Zlatý retríver
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
© Evelina / stock.adobe.com
V bežnej reči je slovo „pitbul“ synonymom pre bojového psa. V USA sa týmto slovom označuje plemeno americký pitbulteriér. Oproti tomu v Európe nie sú pitbuly uznané ako samostatné plemeno a nemajú to ľahké ani v iných ohľadoch. Pritom sú títo silní štvornohí kamaráti niečim výnimočným.
Pitbul a jeho európsky príbuzný, americký stafordšírsky teriér, vyzerajú na prvý pohľad takmer na chlp rovnako. Americký pitbulteriér je svalnatý, kompaktný pes, ktorý váži približne 27 kilogramov pri výške v kohútiku až 53 centimetrov.
Pitbuly majú nápadnú mohutnú hlavu s napoly zvesenými ušami, ale len za predpokladu, že uši neboli kupírované, aby pes „vyzeral nebezpečnejšie“. Našťastie je táto prax vo väčšine európskych krajín už zakázaná.
Krátka srsť pitbulov môže mať všetky rôzne farby okrem farebnej kombinácie merle. Keďže v Európe sa za pitbula označujú väčšinou kríženci rôznych, tzv. bojových psov, podrobnejší opis je v týchto prípadoch zbytočný.
Dôležitá informácia pre majiteľov, ktorí radi cestujú: V niektorých krajinách stačí, aby pes čo i len pripomínal pitbula, a môže mu aj s majiteľom byť zamietnutý vstup. Pre pitbuly a psy podobného vzhľadu platí vo Francúzsku, Dánsku a Veľkej Británii úplný zákaz vstupu.
Z dôvodu krutých psích zápasov a nezodpovedných majiteľov upadli pitbuly do nemilosti. Zle socializované pitbuly môžu naozaj prejavovať vysokú mieru agresivity voči ľuďom a zvieratám. Sú totiž nebojácne a také, ako boli v minulosti vychovávané, a to „pripravené na boj“.
Vo vzťahu k ľuďom je však toto psie plemeno zvyčajne ochotné podriadiť sa. To bolo dôležité aj v časoch neslávnych zvieracích bojov – ľudia museli vždy byť schopní vyradiť psa z boja bez toho, aby na nich zaútočil.
Americký pitbulteriér každopádne potrebuje rozvážnych majiteľov, pre ktorých nie je výcvik psov veľkou neznámou. Pri výcviku pitbula je dôležitá dôkladná a včasná socializácia s inými psami a ľuďmi.
Okrem toho je pri týchto štvornohých priateľoch dôležité vždy dať najavo jasné, dôsledné a nenásilné vedenie. V opačnom prípade sa budú snažiť zaujať prvé miesto v hierarchii. U zvierat s vyššie opísanými dispozíciami to môže mať fatálne následky.
Keď je váš pitbul šteňaťom, určite ho dajte do škôlky pre šteňatá, aby si zvykol vychádzať s rôznymi psami. Pre pokojné spolužitie môže byť užitočná aj návšteva pridruženej psej školy.
Srsť týchto kompaktných psov je krátka a vďaka tomu aj jednoduchá na starostlivosť. Pre dobre upravenú srsť totiž stačí kefovanie raz týždenne. Najlepšie je, ak si Váš americký pitbulteriér na tento rituál zvykne už ako šteňa, väčšine psov sa toto starostlivé hladkanie totiž veľmi páči.
Ďalšie tipy pre starostlivosť o pitbuly:
Ešte viac tipov na to, ako mať doma celkove zdravého pitbula, vám ponúkne zoohit Magazín.
Tak ako pri mnohých „bojových psoch“, aj pri americkom pitbulteriérovi sa ukazuje, že nebezpečenstvo vždy prichádza z druhej strany vôdzky. Pitbuly, ktoré boli dôkladne socializované, sa považujú za vľúdne.
Vďaka svojej inteligencii a hravosti sú ideálnymi spoločníkmi pre športovo založené rodiny a sú vhodné aj ako spoločníci pre deti. Pre svoju submisívnosť však nie sú dobrými strážnymi psami.
Rozhodujúcimi faktormi pre pokojné spolužitie s americkým pitbulteriérom sú v podstate jeho pôvod, socializácia a výchova. Ak je jeden z týchto pilierov nestabilný, môže sa pes stať nebezpečným, čo je riziko, ktoré by začiatočníci nemali pri výchove psov podstupovať.
Americký pitbulteriér prekvapí mnohých milovníkov psov svojou všestrannosťou. Tieto športovo založené a vytrvalé psy sa preto v ich domovskej krajine, v USA, často používajú ako záchranárske alebo pátracie psy.
Veľa, má totiž veľkú túžbu po pohybe. Je vždy pripravený na dobrodružstvo so svojím opatrovateľom. Aj psie športy, ako napríklad agility, môžu vášmu americkému pitbulteriérovi priniesť veľké potešenie. Častému skákaniu by sa však pitbuly mali radšej vyhnúť kvôli sklonom k dysplázii bedrového kĺbu.
V každom prípade je dôležité, aby váš štvornohý priateľ nerobil žiadne namáhavé športy ani nechodil po schodoch, kým nie je úplne dospelý. Pitbuly by taktiež kvôli svojej vrodenej ostrosti nemali vykonávať športy pre služobných psov, pretože by sa tak mohli rozvíjať nežiaduce dispozície.
