Vyzerá nahnevane, je pohodlný a chrápe – „vysnívaného partnera“ si predstavujeme inak. Ale vďaka svojmu nezameniteľnému čaru, zmyslu pre humor a jemnej, ľahko neohrabanej povahe anglický buldog víťazí v srdci svojich ľudí.
V skutočnosti, vzhľad týchto psov vôbec nezodpovedá ich charakteru. Ich hrubý vzhľad a mrzutý výraz klamú, ich povaha je priateľská a spoločenská. Pri rokovaní so svojimi ľuďmi je robustný buldog dokonca veľmi citlivý, niekedy aj senzitívny. Veľmi citlivo reaguje na príliš ostrý tón hlasu a výsledok je, že sa môže správať vyložene vzdorovito. Hoci sú buldoci extrémne láskyplní psi, ktorí sú veľmi pozorní voči svojim ľuďom, zachovali si určitú tvrdohlavosť. Príkazy, ktoré sú vydávané príliš ostro alebo ktorých významu buldog nerozumie, môže ignorovať. Rakúsky klub buldogov píše, že psy sú dobre vychovávateľné, s prihliadnutím na to, že nemajú bezpodmienečnú poslušnosť.
Ak sa človek dostane do srdca buldoga a jeho výchovu je ako konzistentný, tak milujúci, pes bude aj napriek svojej tvrdohlavosti poslušný a dobre vychovávateľný. Buldog je vďaka svojej dobromyseľnosti a pokoja teraz obľúbený rodinný pes, ktorého si môžete vziať so sebou ľahko kamkoľvek, či už je to na večeru do reštaurácie alebo na pobyt v hoteli. Buldoci majú veľmi radi deti a môžu byť ľahko chované v rodine s deťmi. Je lepšie, ak sú deti o niečo väčšie, pretože pri vyvádzaní alebo hraní, môže sa stať, že ťažký a silný pes podcení svoju obrovskú silu a môže dôjsť k nechcenému zraneniu. Samozrejme, buldog by vôbec nepomyslel na to, že by niečo robil, pretože anglickí buldoci majú tendenciu byť pohodlní. Na rozdiel od dalmatíncov alebo border kolií sotva poskočia, aby ukázali, že sa chcú hýbať. Je potrebná nejaká motivácia a presviedčanie, aby ste ich vylákali z útulného koša.
Akonáhle bude jeho vnútorný leňoch prekonaný, bude buldog zvyčajne tak nadšený, že sa nebude chcieť prestať hrať. Skvelý maliar a kynológ Richard Strebel, sám chovateľ buldogov, opisoval túto charakteristickú vlastnosť buldoga, pred 100 rokmi:
„Hlavným znakom buldoga je dobrá povaha, určitá apatia, ale len tak dlho, kým sa nič nedeje alebo sa nič nechystá, čo prebudí ich spiacu vášeň. Je to zrejmý rozpor, ale nedá sa to povedať inak, než že flegmatičnosť a vášne odpočívajú vedľa seba. Po vypuknutí ich vášne nasleduje ohromná vytrvalosť, rovnako je to s ich vôľou. „
Pravdepodobne táto rozporuplná povaha, je to čo robí charakter buldogov tak výrazný a roztomilý. Je zúrivý a rozhodný vo výraze, ale má dobru povahu a je spoľahlivý vo svojom správaní. Pohodlný a flegmatický, ale zároveň aktívny a vášnivý, keď ho niečo zaujme.
Ak sa pozriete na históriu anglického buldoga, čoskoro objavíte, odkiaľ pochádza zrejmý rozpor. Máloktoré iné plemeno psov prešlo v priebehu svojej histórie toľkými zmenami. Stručne povedané, raz chovaný ako agresívny „bojový stroj“, ktorý sa odvážne bije a teraz je považovaný za oddaného a citlivého rodinného psa, ktorému sa násilie nepáči.
