© Iryna / stock.adobe.com
Väčšina milovníkov psov na prvý pohľad spozná, že aljašský malamut, ktorý býva svojimi fanúšikmi láskyplne označovaný aj ako „mali“ alebo „mally“, je jedným zo psích plemien ľadového severu. Rovnako ako sibírsky husky, aj toto plemeno teraz našlo veľa fanúšikov z oblastí mierneho podnebia. Ale tento vytrvalý štvornohý spoločník kladie na svojich majiteľov určité požiadavky.
Aljašský malamut je najväčší a najsilnejší z ťažných psov a tomu tiež zodpovedá jeho vzhľad: Malamut má kompaktnú telesnú stavbu s hlbokým hrudníkom a silnými ramenami, ktoré mu umožňujú ťahať ťažké bremená. Uši sú skôr malé a trojuholníkové, oči majú mandľový tvar a sú väčšinou hnedé – ale nikdy nie modré. Chvost nosí malamut vo vzpriamenej polohe a je mierne zahnutý pozdĺž chrbáta. Srsť, ktorá ho chráni pred chladom, sa skladá z olejovej podsady a krycej srsti, ktorá je v oblasti ramien a krku o niečo dlhšia.
Farba srsti je obvykle svetlo šedá až čierna s bielymi znakmi. Hlava malamuta je obvykle zdobená typickou kresbou pripomínajúcu masku alebo kapucňu. V ideálnom prípade má pes symetrickú kresbu podľa štandardu. Povolené sú tiež jednoliate biele exempláre. Aljašský malamut je naozaj mohutný pes: Samci dosahujú výšku asi 63cm v kohútiku, feny 58cm. Vážia 34 až 38 kilogramov.
Meno „aljašský malamut“ označuje severský pôvod tohto psa: nosí ho na počesť svojich pôvodných chovateľov Mahlemut Inuit (Inuiti). Tento kočovný národ Eskimákov zo severozápadu Aljašky potreboval silného, robustného a spoľahlivého ťažného psa. Aljašský malamut tak vznikol zámerným výberom. Jeho predkovia sú severské typy špicov, s ktorými má spoločné príbuzenstvo s ťažnými psami: K tým patria aj ďalšie klasické plemená ťažných psov: rýchlejší a ľahší sibírsky husky a v tej dobe v tejto oblasti málo rozšírený samojed a pes grónsky. Psy nielen pomáhali lovcom a rybárom ako ťažné zvieratá, ale tiež ako lovci a niekedy ako strážne psy.
Hoci tento typ psov existuje už storočia a patrí k pôvodným plemenám psov, cielený chov malamutov sa započal až v roku 1926. V roku 1935 bol oficiálne stanovený štandard plemena a plemeno bolo uznané americkým Kennel klubom (AKC). V tejto dobe sa tiež zrodil americký klub Alaskan Malamute Club of America (AMCA). Toto plemeno získalo slávu tiež vďaka polárnym výpravám do oblastí večného ľadu. Dnes je tento silný pes využívaný v súťažiach psích záprahoch, kde nevyniká ani tak rýchlosťou, ale svojou obrovskou vytrvalosťou. Severský silák zdobí erb kanadskej oblasti Yukon, ktorá hraničí s americkým štátom Aljaška – tu je národným plemenom.
Tento štvornohý spoločník potrebuje od samého začiatku jasne dané pravidlá, aby nezačal pochybovať o hierarchii – pretože to môže byť u psa takejto mohutnej postavy veľmi nepríjemné.
Pri výchove aljašského malamuta potrebujete skúsenosti a trpezlivosť. Suverénne mu musíte ukázať, že vy ste legitímne dvojnohým vodcom svorky – inak sa bude snažiť zaujať toto miesto, pretože toto plemeno má sklon dominovať. Ak ste získali jeho náklonnosť a uznanie, bude s Vami ochotne spolupracovať. Výcvik by mal byť robený dôsledne, ale jemne a s láskou – tvrdosť nie je u týchto citlivých psov na mieste. Majte na pamäti, že len fyzicky vyčerpaný malamut môže byť dobre vychovaný – inak bude tento ťažný pes hľadať iné cesty vybitia si energie, čo sa asi u väčšiny majiteľov nestretne s pochopením. Rozsiahla socializácia už u chovateľa sa dôrazne odporúča, aby pes mimo iné bezproblémovo zvládal kontakt s ostatnými psami na každodenných výletoch. Odporúčame navštevovať psiu školu.
