Zlatý retríver
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
© Vincent / stock.adobe.com
Ušľachtilý, veľký chrt z Ruska, ktorého názov „barzoj“ je odvodený z ruského slova „rýchlo“, je jedným z najstarších plemien psov a najrýchlejších suchozemských zvierat na svete. Ak mu zabezpečíte dostatok výbehu, tento energický lovec sa premení na pokojného a prítulného rodinného psa.
Ambiciózny lovec a zdatný šprintér ako pokojný rodinný pes? Ruskému barzojovi sa tento zjavný rozpor podarí zjednotiť ako takmer žiadnemu inému psovi. Keď pokojne a uvoľnene klusá vedľa svojho pána, v nasledujúcej sekunde zrazu vyštartuje, aby prenasledoval nejakú potenciálnu korisť. Tí, ktorí sa môžu spoľahnúť na poslušnosť svojich barzojov, keď ich privolajú, sú tu vo výhode.
Našťastie sa barzoj vďaka svojej priateľskej a na ľudí orientovanej povahe ľahko cvičí. Napriek svojmu výraznému loveckému inštinktu a sebavedomiu je považovaný za učenlivého, lojálneho a vyrovnaného psa. Rovnako ako pretekársku dráhu miluje aj domácu pohovku, kde sa môže zotaviť zo športovej námahy a užívať si blízkosť svojej rodiny. Z tohto energického športovca sa doma stáva príjemný a citlivý spoločník vyžarujúci pokoj a vyrovnanosť.
Aj keď má barzoj najlepšie predpoklady na dobrého rodinného psa a zvyčajne sa prezentuje ako veľmi prispôsobivý, ľahko ovládateľný a citlivý pes, má ako chrt a poľovný pes, tiež veľkú potrebu pohybu a aktivít. Len ak mu toto zabezpečíte, môžu sa naplno prejaviť jeho pozitívne povahové vlastnosti. Ak chcete chovať ruského chrta ako rodinného psa, urobíte dobre, ak mu pravidelne poskytnete príležitosť poriadne sa prebehnúť. Jednoduché prechádzky na vodítku tomuto športovému plemenu stačiť nebudú.
Pes, ktorý má možnosť veľa behať a môže sa poriadne vyšantiť počas lovu, coursingu alebo na závodnej dráhe pre psov, bude oveľa otvorenejší aj cvičeniam poslušnosti. Ak má barzoj pocit, že ho jeho majiteľ chápe a jeho potreby berie vážne, urobí všetko, čo je v jeho silách, aby svojho pána potešil. Barzoje sú neuveriteľne verné a oddané psy, ktoré chcú byť úzko začlenené do rodinného života svojej „svorky“.
Voči cudzím ľuďom sú zdržanliví, pričom nie sú ani príliš plachí, ani príliš dominantní či dokonca agresívni. Každý, kto preukáže trochu zručnosti a pozná základy výcviku psov, nemal by mať s výchovou a socializáciou pokojného chrta problém. Tak ako pri všetkých psoch, aj pri barzojoch platí: Čím skôr sa socializuje a spozná rôznych ľudí, zvieratá a prostredie, tým menej bude neskôr podráždený alebo vystrašený. Je dôležité, aby sa v ranom veku stretával aj s inými psami (všetkých vekových kategórií a veľkostí), pretože barzoje majú povesť psov, ktorí nie vždy dobre vychádzajú s inými psami. Ak však s nimi vyrastá, zvyčajne neskôr nevznikajú problémy s dominanciou.
Ušľachtilá zdržanlivosť, ktorú barzoje niekedy prejavujú, sa zhoduje s ich aristokratickým vzhľadom. Typicky elegantná postava chrta, vyvážené proporcie a harmonické pohyby, ako aj dlhá úzka hlava významne prispievajú k ušľachtilej a hrdej charizme tohto psa. Veľkosť barzoja je samozrejme tiež pôsobivá. Plemeno dosahuje výšku v kohútiku až 85 cm, niektorí samci môžu dorásť až do 95 cm. Napriek tejto impozantnej výške je hmotnosť, ktorá nie je stanovená v štandarde plemena, v priemere len 35 až 45 kg.
