© Dogs / stock.adobe.com
Beauceron bol pôvodne chovaný ako pastiersky pes.
Vzhľadom na svoje sebavedomie a dominantnú povahu potrebuje robustný beauceron (výslovnosť: “boseron“) s krátkou hustou srsťou skúseného majiteľa, ktorý ho vychová s veľkým množstvom lásky a dôslednosti.
Tomuto čistokrvnému francúzskemu psovi rozhodne nechýba sebavedomie. Ako pôvodne pastiersky pes, ktorý dokázal bez problémov udržať pod kontrolou stádo 200 až 300 zvierat a zároveň neohrozene chrániť pastiera a stádo, si beauceron toto sebavedomie však môže dovoliť. S touto úlohou bola spojená aj nezávislosť, ktorú si prví chovatelia vyslovene želali, ale ktorá sa dnes často interpretuje ako svojhlavosť, neústupnosť alebo dokonca tvrdohlavosť. Beauceron má v skutočnosti tendenciu byť do určitej miery dominantný, a preto si bezpochyby vyžaduje pevnú ruku.
Napriek tomu tento pes nadovšetko miluje svoju rodinu a najmä svojho „vodcu svorky“. Ak majiteľ vie prijať jeho zvláštnosti a okrem láskyplnej, ale dôslednej výchovy mu poskytne aj dostatok pohybu a aktivít, bude mať po svojom boku neuveriteľne verného a spoľahlivého partnera, ktorý bude v prípade núdze brániť svojich blízkych za každú cenu. Dobre vycvičený pes, ktorému sa dostalo fyzického aj mentálneho tréningu, sa rád zavďačí a je poslušný. Príkazy plní rýchlosťou blesku a zverené úlohy vykonáva s takmer nákazlivou radosťou z práce.
Jeho silný temperament a pôsobivá vytrvalosť sú mu pri výcviku na prospech, ale samozrejme si vyžadujú aj aktívnych a sebavedomých majiteľov, ktorí dokážu držať krok s týmto tvorom plným energie. Keď pes nemá dostatok aktivít a zábavy, jeho vrodené pastierske tendencie a sklony k nezávislosti sa rýchlo stávajú vážnym problémom. V dôsledku toho je v niektorých krajinách na zozname nebezpečných plemien, ktorých chov si vyžaduje povolenie. Ak sa tento inteligentný a obratný pes nepoužíva ako pastiersky pes, služobný či strážny pes pre políciu alebo ako záchranársky pes, mali by ste ho určite zapísať na psie športy. Vďaka dobrodružstvám vonku a zdolávaniu nových výziev je pes nielen vyrovnanejší, ale posilňuje sa zároveň aj jeho úzke puto s majiteľom.
Aj keď má beauceron so svojím ľudským majiteľom blízky vzťah, voči cudzím ľuďom je vždy podozrievavý. Nemá však vo zvyku na niekoho hlasno štekať, skôr svoj náprotivok spočiatku iba pozoruje z diaľky. Tomuto pozornému strážcovi nič neunikne, a preto je vždy pripravený nebojácne a odvážne sa postaviť do cesty útočníkovi. Ak je presvedčený, že jeho rodine nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ochotne sa nechá cudzími ľuďmi aj pohladkať – samozrejme len za predpokladu, že beauceron vníma svojho majiteľa ako schopného vodcu svorky, ktorého úsudku môže dôverovať.
Vo všeobecnosti platí, že Vám s takýmto odvážnym a nebojácnym strážnym psom po boku nehrozí prakticky žiadne nebezpečenstvo. Väčšina ľudí by si pravdepodobne s beauceronom nechcela merať sily. S výškou v kohútiku až 70 cm u samcov, pomerne mohutnou váhou až 50 kg a silnou, ale veľmi atletickou postavou, má beauceron bezpochyby veľmi pôsobivý vzhľad. Jeho (polo)vzpriamené uši, ktoré nikdy nespočívajú na hlave, a pozorný pohľad mu tiež dodávajú ostražitý a sebavedomý výraz.
Krátka srsť s hustou podsadou poskytuje tomuto robustnému psovi spoľahlivú ochranu pred každým počasím. Pokiaľ ide o farby, beauceron sa vyskytuje v troch rôznych variantoch: 1. čierna s hnedkastými znakmi, 2. modrá s hnedkastými znakmi, 3. sivá s čiernymi a hnedkastými škvrnami, tzv. harlekýn. Vo všetkých troch farebných variantoch má hnedkasté labky, vďaka čomu si vyslúžil aj meno „bas rouge“ (francúzsky „červená pančucha“).