© liliya kulianionak / stock.adobe.com
Malamut by mal mať možnosť pravidelne ťahať sane alebo voz. Veľký vytrvalostný športovec zo severu nie je síce tak rýchly, ale je veľmi silný, čo môžete špecifickým spôsobom podporovať. V oblastiach, kde nebýva veľa snehu, je stále obľúbenejší Weight Pulling. Pes ťahá voz s váhou prispôsobenej jeho telesnej hmotnosti. Rovnako ako všetky náročné športové disciplíny by sa Weight Pulling mal trénovať len s dospelými jedincami vo veku od 15 mesiacov.
Dospelý pes by nemal byť nikdy preťažovaný, aby nestratil motiváciu a bol zdravý. Tieto psy nie sú kvôli svojmu sklonu dominovať vhodné na výcvik ako strážne psy a často nemôžu pobehovať voľne bez vodítka, pretože je u nich lovecký inštinkt naozaj príliš veľký. Napriek tomu milujú dlhé prechádzky.
Najlepší základ môže dať aljašskému malamutovi len chovateľ s know-how a zodpovednosťou voči svojim štvornohým zverencom. Zakúpte šteňa výhradne od renomovaného chovateľa, ktorý je členom združenia a ktorý môže predložiť príslušné dokumenty o zdraví materských zvierat. Relevantné sú napríklad zdravotné dokumenty o dysplázii bedrového kĺbu, ktorá sa u psov tejto veľkosti vyskytuje pomerne často. Zdravie kĺbov podporíte tiež vhodným krmivom a dostatkom pohybu.
Okrem iného môže byť toto plemeno náchylné k malému vzrastu a reaktívnej dermatóze – ochorenie kože spôsobené zhoršeným vstrebávaním zinku v čreve. Prejavuje sa začervenaním, lupami a vypadávaním srsti. Vhodná liečba je obvykle podávanie zinočnatých solí – čiastočne v kombinácii s diétou so zníženým obsahom vápnika.
Aljašský malamut neznáša dobre teplo vďaka svojej konštitúcii a teplej srsti, ktorá je dokonale prispôsobená studeným podmienkam v pôvodnej vlasti. Vyvarujte sa záťaži už pri teplote nad 15 stupňov a uistite sa, že môže Váš polárny miláčik v lete odpočívať na chladnom mieste. Pri dobrom zdraví sa môže malamut dožiť približne 12 rokov.
Samozrejme, že aljašský malamut tiež potrebuje vhodnú stravu – a to veľa mäsa! Zvoľte krmivo pre psy s najvyšším možným obsahom mäsa, aby ste pokryli potrebu bielkovín Vašeho štvornohého spoločníka. Obilie nemá vo vysoko kvalitnom krmive čo robiť. To platí bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre suché alebo mokré krmivo. Rovnako, ako všetky veľké psy, aj aljašský malamut potrebuje po jedle zažívaciu prestávku, inak hrozí riziko život ohrozujúcej torzie žalúdka. Kŕmte ho teda vždy až po pohybových aktivitách a potom mu doprajte odpočinok.
Dospelým aljašškým malamutom stačia dve porcie denne, šteňatám v rastovej fáze podávajte až štyri porcie denne. Nezabudnite prispôsobiť množstvo jedla aktuálnej energetickej potrebe a dbajte na štíhlu postavu psa. Ak chcete malamuta odmeniť nejakou maškrtou, podávajte mu zdravé dentálne maškrty bez cukru. Suché žuvacie snacky uspokoja jeho prirodzenú potrebu žuvania. Uistite sa, že má pes vždy k dispozícii dostatok vody – nezabúdajte na vodu ani pri dlhších výletoch.
Starostlivosť o srsť malamuta je jednoduchá. Má ale mohutnú srsť a preto odporúčame pravidelné kefovanie. Pomôžte mu, zbaviť sa nadbytočných chlpov. Hlavne na jar a na jeseň pri výmene srsti stráca tento ťažný pes podsadu v pravidelných chumáčoch. Ak sa srsť ušpiní, obvykle postačí suché kefovanie. Len v prípade núdze by ste mali psa vykúpať – v takom prípade použite šampón.
