachoval svoj rustikálny vzhľad a pôvodnú povahu.
Bradáče majú silnú osobnosť s mnohými povahovými črtami, ktoré si zdanlivo odporujú. Sú mimoriadne živé, ale vnútorne veľmi vyrovnané, oddané, no aj tvrdohlavé, odvážne a ostražité, a ešte k tomu aj hravé. Vďaka tejto všestrannosti sú to univerzálne prispôsobivé psy, ktoré sa cítia ako doma v úlohe verných rodinných psov, ako aj nebojácnych strážnych psov či vytrvalých pracovných psov. Za predpokladu, že majú po svojom boku sebavedomého majiteľa, ktorý vie, ako primerane reagovať na rôzne vlastnosti bradáča.
Majitelia bradáčov by si mali byť vedomí toho, že ich pes má od prírody veľmi živý temperament a obrovskú výdrž. Na programe dňa by určite mali byť výdatné prechádzky alebo návšteva športovej školy pre psov. U psov, ktorí nie sú dostatočne zamestnaní, sa často vyvinie nežiaduce správanie. Niektoré bradáče majú pre svoje silné sebavedomie a bystrosť tendenciu byť dominantné a preberať kontrolu, keď majú pocit, že ich majiteľ nemá situáciu pod kontrolou. Na druhej strane, majiteľa, ktorý ich vie fyzicky aj psychicky zamestnať, a má k nim laskyplný ale dôsledný prístup, budú ochotne počúvať. Pri správnom prístupe a výcviku sa z bradáčov stávajú mimoriadne oddané a poslušné psy, ktoré verne stoja pri svojej rodine.
Bradáče svojich ľudí milujú a najradšej by boli stále s nimi. Tieto dobromyseľné a hravé psy si veľmi dobre rozumejú najmä s deťmi. Je teda zrejmé, že títo spoločenskí štvornohí priatelia sú absolútne nevhodní na to, aby boli dlhodobo ponechaní osamote alebo dokonca držaní v koterci. Vďaka svojej vysokej ostražitosti a zdravej nedôvere voči cudzím ľuďom a situáciám sú bradáče nielen ideálnymi rodinnými psami, ale aj vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí by v prípade nebezpečenstva síce odvážne a nebojácne bránili svojich ľudí, ale nikdy by sa nesprávali príliš agresívne alebo nervózne.
© jagodka / stock.adobe.com
Najtypickejšími znakmi bradáča sú nepochybne jeho husté obočie a výrazné fúzy. Od nemeckého pinča, ku ktorému bradáč pôvodne patril, ho odlišuje najmä hrubá srsť. Hrubá a drsná krycia srsť s hustou podsadou sa podľa štandardu dnes vyskytuje v čisto čiernej farbe alebo vo farbe „korenie a soľ“. Prípustné sú odtiene od tmavej oceľovej až po strieborno sivú. Všetky farebné varianty by mali mať tmavú masku, ktorá ladí s príslušnou farbou srsti, a zároveň zdôrazňuje typický výzor bradáča.
Stredný bradáč patrí – ako už názov napovedá – k stredne veľkým psom. V kohútiku dosahuje výšku 40 až 50 cm a váži v priemere 14 až 20 kg. Veľkosť je pritom najdôležitejším rozlišovacím kritériom medzi malými, strednými a veľkými bradáčmi, ktoré sú si povahovo veľmi podobné. Stredný bradáč najviac zodpovedá pôvodnému vzhľadu a v priebehu histórie plemena sa výrazne nezmenil. Hoci sa srsť a farba, ako aj tvar hlavy a chrbta mierne zmenili, bradáč si zachoval svoj rustikálny vzhľad.
Rustikálny vzhľad „drsnosrstého pinča“, ako sa tento typ psa pôvodne nazýval, je daný najmä jeho tvrdou, drsnou a stredne dlhou srsťou, ktorá by nemala byť ani huňatá, ani vlnitá. Má pevnú a svalnatú stavbu tela kvadratického formátu so silnou a predĺženou lebkou. Sklopené uši v tvare písmena V sú vysoko posadené a tesne priliehajú k hlave. Typický je dnes aj jeho vzadu klesajúci chrbát so stredne veľkým šabľovitým alebo kosákovitým chvostom.
Bradáč, pôvodne drsnosrstý variant pinča, pochádza z južného Nemecka a je známy už najmenej 500 rokov. Ako takzvaný „potkaniar“ odháňal potkany, myši a iných škodcov od stajní a stodôl svojho pána. Tento robustný a odvážny pes však neodháňal hlasným štekotom len hlodavce, ale aj prípadných zlodejov, ktorí sa priblížili k statku. V 19. storočí sa tento mimoriadne spoľahlivý a všestranný „stajňový pinč“ vyskytoval takmer v každom meste na juhu Nemecka. Jeho veľká vytrvalosť, ostražitosť a úzke puto s koňmi, v ktorých blízkosti sa pinč vždy dobre cítil, mu priniesli ďalšiu úlohu: stráženie cestujúcich. Celé dni sprevádzal koče na ich dlhých cestách cez lúky a lesy a chránil ich pred prepadnutím. Jeho štekot často stačil na to, aby útočníci utiekli.
