Mimo Grécka je Alopekis len málo známy.
Alopekis je mimoriadne pôvabný pes, ktorý sa vyskytuje v mnohých podobách. Mimo rodného Grécka je však málo známy. Radi by sme to zmenili a predstavili vám tohto vyrovnaného gréckeho psa, ktorý je vhodný pre rodiny s deťmi.
Žiadny z významných riadiacich orgánov v súčasnosti neuznáva alopekis ako samostatné plemeno. Preto neexistuje žiadny štandard a vzhľad týchto psov sa môže veľmi líšiť. Väčšina predstaviteľov tohto plemena sa svojou postavou podobá líške. Odtiaľ pochádza grécky názov plemena: „alopekis“, čo znamená „líške podobný“.
Psy majú harmonickú stavbu tela a dosahujú výšku ramien 20 až 30 cm. Váži v priemere do sedem a pol kilogramu.
Srsť v rôznych podobách: Niektorí alopekis majú krátku a drsnú srsť, iní stredne dlhú. Najvzácnejší sú tí s polodlhou, mierne zvlnenou a jemnejšou srsťou. Všetci majú spoločné to, že majú podsadu. Existuje množstvo farebných variácií. Obzvlášť obľúbení sú alopekis v bielej, hnedej alebo čiernej farbe, ako aj kombinácie týchto farieb.
Z hľadiska charakteru sa alopekis výrazne líšia v závislosti od toho, ako vyrastajú. Bývajú to veľmi spoločenské, učenlivé a sebavedomé psy, ktorých len tak niečo nerozhádže.
Alopekis je vhodný ako rodinný pes. Dobre sa znáša s deťmi, ak tieto majú ohľaduplný prístup k zvieratám.
Vonku má tendenciu loviť menšie zvieratá: ak spozoruje alebo vyňuchá veveričku, zajaca alebo myš, môže byť ťažké ho privolať. Z tohto dôvodu je potrebný dôsledný výcvik.
To platí aj pre jeho štekanie: keďže alopekis majú tendenciu strážiť, môžu sa rýchlo zmeniť na vytrvale štekajúce psy. V tomto prípade je dôležité dostať štekanie pod kontrolu hneď v začiatkoch.
Najmä ak si beriete dospelého psa z útulku, mali by ste vopred vyhľadať trénera psov. Ten vám môže poskytnúť profesionálnu podporu pri prekonávaní každodenných prekážok spolu so psom.
Tieto malé a šikovné psy vyhovujú mnohým majiteľom psov. Môžu žiť na vidieku aj v meste. Vhodní sú rovnako pre jednotlivcov, ako aj pre rodiny. Samozrejme, môže to byť inak, ak pes neprešiel dostatočnou socializáciou.
Ak si vezmete z útulku už dospelého alopekis, majte na pamäti, že nie je zvyknutý na náš „typický“ každodenný život. Je celkom možné, že ho niektoré veci budete musieť najprv naučiť.
Patrí sem napríklad chôdza na vodítku, pobyt osamote, jazda autom alebo chodenie von na potrebu. Pri dospelom psovi to môže vyžadovať veľa trpezlivosti. Niektorí Alopekis sú vhodní pre začiatočníkov, iní len pre skúsených majiteľov.
Alopekis v podstate rád trávi veľa času v prírode. Aj keď ide o mestského psa, mali by ste s ním vonku tráviť aspoň dve hodiny denne. Iné psy či mačky preňho zvyčajne nepredstavujú problém – v ideálnom prípade s nimi prichádzal do kontaktu už v šteniatkovskom veku.
Alopekis sa považujú za čistotných psov. Väčšinou sa sami čistia a bahnu sa vyhýbajú. Najmä zástupcovia plemena so stredne dlhou srsťou potrebujú pravidelnú starostlivosť o srsť, ktorá však nepredstavuje žiadnu veľkú výzvu.
Mladého psa zvykajte na kefovanie hravou formou. Počas výmeny srsti dvakrát ročne je vhodné psa kefovať každý druhý deň. Zabránite tak rozneseniu veľkého množstva chlpov po celom dome.
Majte po ruke aj pinzetu na kliešte a kliešte na pazúriky, ktoré môžete v prípade potreby použiť.
Každý pes má svoje individuálne preferencie. V prípade plemena alopekis sú ešte rozmanitejšie ako v prípade štandardizovaných plemien. Mnohí alopekis sa radi učia triky alebo ich baví tréning agility pre malých psov. Iných zas bavia hry, kde môžu využiť čuch, aportovanie či dog dance – vyskúšajte, čo vás a vášho spoločníka najviac baví.
Mimochodom, dospelí alopekis sú vytrvalí bežci. Po dostatočnom tréningu sa radi stanú vašimi spoločníkmi pri behu.
Ak hľadáte alopekis, najlepšie je porozhliadnuť sa v združeniach na ochranu zvierat alebo v útulkoch pre zvieratá. Existuje mnoho združení, ktoré umiestňujú psy z Grécka v iných európskych krajinách. Tu máte veľkú šancu stretnúť jedného z pôvodných psov.