Pravidelne kontrolujte uši a v prípade potreby ich očistite špeciálnym prípravkom na čistenie psích uší. Niektorí majitelia psov čistia svojim miláčikom chrup pomocou špeciálnej kefky na zuby a zubnej pasty. Na tento každodenný rituál by ste mali psa navyknúť už od šteňacieho veku. Čistenie zubov je považované za najefektívnejší spôsob ako zabrániť tvorbe zubného kameňa a následným problémom. Pravidelne kontrolujte dĺžku pazúrov a v prípade potreby ich skráťte špeciálnymi kliešťami.
© deviddo / stock.adobe.com
Silný pes zo severu kladie na svojich majiteľov vysoké nároky: je to pes pre skúsených majiteľov, ktorí si poradia s jeho sklonom dominovať a naučia ho základnej poslušnosti, ktorá je nevyhnutná hlavne kvôli jeho sile. Je dôležité vziať tento aspekt do úvahy pred kúpou aljašského malamuta, a mnohí to bohužiaľ podceňujú. To isté platí pre potreby športového vyžitia sa.
Toto plemeno z ďalekých končín Aljašky nie je vhodné pre chov v meste a v byte – malamut potrebuje priestor a prírodu. Môže byť chovaný na bezpečnom oplotenom mieste s prístreškom spoločne so svorkou. Je tiež možné chovať ho ako rodinného psa – v oboch prípadoch potrebuje veľa ľudského kontaktu.
Je samozrejmé, že tento pes nie je vhodný na chov v krajinách s teplým podnebím, pretože by v teple trpel. Zvážte to aj v prípade plánovania dovolenky v južných oblastiach a radšej nechajte malamuta doma v dobrých rukách.
Predtým než si aljašského malamuta zadovážite, zvážte realisticky svoje časové a finančné možnosti: ťažný pes vyžaduje každý deň dlhé výlety do prírody – veľa času tiež zaberie maznanie a starostlivosť. Okrem jednorázového výdaju na kúpu psa od renomovaného chovateľa musíte tiež počítať s výdajmi na základné vybavenie a v prípade potreby aj vybavenie na ťahanie saní alebo voza. Dlhodobé náklady zahrňujú kvalitné krmivo, veterinárne vyšetrenia, vrátane očkovaní a odčervenia a poistenie zodpovednosti za psov. Zvážte tiež zdravotné poistenie.
Okrem sibírskeho huskyho patrí ajlašký malamut medzi najviac rozšírené ťažné psy, nenarazíte na neho ale tak často ako na jeho menších príbuzných. Vo väčšine krajín by ste však mali byť schopní rýchlo nájsť renomovaného chovateľa, ktorý v súčasnej dobe alebo v dohľadnej dobe očakáva narodenie šteniatok.
Navštívte chovateľa vo svojom okolí a informujte sa o jeho chovateľských cieľoch a zdravotnej starostlivosti. Chovateľ by mal byť v každom prípade členom chovateľského klubu a predávať šteňatá len s dokladom o pôvode z jedného z pridružených klubov FCI. Až potom si môžete byť istí, že obdržíte čistokrvného aljašského malamuta, ktorého rodičia boli vybraní na chov z hľadiska typu, charakteru a zdravia.
Nikdy nekupujte šteňatá pochybného pôvodu – ani zo súcitu. Kto kupuje takéto šteňatá, podporuje „čierne“ chovy. Ak hľadáte dospelého aljašského malamuta, môžete sa poobzerať po útulkoch – možno aj kríženec si získa Vaše srdce. Rozhodnite sa pre psa, ktorý dobre zapadá do Vašich životných podmienok a Vašich skúseností so psom. V prípade potreby sa obráťte na kluby severských psov, ktoré Vám pomôžu vhodného psa nájsť.
Najlepšie je, dohodnúť sa na stretnutí, kde sa so psom môžete v kľude zoznámiť, spoznať ho a zistiť, či budete tvoriť skvelý tím.
Prajeme Vám veľa zábavy so silným aljašským malamutom!
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