Pitbuly sú obecne mohutné psy, ktoré sa zvyčajne tešia veľmi dobrému zdraviu.
Trotz ihrer Robustheit können American Pit Bull Terrier dennoch anfällig für einige Erkrankungen sein:
Vsaďte u svojho štvornohého svalovca na krmivo prispôsobené potrebám daného plemena – to sa okrem iného bude vyznačovať vysokým obsahom mäsa. Zatiaľ čo šteňa môže dostať štyri menšie jedlá denne, dospelému psovi stačia dve porcie.
Uistite sa, že si váš pitbul po jedle dopraje odpočinok a bude mať čas na zdriemnutie, aby mohol tráviť.
Výživa psov je téma sama o sebe – všetko, čo o nej potrebujete vedieť, nájdete v magazíne zoohit. Vysokokvalitné krmivo si môžete kedykoľvek objednať z obchodu zoohit až domov.
S dobrou starostlivosťou a stravou, ktorá je prispôsobená jeho potrebám, sa toto atletické zviera môže dožiť približne dvanástich rokov.
Je ťažké povedať, o akého psa ide, keď sa hovorí o pitbulovi. Toto plemeno totiž dodnes nie je uznané ako samostatné plemeno. Prvé snahy o chov týchto psov boli v USA.
Krížením anglických buldogov a teriérov vznikol americký stafordšírsky teriér. Cieľom selektívneho chovu bol dobrý psí bojovník, ktorý by sa osvedčil v tzv. jame, aréne na zvieracie zápasy, okrem iného aj proti iným psom.
Slovom „pitbul“ sa nakoniec začali označovať predovšetkým zvieratá, ktoré sa zúčastňovali takýchto zápasov. U takýchto psov sa uprednostňovala z dnešného pohľadu pochybná povaha – uprednostňovali sa zvieratá s nízkym prahom dráždivosti a vysokou agresivitou voči iným psom. Vzhľad bol len vedľajšou záležitosťou. Preto sa dnes mnoho amerických pitbulteriérov podobá americkým stafordšírskym teriérom.
V roku 1898 United Kennel Club (UKC), ktorý dodnes nespolupracuje s Medzinárodnou kynologickou federáciou, uznal amerického pitbulteriéra ako samostatné plemeno. Slovo „pitbul“ sa časom stalo všeobecným pojmom pre bojové psy. Žiaľ, v mnohých krajinách napriek zákazom ešte stále existujú psie zápasy, na ktoré sú zvieratá špeciálne „chované“.
Ak ste sa zamilovali do amerického pitbulteriéra, jedinou možnosťou je obrátiť sa na chovateľov amerických stafordšírskych teriérov. Iba oni môžu získať zodpovedajúce preukazy pôvodu psa.
Milovníci psov v Európe si totiž nemôžu kúpiť čistokrvného amerického pitbulteriéra, pretože najväčšia medzinárodná zastrešujúca organizácia pre chov psov (Medzinárodná kynologická federácia) toto plemeno neuznáva.
To je tiež dôvodom, prečo by ste v žiadnom prípade nemali kupovať šteniatka pitbula bez dokladov – v takom prípade vždy ide o krížencov, u ktorých nebola dostatočne preverená vhodnosť na chov z hľadiska povahy a zdravia.
Pitbul s bojovými predkami sa môže v optimistickom prípade stať veľkou výzvou a v tom horšom aj nebezpečenstvom. Z dôvodu dedičných chorôb sú u takýchto zvierat aj oveľa vyššie zdravotné riziká.
Skôr ako začnete vyberať pitbula, je najlepšie sa informovať o príslušných podmienkach a daniach. Pri tejto príležitosti si tiež vypočítajte priemerné náklady, ktoré budete pravidelne vynakladať na krmivo, veterinára, poistenie a doplnky pre psov.
Všetko ste si prepočítali a stále túžite po pitbulovi? Potom v útulkoch nájdete množstvo krížencov pitbula, ktorí netrpezlivo čakajú na nový domov.
Pre skúsených milovníkov psov je to teda dobrá príležitosť splniť si želanie mať pitbula a zároveň urobiť niečo dobré pre zvieratá bez domova.
Pri spoznávaní nového štvornohého priateľa sa oboznámte s jeho históriou a predkami a kriticky si položte otázku, či dokážete splniť jeho požiadavky.
Niektoré pitbuly v útulkoch a náhradných domovoch pochádzajú od ľudí, pre ktorých bol chov tohto „psieho plemena“ príliš náročný. V takých prípadoch môže byť nutné odviesť ešte veľký kus práce na ich výchove.
Prečítajte si v našom magazíne, čo obnáša výchova agresívnych psov.
Ak si s psíkom sadnete a túto výzvu prijmete, môžete si byť istí, že mu tým urobíte neskutočnú radosť a získate tak verného spoločníka na celý život.
Každému majiteľovi psa by malo byť jasné, že na amerického pitbulteriéra na vôdzke existujú rôzne názory. Určite Vás neminú kritické reakcie pri každodenných prechádzkach a medzi známymi.
S dobre vycvičeným pitbulom to však môžete chápať ako príležitosť a nechať Vášho štvornohého priateľa, aby si kritikov svojím šarmom omotal okolo prsta.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.