Ale späť na začiatok: Pôvod plemena je už v 6. storočí pred naším letopočtom. Keď Feničania priviezli svoje molosy na britské ostrovy pre obchodné účely a skrížili ich s pôvodnými veľkými psami, ktorí boli podobní dogám. Historicky prvýkrát boli tieto psy spomenutí pod menom „Bonddog“ alebo „Bolddog“ v 13. storočí. V roku 1209 sa o týchto tvrdohlavých psoch hovorí, že rozdelili dvoch bojujúcich býkov od seba. Kvôli ich odvážnej povahe a sile sa psy čoskoro začali pravidelne používať ako takzvaný „Bullenbeißer“. V priebehu stredoveku boj proti býkom veľmi preslávil tieto silné psy a nakoniec im priniesol ich stále platné meno „Bulldogge“. Od šestnásteho do osemnásteho storočia bol takzvaný „Bull Baiting“ v Británii populárna spoločenská udalosť, kde ľudia často vsádzali veľké sumy peňazí. Čoskoro sa populárny pes bojujúci proti býkom zapojil aj do zápasov proti iným veľkým zvieratám, ako sú medvede, opice alebo dokonca levy. Tiež čisto psie zápasy, v ktorých bojovali dvaja psy proti sebe, sa v tej dobe stali populárni. V tej dobe bol buldog považovaný za čisto bojového psa, ktorého rozmnožovanie sa týkalo vlastností, ktoré by boli prospešné v boji. Zatiaľ čo jeho povaha mala byť charakterizovaná odvahou a agresivitou. Dôraz bol kladený na širokú čeľusť a ňufák, ktorý bol čo najviac zrazený. Čo malo za cieľ, aby mal pes dostatok vzduchu, zatiaľ čo bol zakusnutý do býkov.
V roku 1835, kedy vláda zakázala kruté psie súboje vo Veľkej Británii, bol obmedzený aj chov buldogov. Výsledok byl, že kedysi populárny bojový pes takmer zmizol zo scény. Bol by pravdepodobne vyhynul, keby skupina chovateľov nevidela za „bojovým vzhľadom“ buldoga adaptabilného a prívetivého psa a pustili sa do nového chovného úsilia. V polovici 19. storočia začalo vznikať plemeno nového buldogového typu, ktoré bolo charakterizované prívetivosťou a mierumilovnosťou, ktoré odmieta násilie a agresívne správanie. V roku 1864 predstavil novozaložený „Bulldog Club“ prvý plemenný štandard. Klub bol vzápätí rozpustený a jadro tohto štandardu prebral v roku 1875 nový „Bulldog Club Incorporated“, ktorý od tej doby riadi chov anglického buldoga. Šľachtitelia z bývalého bojového psa dokázali, vďaka šikovnej selekcii, vytvoriť tolerantného a priateľského rodinného psa, ktorý sa čoskoro stal veľmi populárny v domácnostiach. Prispôsobivý a pekne vypadajúci buldog sa stal spoločníkom britského džentlmena a tiež konečne národným psom Veľkej Británie.
Bohužiaľ v chove prišlo extrémne obdobie. Zvýraznenie znakov, ako sú extrémne veľké hlavy, príliš krátky ňufák, veľmi zvrásnené tváre a príliš krátke behy viedli v niektorých prípadoch aj k zbytočnému trápeniu zvieraťa. Vedľa problémov s dýchaním a plodnosťou znamenali široké plecia, veľké hlavy a úzke boky, že u väčšiny takýchto chovných fen nebol možný prirodzený pôrod. Cisársky rez sa zvýšil na viac ako 80 percent.
Aby bolo možné čeliť tomuto extrémnemu a krutému chovu, popredný britský Kennel Club v roku 2009 stanovil nový štandard aj napriek masívnym protestom zo strany chovateľov. Chov by sa mal v budúcnosti zamerať na zdravie a pohodu psov. FCI prevzala túto normu v októbri 2010.
© Grigorita Ko / stock.adobe.com
Masívna hlava s krátkym ňufákom, široký hrudník a skôr úzke boky a skôr krátke nohy charakterizujú buldoga ešte dnes, ale žiadny znak by nemal byť príliš výrazný, aby znížil psovi možnosť pohybu alebo by sa objavilo nejaké znetvorenie. Zavalité, kompaktné telo musí mať dobré proporcie. Hoci samci sú ťažší vzhľadom k ich malej veľkosti asi 25 kg, ich chôdza nesmie byť ťažkopádna. Ideálny anglický buldog je aktívny pes bez tendencie k obezite. Psy s dýchacími problémami sú podľa štandardu plemena veľmi nežiaduce.