Rovnako charakteristické ako „červené pančuchy“ sú pre beaucerona aj zdvojené vlčie pazúriky. Mali by byť posadené čo najnižšie, aby zväčšovali plochu zadných labiek. Vo svojich začiatkoch bol beauceron pastierskym psom a vtedy mu slúžili v boji a poskytovali mu bezpečnú oporu, napríklad pri chôdzi po piesku alebo pri behu za ovcami v ohrade. Hoci v priebehu rokov túto funkciu stratili, stále sú dôkazom čistokrvnosti tohto plemena a v porovnaní s inými psami ide o raritu.
© Eric / stock.adobe.com
História beauceronov je úzko spätá so starým potulným pastierstvom vo Francúzsku. Až do 19. storočia existovali vo Francúzsku veľmi odlišné typy pastierskych psov, ktoré boli krížené a chované výlučne kvôli svojim pracovným schopnostiam a využitiu v pastierstve. Keďže v dôsledku rastúcej industrializácie v priebehu rokov klesol počet pastierov, všestranný a odvážny beauceron našiel svoje uplatnenie na farmách poľnohospodárov, kde sa používal ako spoľahlivý strážca a obranca majetku.
Hoci existujú zmienky o predkoch týchto pastierskych psov už zo stredoveku, plemeno beauceron, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až koncom 19. storočia. História jeho štandardizácie úzko súvisí s históriou briardov. Psy, ktoré sa do istej doby považovali za jedno a to isté plemeno, prvýkrát oddelil v roku 1888 francúzsky kynológ a veterinár Pierre Mégnin. Novozaložený „Club Français du Chien de Berger“ vypracoval samostatné štandardy pre dlhosrsté „chien de Berger de Brie“ (briard) a pre krátkosrsté „chien de Berger de Beauce“ (boseron).
Krátko po založení prvého špeciálneho klubu s názvom „Club des Amis du Beauceron“ (Klub priateľov beauceronov) bolo toto nové psie plemeno uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI), kde je dodnes vedené pod štandardným číslom 44 v skupine 1 (salašné a pastierske psy). Beauceron, nazývaný podľa svojho geografického pôvodu aj „chien de Beauce“, sa dodnes vyskytuje najmä vo Francúzsku a v susednom Belgicku. V krajine jeho pôvodu sa ročne zaregistruje približne 3 000 až 3 500 šteniat beauceronov. Od roku 2007 je toto plemeno oficiálne uznané aj klubom American Kennel Club (AKC). Mimo Francúzska je však beauceron pomerne vzácnym plemenom.
Ak máte záujem o beaucerona, mali by ste si uvedomiť, že zdravé šteňa nemožno získať zo dňa na deň. Dostatok času by ste mali venovať nielen dôkladnému zvažovaniu kúpy tohto čistokrvného psa, ale aj výberu vhodnej chovateľskej stanice. Určite nie je neobvyklé, že si na šteniatko zo zdravej línie musíte počkať aj niekoľko mesiacov. Ak však s určitosťou viete, že toto plemeno je pre Vás to pravé a že dokážete ponúknuť všetko, čo tento pomerne náročný pes potrebuje, Vaša trpezlivosť sa určite vyplatí.
Adresy registrovaných, a teda zvyčajne renomovaných chovateľov môžete získať od príslušného klubu chovateľov beauceronov. Ale to, že je chovateľ renomovaný, nemusí nutne znamenať, že je pre Vás tou správnou kontaktnou osobou. Na rozdiel od situácie, keď kupujete povedzme auto, by ste po kúpe šteniatka v ideálnom prípade mali stále zostať v pravidelnom kontakte s chovateľom. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa výživy, výchovy a zdravia Vášho psa, skúsení chovatelia Vám radi poskytnú informácie a cenné rady.
Mali by Vám teda byť sympatické nielen psy, ale aj ich chovateľ. Najlepšie je navštíviť niekoľko chovateľov, a aj keď je už prvý dojem dobrý, je lepšie chovateľa navštíviť niekoľkokrát, než si šteniatko zoberiete domov. Dobrý chovateľ Vás rád prijme, odpovie na otázky a ochotne Vám ukáže svoju chovnú stanicu a zvieratá. Nenechajte sa vyviesť z miery, ak bude „otravovať“ otázkami aj Vás. Konieckoncov, chovateľ, ktorý je zapálený pre svoju prácu, chce vedieť, do akých rúk idú jeho miláčikovia.
Pri výbere šteňaťa je samozrejme dôležité, aby mali zvieratá všetky potrebné doklady a očkovania a aby absolvovali všetky odporúčané zdravotné vyšetrenia. Na rozdiel od mnohých iných čistokrvných psov sa však u beaucerona zvyčajne nemusíte obávať žiadnych chorôb špecifických pre toto plemeno. Keďže tomuto psovi sa našťastie vyhol osud mnohých iných „módnych“ psov, dokázal si zachovať svoju robustnosť a odolnosť z pastierskej minulosti. Napriek tomu sa v ojedinelých prípadoch vyskytuje dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu (DBK, DLK), torzia žalúdka alebo epilepsia.
