Mozog ako orgán vytvárajúci a vedúci podnety zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov, vnímania a všetkých životne dôležitých funkcií. Ak sú tieto funkcie mozgu v dôsledku štrukturálneho alebo funkčného poškodenia narušené, môže nasledovať prílišné zaťaženie a preťaženie nervových buniek podnetmi. Nerovnováha medzi nervovou aktivitou a inhibíciou následne spôsobí epileptický záchvat, ktorý môže byť sprevádzaný bezvedomím a kŕčovitými pohybmi. Ak sa dva epileptické záchvaty vyskytnú s odstupom aspoň jedného dňa, hovoríme o epilepsii.
Ako u mačiek vzniká epilepsia?
Činnosť mozgu riadia najmä tri látky. Glutamát a aspartát dráždia nervové bunky, zatiaľ čo tzv. kyselina gama-aminomaslová (GABA) pôsobí inhibične. Vedci predpokladajú, že nerovnováha oboch faktorov nadmerne zaťažuje mozog, čo u mačiek vedie k epileptickým záchvatom. Epilepsia môže byť idiopatická (bez príčiny) alebo spôsobená dráždivými podnetmi a chorobami.
Niektoré mačky majú vrodenú predispozíciu na epilepsiu, iné mačky ochorejú napríklad v dôsledku nedostatočného zásobovania mozgu kyslíkom (ischémia) alebo v dôsledku poškodenia nervového tkaniva. Pravdepodobné sú najmä tieto zmeny:
- Zápaly ako encefalitída (zápal mozgu) alebo meningitída (zápal mozgových blán) spôsobené bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami
- Vrodené alebo získané chyby odtokových a prítokových ciev
- Rakovina (nádory)
Záchvaty však nemusia mať vždy pôvod v mozgu. Ak mačka trpí epilepsiou vyvolanou zmenami mimo mozgu, ide o tzv. symptomatickú epilepsiu. Medzi možné príčiny môže patriť nasledovné:
- Metabolické poruchy (napr. diabetes mellitus)
- Otrava (napr. liekmi)
- Nedostatok vitamínov a živín (napr. tiamín = vitamín B1)
Ako rozpoznám epilepsiu u mačiek?
Mačky môžu ochorieť na epilepsiu v každom veku. Každý epileptický záchvat sa delí na štyri fázy, ktoré sa výrazne líšia svojimi príznakmi:
- Prodromálna fáza – nastáva niekoľko hodín až dní pred samotným epileptickým záchvatom a prejavuje sa silným nepokojom mačky.
- Aura – počas aury mnohé mačky viac vyhľadávajú blízkosť majiteľa. Niektoré mačky však vykazujú iné správanie, napríklad plachosť alebo agresivitu.
- Ictus – skutočný, viditeľný epileptický záchvat.
- Postiktálna fáza – fáza zotavenia. Počas tejto fázy sú postihnuté mačky veľmi vyčerpané a veľa spia.
Počas ictus fázy a prípadne aj v ďalších fázach sa u mačiek s epilepsiou prejavujú tieto príznaky ochorenia:
- Náhly pád a tonické (silne napäté svaly), ako aj klonické (kŕčovité zášklby svalov) kŕče po celom tele
- Vystretie všetkých končatín
- Bezvedomie
- Spontánne močenie a defekácia
- Halucinácie, ktoré možno rozpoznať podľa silnejšieho mňaučenia, hryzenia chvosta alebo pobehovania
- Žuvacie pohyby alebo nadmerné slinenie (salivácia)
- Zmeny správania
Nie každý epileptický záchvat prebieha rovnako. Okrem toho sa rozlišujú dve špeciálne formy epileptických záchvatov u mačky:
- Veľký záchvat (tonicko-klonický záchvat) opisuje obzvlášť závažný stav, pri ktorom mačka vykazuje silné tonické a klonické kŕče. Stuhnutie svalov môže viesť k život ohrozujúcemu zastaveniu dýchania.
- Status epilepticus definuje epileptický záchvat, pri ktorom mačka stratí vedomie na viac ako päť minút. Tento stav môže byť aj život ohrozujúci pre svoje výrazné príznaky kŕčov.
Epilepsia u mačiek: Diagnostické možnosti
Záchvat u mačky mal vždy vyšetriť veterinár.
Už počas rozhovoru s majiteľom (anamnéza) môže zistiť dôležité informácie a vylúčiť možné príčiny. Patria sem najmä informácie o strave, chove a pôvode mačky. Po klinickom všeobecnom vyšetrení môže vykonať rôzne diagnostické opatrenia. Na zistenie bakteriálnych alebo vírusových infekcií, metabolických ochorení a zápalov sa odporúča odobrať krv a mozgovomiechový mok (likvor). Aby sa vylúčili vnútorné poranenia, malformácie alebo nádory, sa odporúča použiť aj zobrazovacie metódy, ako sú röntgen, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia.
Terapia epilepsie u mačiek
Vo všeobecnosti platí, že epilepsia je nevyliečiteľné ochorenie. Liečbu epilepsie by mal preto vždy vykonávať veterinár. Liečba sa delí na urgentnú liečbu jedného epileptického záchvatu a symptomatickú dlhodobú liečbu:
Núdzové opatrenia v dôsledku epileptického záchvatu:
- Okamžité vyšetrene krvi
- Benzodiazepíny, ako je diazepam, majú na mačku uvoľňujúci a upokojujúci účinok.
- Vzhľadom na vysokú spotrebu energie počas epileptického záchvatu sa odporúča podať infúzny roztok cukru.
- Ak tieto núdzové opatrenia v krátkom čase nevedú k zlepšeniu situácie, môžu sa podať barbituráty, ako je napr. fenobarbital. Keďže však tieto lieky majú antikonvulzívny (protikŕčový) a spánok navodzujúci účinok, mačka musí byť zároveň pripojená na umelé dýchanie.
Dlhodobá liečba epilepsie u mačiek vždy závisí od príslušnej príčiny:
- Ak sa nepodarí nájsť príčinu epileptických záchvatov, v rámci idiopatického priebehu sa odporúča doživotné podávanie barbiturátov (napr. fenobarbitalu).
- Bakteriálne infekcie si vyžadujú podávanie antibiotík po vykonaní testu rezistencie.
- Úrazy si môžu vyžadovať chirurgický zákrok.
- Nádory si môžu vyžadovať chirurgický zákrok, rádioterapiu alebo chemoterapiu.
Prognóza
Epilepsia u mačiek sa bohužiaľ nedá vyliečiť. Kvalita života mačky sa však často dá zabezpečiť celoživotnou medikamentóznou liečbou. Dôležitým predpokladom je pravidelné a správne podávanie liekov. Napriek tomu treba počítať s tým, že niektoré ochorenia (napr. agresívne nádory) alebo zranenia môžu prognózu výrazne zhoršiť.
Možno epilepsii predísť?
Aby bolo možné epilepsii u mačiek predísť, mali by byť zohľadnené tieto skutočnosti:
- Pri chove a kúpe mačiatok treba dbať na to, aby boli rodičia zdraví.
- Lieky a iné toxické látky by mali byť uschované v uzavretých nádobách.
- Vyvážená strava pokrývajúca potrebu vitamínov a živín je dôležitá pre celkové zdravie mačky.