© seba tataru / stock.adobe.com
O skok od stajňového pinča k uznávanému čistokrvnému psovi sa zaslúžil najmä chovateľ Max Hartenstein z Württemberska, ktorý začal s cieleným chovom bradáčov v roku 1882. O 13 rokov neskôr, v roku 1895, bol v Nordhausene založený prvý chovateľský klub, ktorý sa zaoberal všetkými odrodami plemena pinč a v závislosti od štruktúry srsti ich nazval „hladkosrstý“ (dnes nemecký pinč) alebo „hrubosrstý pinč“ (dnes bradáč). Na naliehanie Bavorského klubu bradáčov, založeného v Mníchove v roku 1907, boli tieto dve plemená oddelené a hrubosrsté psy dostali dnes známe meno „bradáč“. Na odlíšenie od svojho staršieho brata, veľkého bradáča, a od svojho menšieho brata, malého bradáča, sa nazýval aj „stredný bradáč“.
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) má rôzne štandardy plemien pre všetky tri plemená bradáčov (malý, stredný a veľký bradáč). Stredný bradáč je zapísaný pod štandardným číslom 182 a patrí do skupiny 2, sekcie 1 „pinče a bradáče“. Zatiaľ čo spočiatku sa najmä stredný bradáč tešil veľkej popularite, v 30. rokoch 20. storočia ho na rebríčku obľúbenosti predbehol veľký bradáč. Po druhej svetovej vojne si najmä malý bradáč získal veľké množstvo priaznivcov.
Zatiaľ čo mnohí pochybní chovatelia, najmä v USA, malému bradáčovi robili rôzne účesy a degradovali ho tak na výstavného psa, bol stredný bradáč takýchto módnych chovateľských trendov zväčša ušetrený. Pre väčšinu chovateľov bradáčov stojí v popredí silná povaha a dobrý zdravotný stav, takže sa zachoval pôvodný typ bradáča, ktorý sa vyznačuje najmä rustikálnym vzhľadom, vytrvalosťou a vnútornou rovnováhou.
Napriek tomu sa však medzi chovateľmi bradáčov nájdu aj „čierne ovce“, ktorým ide predovšetkým o extravagantný vzhľad a rýchly zisk, a nie o zdravie a stabilnú povahu. Ak uvažujete o kúpe bradáča, mali by ste si teda výber potenciálnych chovateľov dôkladne preveriť. Chovateľov, ktorí ponúkajú svoje šteniatka bez papierov, lákajú vás na internete roztomilými fotografiami šteniatok alebo ich predávajú za smiešne ceny a nestarajú sa o to, do akých rúk sa dostanú, by ste mali zo svojho zoznamu vyškrtnúť. Určite nie sú tou správnou voľbou, pokiaľ hľadáte ako nového člena rodiny psa, ktorý je zdravý a spoločensky prijateľný.
Prvým správnym krokom je kontaktovať najbližší oficiálny chovateľský klub bradáčov. Tu môžete získať informácie o registrovaných chovateľoch a stave šteniat, ako aj o plemene všeobecne. Keďže bradáč má široký repertoár povahových vlastností, dôraz na chov sa môže u jednotlivých chovateľov líšiť. Zatiaľ čo niektorí kladú väčší dôraz na získanie odolného a robustného pracovného psa, iní podporujú najmä sociálne a rodinné vlastnosti tohto plemena, ako je dobrá povaha a ochota učiť sa. Pred kúpou šteňaťa by ste si preto mali uvedomiť, aké máte od svojho bradáča očakávania a či sa zhodujú s očakávaniami chovateľa.
© seba tataru / stock.adobe.com
Jednoznačnou výhodou čistokrvného psa zo serióznych rúk je určite jeho zdravie. Komplexné zdravotné testy pred chovom znižujú riziko dedičných ochorení. Bradáč je teda stále pomerne zdravé a odolné plemeno psa, u ktorého sa vážnych zdravotných problémov zvyčajne obávať nemusíte.