Bohatá a jemná srsť barzoja je hodvábna, mäkká a hladká. Je obzvlášť dlhá na rebrách, vpredu a vzadu a na bokoch. Na hlave, ušiach a končatinách je však pomerne krátka a tesne prilieha k telu. V rámci FCI patrí barzoj do skupiny dlhosrstých chrtov (skupina 10, sekcia 1) so štandardným číslom FCI 193. Dlhá srsť barzoja je mierne zvlnená a čiastočne tvorí krátke jemné kučery, napríklad okolo lopatiek a na zátylku.
Povolené sú všetky farebné kombinácie, nikdy však s modrou alebo hnedou. Srsť môže byť jednofarebná aj strakatá. Srsť na nohách a chvoste je zvyčajne oveľa svetlejšia ako základná farba. Mnoho barzojov má tiež čiernu masku, ktorá je typická najmä u psov s čiernymi znakmi. Nos a papuľa musia byť vždy čierne. Veľké a mandľové oči ruských chrtov by tiež mali byť čo najtmavšie.
Niet divu, že fascinujúci vzhľad barzoja je mimoriadne obľúbeným motívom aj v umení. Početné obrazy, keramické a porcelánové sochy, ako aj bronzové sochy (napríklad od Marcela Debuta (1890) alebo Georgesa Gardeta (1880)) zobrazujú toto pôsobivé plemeno psa. Toto plemeno bolo zvečnené aj ako sučka Milka v slávnom románe „Vojna a mier“ od Lev Nikolajeviča Tolstoja.
Korene tohto pôsobivého plemena siahajú hlboko do minulosti. Analýza génov z roku 2017 (vedená Heidi Parkerovou) ukazuje príbuznosť medzi ruským barzojom, anglickým chrtom (greyhound) a írskym vlkodavom. Tieto starodávne európske chrty chovali pred tisíckami rokov Kelti.
Vo svojej vlasti, v Rusku, bol barzoj známy a milovaný najneskôr od 13. do 15. storočia. Kniežatá a cári používali tohto veľkého a rýchleho psa loviaceho zrakom na lov líšok, vlkov, zajacov a dokonca aj na veľkú zver. Pretože v tom čase neexistovali presné pušky na diaľku, lovci boli závislí od schopností chrtov. V skupine psy prenasledovali zver a držali ju, kým sa lovec na svojom koni nedokázal priblížiť natoľko, aby ju zabil. Ruskí statkári si barzojov vážili nielen pre ich talent na lov, ale aj pre ich milú a lojálnu povahu, ktorá z nich robila učenlivých a spoľahlivých partnerov nielen pri love, ale aj v ich súkromnom živote.
Kniežatá a cári chovali barzojov v obrovských chovných staniciach až s 500 psami. Aj keď sa systém chovu psov vyvinul až oveľa neskôr, už vtedy postupovali veľmi systematicky a profesionálne. Jednotný typ plemena však v tom čase neexistoval. To sa vyvinulo až koncom 19. storočia, keď boli jednotlivé typy psov priradené k určitým plemenám a zjednotené podľa štandardu. Dnešný barzoj bol vyšľachtený z približne 10 rôznych druhov psov.
Po ruskej revolúcii sa chov barzoja, ktorý bol približne do roku 1914 „národným psom“ Ruska, stal vo svojej vlasti čoraz ťažším. V ostatných európskych krajinách sa však toto plemeno psov čoraz viac rozširovalo. Najmä v Anglicku sa plemeno ruského chrta ďalej šľachtilo a vyvíjalo podľa vlastných predstáv. V roku 1956 bolo plemeno barzoja konečne oficiálne uznané medzinárodnou organizáciou FCI (Fédération Cynologique Internationale).
Dnes patrí barzoj k pomerne vzácnym plemenám psov, no v mnohých krajinách sa teší stálej obľube milovníkov psov, ktorí ho oceňujú ako poľovného, rodinného aj pretekárskeho psa. Okrem zachovania vonkajších znakov a povahových vlastností prikladajú chovatelia barzojov veľký význam zdraviu plemena. Nezávislí strážcovia plemena overujú dodržiavanie predpísaných zdravotných testov a zabezpečujú, aby boli na chov schválené len zdravé a geneticky bezchybné zvieratá. Kto má záujem o toto plemeno ruského chrta, mal by sa určite obrátiť na seriózneho chovateľa.