Malé, tenké uši buldoga, tzv. „ružové uši“, sú posadené vysoko nad očami a sú ďaleko od seba. Chvost je nesený dole, je silný pri korení a rýchlo sa zužuje do špičky. Chvost stočený do vývrtky je teraz zakázaný kvôli zdravotným problémom.
Krátka a veľmi jemná srsť buldogov sa môže vyskytovať vo farbách: strakato biela, žíhaná, červeno-hnedá, béžová. Čierna farba je však nežiadúca.
O krátku, hladkú srsť sa veľmi ľahko stará. Pre čistenie je potrebná špeciálna rukavica, ktorou občas prejdeme po srsti. Oči a nosové záhyby však vyžadujú každodenné čistenie a starostlivosť, aby sme zabránili infekciám.
Okrem toho sú buldogy veľmi náchylní na teplo. Dlhodobým prechádzkam by sa mali počas teplotných extrémov vyhnúť. Je dôležité, aby pes počas tohto obdobia vypil dostatok vody a mohol si ľahnúť do tieňa. Pri normálnych teplotách je vhodná jedna až dve prechádzky denne, z ktorých jedna môže byť trochu dlhšia. Dokonce, aj keď sa buldogy zdajú trochu pomalí: cvičenie a vyvážená a zdravá strava sú dôležité, aby sa zabránilo obezite, ku ktorej sú náchylní.
Mimo toho sa mnoho buldogov stále ešte potýkajú s respiračnými problémami, čo znamená, že sa im zle dýcha a chrápu. Ďalšími typickými ochoreniami sú problémy s bedrami (HD), alergie, epilepsie a „tretie viečko“.
Ak sa rozhodnete si kúpiť anglického buldoga, opýtajte sa starostlivého chovateľa na všetky možné ochorenia a zistíte, či bol dodržaný nový štandard chovu z roku 2009. Len týmto spôsobom je možné vyhnúť sa vysokým účtom za veterinára.
Fyzicky a duševne zdravý buldog je veľmi príjemný rodinný a spoločenský pes, ktorý sa cíti rovnako pohodlne v domácnosti s jedným človekom ako u veľkej rodiny. Druhý buldog v dome, je pre každého z týchto psov veľké šťastie, spolužitie s mačkami, ale vedie skôr k problémom.
Ako čokoľvek iné je pre skromných štvornohých kamarátov dôležitá láska jeho majiteľov. Či už žije v rodinnom dome alebo v byte, anglický buldog je rád v centre a teší ho pozornosť jeho ľudí. V prípade, že pes má túto lásku, je veľmi pokojný a vyrovnaný spoločník, ktorý nemá žiadny pracovný pud a zdá sa, že ho necháva pokojným aj ruch veľkomesta. Jeho majiteľ by ho mal cvičiť s opatrnosťou, ale je ho potrebné presvedčiť, že je občas nutné vyjsť z dverí. Majiteľ buldoga by mal byť v tomto ohľade pravý opak svojho psa: Iba ak si sami užívajú šport a cvičenie, budú schopní motivovať svojich trochu pohodlne štvornohých kamarátov na dlhú prechádzku alebo vonkajšiu hru a presvedčiť ho o výhodách fyzickej aktivity.
Z anglického buldoga sa nikdy nestane nadšenec do športu. Nielen preto, že mnohým jedincom sa nedostáva vzduch, ale aj preto, že jednoducho nemajú zmysel pre prekonávanie prekážok, ak ich môžu pohodlne obísť. Táto trochu tvrdohlavá povaha inak priateľského buldoga sa v určitých situáciách nestretne s pochopením majiteľov. Okrem toho, že pánove by mali mať dostatočné skúsenosti s vlastníctvom psov, majitelia buldogov by navyše mali mať dostatočnú asertivitu a vytrvalosť, aby nasmerovali svoju „tvrdohlavú palicu“ na určitú cestu. Pre úspešné spolužitie s anglickým buldogom je tiež vhodné mať zmysel pre humor aj vedieť „napočítať do päť“, pretože nemôžete očakávať absolútnu poslušnosť týchto psov. S množstvom lásky a trpezlivosti (a malou odmenou) vychováte buldoga, ktorý sa ukáže ako verný a oddaný spoločník, ktorý chce splniť priania svojich ľudí, aspoň tak dlho, ako sa mu bude chcieť.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
