RTG (röntgen) u mačiek 

Zasiahlo Vašu mačku auto a silno kríva? Potom je to dobrý dôvod na röntgenové vyšetrenie mačky u veterinára. V ktorých prípadoch je röntgen u mačiek nevyhnutný, ako vyšetrenie prebieha a ako zviditeľniť orgány, sa dozviete v našom článku.

Kedy je röntgen u mačiek užitočný?

Röntgen – tiež známy ako rádiológia – sa používa na zobrazenie tkanív, ako sú kosti, vnútorné orgány a cievy mačky. Akonáhle existuje podozrenie, že vnútorné orgány alebo kosti sú poškodené, urobí veterinár röntgen. Röntgenové vyšetrenie sa najčastejšie vykonáva u mačiek pri nasledujúcich chorobách a poraneniach:

• Zlomeniny kostí (fraktúry)
• Pri požití cudzích predmetov, cez ktoré neprenikajú röntgenové lúče (napr. kovové gombíky, ihly alebo peniaze)
• Ochorenia čeľuste a zubov
• Choroby mliečnej žľazy (napr. nádory)
• Choroby srdca ako je hypertrofická kardiomyopatia (HCM)
• Zmeny v pľúcnom tkanive (napr. pľúcne červy, rakovina pľúc alebo chorobné zadržiavanie vody)

Ako zviditeľniť rôzne tkanivá?

Kostné tkanivo sa na röntgenovom snímku zobrazuje ako svetlé, pretože absorbuje viac röntgenových lúčov. Mäkké tkanivá, ako sú pľúca, svaly alebo pečeň, sú naopak zobrazené šedé kvôli svojej nižšej hustote. Pretože röntgenové lúče vzduchom a tekutinami prenikajú úplne, zobrazujú sa tieto ako čierne oblasti.

Na základe týchto poznatkov môže veterinár identifikovať napr. patologické zmeny vnútorných orgánov bez chirurgického zákroku, iba pohľadom na röntgenovú snímku.

Kedy sa pri röntgene podá mačke kontrastná látka?

Kontrastná látka, ako je síran bárnatý, je röntgenkontrastná látka. Veterinárny lekár podáva túto látku buď orálne do gastrointestinálneho traktu (gastrografia), alebo priamo do ciev pomocou kanyly (angiografia).

Pretože sa kontrastné látky na röntgenovom snímku javia ako biele štruktúry, používajú sa napríklad na zistenie prekážok v črevách alebo cievnych malformácií.

Prečo je röntgenové žiarenie nebezpečné?

Röntgenové lúče prenikajú do tela mačky a spôsobujú poškodenie ožarovaných buniek. Nebezpečné na tom je, že je ovplyvnené aj bunkové jadro a DNA (deoxyribonukleová kyselina), ktorú obsahuje.

Táto molekula nesie dôležité genetické informácie. Ak je zničená röntgenovými lúčmi, bunka sa už nemôže krátkodobo deliť. Môže nastať jeden z troch následkov: bunka sa opraví a prežije, bunka sa neopraví a zomrie, alebo sa opraví nesprávne a zmutuje.

Mutácia buniek

Mutácia je definovaná ako zmena genetického materiálu, to znamená DNA. Môže viesť k nekontrolovanému rastu buniek a ďalej k vzniku nádorov (rakoviny). Na röntgenové lúče sú obzvlášť citlivé bunky kože, štítnej žľazy alebo očí. Po určitej dávke žiarenia môžu mačky dočasne stratiť aj plodnosť.

To, ako veľmi je telo röntgenovými lúčmi poškodené, závisí od dávky. Čím vyššia je radiačná záťaž, tým viac dochádza k poškodeniu DNA. Počas röntgenového vyšetrenia preto veterinárni lekári dbajú na to, aby bolo ožarovaná čo najmenšia plocha tela mačky.

© Fxquadro / stock.adobe.com

Ako chrániť mačku pred röntgenovým žiarením?

Počas röntgenového vyšetrenia je dôležité pred röntgenovým žiarením chrániť mačku aj všetky osoby nachádzajúce sa v miestnosti, ako sú ošetrujúci veterinárny lekár, alebo veterinárny asistent.

Vo väčšine prípadov budete kvôli svojej ochrane požiadaní, aby ste počas vyšetrenia počkali v čakárni. Ak ste však pri röntgenovom vyšetrení prítomní, bude Vám poskytnutá olovená zástera a chránič štítnej žľazy.

Röntgen pod narkózou

U mačiek sa niektoré poranenia nachádzajú v ťažko prístupných oblastiach tela, preto sa pri zložitejších röntgenových vyšetreniach používa narkóza. To ochráni Vašu mačku pred ďalším stresom počas röntgenového vyšetrenia. Pretože každá narkóza predstavuje riziko, je mačka pod dohľadom lekára, až pokiaľ sa neprebudí.

Aby Vaša mačka ležala čo najpohodlnejšie, často sa používajú aj vankúše. Aby sa ožarovala iba vyšetrovaná časť tela a zvyšok tela bol tak pred škodlivým röntgenovým žiarením chránený, je žiarenie presne nastavené na príslušné miesto.

Ako funguje röntgenové zariadenie?

V roku 1895 nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen dosiahol to, čo by predtým nikto nepokladal za možné: Prostredníctvom elektromagnetických vĺn dokázal zröntgenovať svoje kosti ruky na obrázok. Tieto poprvýkrát umelo generované lúče pomenoval x-lúčmi (anglicky: x-rays), ktoré sú odvtedy známe ako röntgenové lúče. Ako to však dokázal?

Presne povedané, röntgenové lúče znamenajú elektromagnetické vlny s vysokoenergetickou fotónovou energiou. Toto žiarenie vzniká, keď sa vytvorí silné napätie medzi záporne a kladne nabitým pólom. To vedie k tomu, že záporne nabité častice (elektróny) sa menia zo záporne nabitej katódy na kladne nabitú anódu. Pri náraze sa energia vydáva vo forme röntgenových lúčov, ktoré prenikajú do rôznych orgánov v závislosti od ich hustoty:

• Vysoká hustota = môže preniknúť len málo röntgenových lúčov
• Nízka hustota = veľa röntgenových lúčov preniká do tkaniva

Moderné röntgenové prístroje dokážu röntgenový snímok digitálne uložiť na pripojený počítač. Staršie modely, naopak, vytvárajú analógový obraz, ktorý je potrebné najskôr vyvolať v tmavej komore.