Pri hľadaní vhodného chovateľa môžu pomôcť národné organizácie pre chov a preteky chrtov. Tiež v chovateľských kluboch nájdete zoznam registrovaných chovateľov. Prvou požiadavkou na kúpu šteniatka je, aby boli k dispozícii všetky potrebné papiere (s logom FCI). Len to by však nemalo byť rozhodujúce. Je tiež dôležité, aby ste chovateľa vopred osobne spoznali a dokázali sa sami presvedčiť o kvalite chovu. Mali by ste vidieť chovateľskú stanicu aj matku šteniatok a urobiť si komplexný obraz o prostredí, chove a socializácii psov.
Čím viac viete o plemene pred kúpou, tým lepšie sa môžete pripraviť na život s barzojom. K tomu patrí aj to, že sa zamyslíte nad výživou tohto plemena. Správne a vyvážené krmivo rozhodujúco prispieva k pohode a zdravotnému stavu psa. Tak ako všetky psy, aj barzoj je mäsožravec. Strava barzoja by preto mala pozostávať z veľkej časti z mäsa – avšak nielen z neho! Zelenina a niektoré „prílohy“, ako napríklad ryža, zemiaky alebo cestoviny, sú tiež dôležité, aby Váš pes mal dostatok živín. Obilniny, živočíšne a rastlinné „vedľajšie produkty“ alebo cukor, ktoré sa nachádzajú v niektorých hotových krmivách, Váš pes nepotrebuje, a mal by sa im pri zdravom stravovaní vyhýbať. Aby ste mohli optimálne prispôsobiť krmivo potrebám Vášho psa, mali by ste poznať nutričné požiadavky tohto plemena. Pri výpočte množstva živín, ktoré Váš pes potrebuje, je preto nevyhnutné zohľadniť individuálne faktory, ako sú vek, hmotnosť, veľkosť, pohlavie a úroveň aktivity.
Tak ako mnoho veľkých až veľmi veľkých psov, aj barzoj je náchylný na nebezpečnú torziu žalúdka. Aby ste to riziko čo najviac znížili, uistite sa, že Váš pes po kŕmení odpočíva. Po kŕmení by sa mal vyhýbať akejkoľvek forme námahy. Preto v ideálnom prípade psa nakŕmte vždy až po skončení aktivity. Veterinári odporúčajú tiež rozložiť dennú dávku krmiva na viacero (menších) porcií.
Chov ruského chrta si vyžaduje nielen veľa pohybu a aktivity, ako aj zdravú výživu, ale aj primeranú starostlivosť. Aby si jemná dlhá srsť udržala svoj dobre upravený vzhľad, mala by sa pravidelne kefovať. Barzojov však nestačí kefovať jedenkrát týždenne, ale každý deň, alebo aspoň každý druhý deň. Mali by sa im tiež pravidelne kontrolovať a čistiť uši, pazúry a zuby. Takto udržíte zdravie a pohodu Vášho barzoja po celý zvyšok jeho života.
Seriózny chovateľ Vám nepredá šteniatko „len tak“, ale bude sa chcieť počas osobného rozhovoru uistiť, že ste preňho vhodným majiteľom. Pred návštevou chovateľa by ste si preto mali ujasniť, prečo je barzoj pre Vás ten správny pes, a ako sa mu plánujete venovať. Ľudia, ktorí chcú tohto fascinujúceho čistokrvného psa chovať len z prestížnych dôvodov a nemajú predstavu o tom, koľko aktivity, pohybu a priestoru veľký chrt v skutočnosti potrebuje, by nemali byť prekvapení, ak ich bude chovateľ od kúpy odhovárať. Nasledujúci zoznam otázok Vám pomôže čo najlepšie sa pripraviť na rozhovor s chovateľom. Zároveň by Vám mal pomôcť zistiť, či je barzoj pre Vás vôbec to správne plemeno, a či ste na život s ním dostatočne pripravení.
Prečítajte si tiež náš článok: Navykanie šteňaťa na nový domov: Základné vybavenie & tipy!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.