Ako u všetkých stredne veľkých a veľkých plemien psov, aj u stredného bradáča sa môže vyskytnúť obávaná dysplázia bedrových kĺbov (DBK). Vyšetrenie bedrového kĺbu je preto povinné pre všetky chovné zvieratá. Okrem toho sa zdá, že bradáče sú všeobecne náchylné na nádory, ktoré vznikajú napríklad na prstoch na nohách alebo na sliznici ústnej dutiny. U bradáčov sú známe aj prípady očného ochorenia PRA (progresívna atrofia sietnice) a srdcových ochorení. Mali by ste si tiež uvedomiť, že kastrácia by sa u tohto plemena nemala vykonávať, pokiaľ nie je nevyhnutná. Po zákroku sa u bradáčov často vyskytuje obezita a inkontinencia moču.
Objavte náš výber krmív pre psov špeciálne pre bradáčov!
Samozrejme, zdravie bradáča nezávisí len od toho, či pochádza z renomovaného chovu. Aj vy ako majiteľ môžete zdravie svojho zvieraťa významne ovplyvniť. Okrem druhovo vhodného chovu sem patrí aj vyvážená a zdravá strava, ktorá vášmu štvornohému priateľovi dodá všetky dôležité živiny a podporí jeho vitalitu. Potreba živín psa nezávisí ani tak od jeho plemena, ako skôr od jeho veku, aktivity a hmotnosti. Napríklad šteňatá alebo psy v období rastu potrebujú iné krmivo ako dospelé psy a staršie psy, ktoré sú už kľudnejšie a menej sa pohybujú, alebo ako dospelé psy, ktoré trávia každý deň niekoľko hodín na športovisku pre psov.
Orientačne môžete počítať s približne 15 g mäsa, 7,5 g zeleniny a 7,5 g ryže na kilogram telesnej hmotnosti. Bradáč s hmotnosťou 15 kg preto potrebuje približne 230 g mäsa denne. Bez ohľadu na to, ako veľmi váš pes žobre o jedlo, mali by ste dodržiavať množstvo krmiva, ktoré vám odporučil váš chovateľ alebo veterinár. Niektoré bradáče majú „zdravý apetít“ a pri nesprávnom kŕmení sa u nich môže vyvinúť obezita, ktorá môže spôsobiť mnohé zdravotné problémy. Pokiaľ ide o spôsob kŕmenia psa, t. j. či suchým krmivom, mokrým krmivom alebo doma varenou či surovou stravou, v podstate neexistujú žiadne obmedzenia. Každá forma kŕmenia má svoje výhody a nevýhody a v konečnom dôsledku závisí od vášho postoja a vašich možností. V prípade mokrého krmiva by ste mali myslieť na to, že veľké množstvo krmiva pravdepodobne uviazne vo fúzoch bradáča.
Drsná, tvrdá srsť bradáča si vyžaduje primeranú starostlivosť. Husté fúzy a dlhá srsť by sa mala pravidelne česať, aby sa odstránili nečistoty a zabránilo sa plstnateniu srsti. V opačnom prípade postačí, ak psovi dvakrát až trikrát ročne srsť ostriháte. Môžete sa to naučiť sami na špeciálnych kurzoch alebo navštíviť psí salón, v ktorom majú skúsenosti so strihaním srsti bradáčov.
Vďaka svojim pozitívnym povahovým vlastnostiam, pevnému zdraviu a pomerne nenáročnej starostlivosti sú bradáče obľúbenými rodinnými psami. Ak si chcete zaobstarať bradáča ako nového člena rodiny, mali by ste si uvedomiť niekoľko ďalších vecí. Bradáče sú veľmi živé a sebavedomé psy, ktoré sú občas dosť tvrdohlavé a dominantné. Preto potrebujú včasnú socializáciu a dôsledný výcvik, ako aj dostatok pohybu a aktivít, ktoré ich zamestnajú.
Majitelia bradáčov by mali byť radi aktívni. Mali by ste aktívne športovať a mať dostatok času, aby ste svojmu vytrvalému psovi mohli ponúknuť dostatok pohybu. Psie športy ako agility, obedience alebo tiež mantrailing sú dobrým spôsobom, ako tohto šikovného a aktívneho štvornohého priateľa zamestnať po psychickej aj fyzickej stránke. Ak majú bradáče dostatok pohybu a aktivít, môžu byť chované aj v mestskom byte. Mali by ste si však uvedomiť, že bradáče sú veľmi ostražité psy, ktoré rýchlo začnú štekotom „hlásiť“, len čo započujú neznámy hluk. Cieleným výcvikom je však možné dostať štekanie pod kontrolu a vyhnúť sa problémom so susedmi.
S láskyplnou dôslednosťou a trpezlivosťou sa bradáče dajú dobre vycvičiť. Pod správnym vedením sa dá potlačiť aj ich občasná dominantnosť. Sebavedomému majiteľovi sa bradáč ochotne podriadi a osvedčí sa ako veľmi poslušný a verný pes, ktorý vašej rodine určite prinesie veľa radosti – či už doma na pohovke alebo v prírode, pri psích športoch alebo spoločných aktivitách.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