Aby ste predišli problémom s kĺbmi, torzii žalúdka alebo iným ochoreniam, je pre Vášho psa nesmierne dôležitá zdravá a vyvážená strava. Zabezpečuje mu prísun všetkých dôležitých živín a minerálov, správny vývoj a pohyblivosť počas celého života.
Keďže nutričné požiadavky sa u jednotlivých psov líšia a potreba energie závisí od množstva pohybu, veku a hmotnosti zvieraťa, nemožno na túto otázku odpovedať univerzálne. O tom, aké krmivo je pre Vášho beaucerona vhodné, sa poraďte s veterinárom, chovateľom alebo odborníkom na výživu psov.
Krmivo pre dospelého psa bez zdravotných problémov by malo spĺňať tieto základné požiadavky:
Odporúča sa rozdeliť dennú dávku krmiva na dve jedlá. Váš pes rýchlo prispôsobí svoje návaly hladu týmto pevne stanoveným časom a prestane medzi kŕmeniami žobrať. V záujme zachovania správnej hmotnosti psa by ste sa mali vyhýbať príliš veľkému množstvu pochúťok medzi jednotlivými jedlami. Váš pes by mal mať neustále k dispozícii čerstvú pitnú vodu.
© jandix2 / stock.adobe.com
Pevne stanovené časy sa neodporúčajú len na jedlo, ale aj na starostlivosť o psa. Najlepšie je navyknúť psa na potrebné rituály starostlivosti už v mladom veku. Vyhraďte si čas na pravidelnú kontrolu a čistenie srsti, uší, pazúrov, zubov a ďasien svojho štvornohého priateľa. Keďže srsť beauceronov je krátka a pevná, stačí ju raz denne otrieť handričkou. Uši, zuby a ďasná by sa mali čistiť raz týždenne. Rovnako je potrebné v pravidelných intervaloch skracovať pazúry (aj vlčie pazúriky), aby ste predišli zraneniam.
Čím skôr a pravidelnejšie budete tieto procedúry vykonávať, tým rýchlejšie sa váš pes naučí nehýbať sa. Čistiť zuby dospelému beauceronovi, ktorý pri takejto činnosti nemusel nikdy alebo len zriedkakedy spolupracovať, by mohlo byť veľkou výzvou.
Beauceron je veľký a veľmi silný pes, a preto je potrebné mať dostatočne pevnú ruku, aby ste túto kopu energie udržali na uzde. Majiteľ tohto siláka by s ním teda mal byť schopný držať krok nielen mentálne, ale aj fyzicky. Samozrejme, ťažko sa nájde majiteľ, ktorý by bol schopný prekonávať denne 100 km ako jeho beauceron, ale napriek tomu by mal mať majiteľ dostatok vytrvalosti a sily, aby svojmu športovému psovi poskytol dostatok pohybu a v prípade núdze ho udržal na vôdzke.
Beauceron potrebuje neustále dostatok pohybu a aktivít, pretože ide o bývalého pracovného psa, ktorý bol zvyknutý prejsť niekoľko kilometrov denne a ktorý samostatne plnil pridelené úlohy s veľkým nadšením pre prácu. Pre tohto všestranného a pracovitého psa je tak ideálny výcvik na služobného alebo strážneho psa, na farbiara alebo na zásahy pri lavínach či katastrofách. Našťastie sa dokáže realizovať aj v psích športoch, ktoré ho zamestnajú a uspokoja. Či už ide o obedience, agility alebo mantrailing, rýchly, obratný a inteligentný beauceron sa rád pustí do takmer akéhokoľvek psieho športu. Svojich majiteľov rád sprevádza aj pri behu a jazde na bicykli alebo na koni. Netreba však zabúdať, že rovnako dôležitý je aj pravidelný tréning hlavy.
Pes, ktorý je dostatočne fyzicky a mentálne zamestnaný, si nemusí vymýšľať vlastné úlohy a poslušnejšie sa začlení do rodiny. O beauceronovi sa hovorí, že je ťažký na výcvik, ale nie je to pravda. Veľmi ochotne plní príkazy svojho pána a je poslušný žiak, ktorý sa rýchlo učí, ale len pod podmienkou, že má dostatok pohybu a aktivít. Mimochodom, beauceron je hrdý pes, ktorý neznáša príliš hrubé správanie alebo „tvrdú ruku“ a len tak ľahko Vám neodpustí ani malé „prešľapy“.
Niet pochýb o tom, že chov náročného beaucerona si vyžaduje nielen veľa síl, znalostí a dôslednosti pri výchove, ale aj veľa empatie, ktorú by ste mu mali vo svojom správaní prejavovať – a popri všetkej aktivite navyše treba dbať aj na plánovanie trochy odpočinku. Odpočinok je totiž dobrý nielen pre Vás, ale aj pre Vášho psa!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