Alopekis spravidla nemá rodokmeň ani žiadny iný dôkaz, že ide o „pravého“ alopekis. To sa však netýka týchto pôvodných psov, ktoré zatiaľ nie sú uznané žiadnym združením. Psy však musia byť začipované, musia mať pas EÚ pre spoločenské zvieratá, ako aj očkovanie proti besnote.
Mimo Grécka sa alopekis takmer vôbec nechová. Ak narazíte na chovateľa, ktorý ponúka plemeno alopekis, opýtajte sa ho: Aké má chovateľské ciele? Odkiaľ pochádzajú rodičovské zvieratá a čím sa alopekis vyznačujú? Keďže neexistuje žiadna kontrola zo strany združenia a neexistuje žiadny štandard plemena, „alopekis“ môže ponúkať ktokoľvek.
Ak chcete mať istotu, vyberte si podobné plemeno, ktoré je uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a má preukaz pôvodu.
Podobnými psami ako alopekis sú napríklad nórsky lundehund alebo menšie druhy špicov, ktoré však majú viac srsti. Shiba Inu tiež vyzerá ako líška, ale je väčší a jeho výchova je náročnejšia.
Vo svojej domovskej krajine trpí mnoho voľne sa pohybujúcich alopekis stredomorskými chorobami. Seriózne organizácie na ochranu zvierat umiestňujú len psy, ktoré boli testované na tieto choroby. Ak si zadovážite alopekis z gréckeho zariadenia na ochranu zvierat, mali by ste ho nechať vyšetriť u veterinára v jeho domácom prostredí. Niektoré ochorenia sa dajú z krvi zistiť až niekoľko týždňov po nakazení.
Nezabudnite svojho štvornohého priateľa pravidelne očkovať a taktiež odčervovať. Inak sú tieto psy napriek malému genofondu veľmi odolné a takmer vôbec nie sú náchylné na špecifické ochorenia.
Alopekis, ak je v dobrom zdravotnom stave, môže sa dožiť 15 rokov a viac. Okrem dostatočného pohybu a pravidelných kontrol u veterinára je vyvážená strava jedným zo základných faktorov zdravého života psa.
Preto dbajte na to, aby váš štvornohý priateľ dostával kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa. Mäso by malo byť v ideálnom prípade hlavnou zložkou krmiva. Niektoré psy majú problém zvyknúť si na nové krmivo. Dokonca aj bývalé pouličné psy, ktoré majú zvyčajne veľmi odolný žalúdok, môžu na nové krmivo reagovať zvracaním alebo hnačkou. Preto, ak chcete krmivo zmeniť, prechádzajte na nové krmivo postupne a pomaly.
Dokazujú to viac ako 5000 rokov staré terakotové nádoby s vyobrazením psov: Korene Alopekis siahajú do gréckeho staroveku. O alopekis sa zmienil už grécky filozof Aristoteles (384 – 322 pred n. l.).
Na základe nálezov kostí niektorí kynológovia predpokladajú, že grécky alopekis je predkom plemien špicov. Aj keď to nie je dokázané, alopekis určite patrí k prapôvodným psom.
Malý vzrast plemena v skorších dobách nevznikol cieleným šľachtením ľuďmi. Skôr izolovaná ostrovná poloha viedla k spontánnemu vývoju malých psov, ktoré sa medzi sebou vo veľkom párili. V staroveku pravdepodobne existoval aj nahý variant alopekis. Ten sa nesprávne nazýval „turecký nahý pes“.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia však do Grécka prichádzalo čoraz viac iných plemien psov z Európy, čo malo za následok, že alopekis bolo stále menej.
Pôvodný Alopekis má malú, ale vášnivú komunitu fanúšikov. Títo nadšenci sa usilujú o to, aby Grécky kynologický zväz uznal alopekis ako samostatné plemeno.
V súčasnosti sa v niektorých gréckych regiónoch vyskytujú alopekis, ktorí žijú ako túlavé zvieratá. Ich existencia je však ohrozená: psy v každom vrhu vrhnú len niekoľko šteniat, z ktorých mnohé v prvom roku života uhynú. Veľkým problémom sú typické stredomorské choroby, ako je leishmanióza.
Okrem toho bolo v snahe znížiť počet túlavých psov v gréckych uliciach vykastrovaných mnoho psov.
Niektorí milovníci psov označujú alopekis za krátkosrstú odrodu kokoni. Kokoni je podobné plemeno uznané gréckym kynologickým zväzom, ale nie FCI ani inými riadiacimi orgánmi. Je známy aj ako „malý grécky domáci pes“.
Kokoni a alopekis majú podobnú históriu, avšak ide o dve rozdielne plemená s odlišnými vlastnosťami. Napríklad alopekis je menší ako kokoni. Ak však hľadáte psa z gréckeho útulku, nemusí pre vás názov plemena hrať veľkú rolu: Oba psy sú milí spoločníci!
© Annika / stock.adobe.com
Ak hľadáte učenlivého a rodinného psa z útulku, alopekis je pre vás ten pravý. Malý Grék je rovnako dobrý na dlhé prechádzky, ako na dlhé maznanie.
Či už bude jeho nový domov na vidieku s rodinou, alebo v meste v domácnosti s jednou osobou, tomuto psíkovi je to jedno. Ak si z útulku vezmete už dospelého alopekis, mali by ste si uvedomiť, že svojho nového miláčika budete musieť mnohému naučiť.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
