© Dr Ajay Kumar Singh / stock.adobe.com
Serval sa potuluje Národným parkom Masai Mara v Keni.
Serval je africká mačkovitá šelma s žltkastou srsťou a čiernymi bodkami. Servaly sa chovajú aj ako exotické domáce zvieratá alebo sa využívajú na chov savanových mačiek – krížencov divokej a domácej mačky. Serval je však divoké zviera a do súkromnej domácnosti nepatrí.
Serval (odborný výraz: Leptailurus serval) je približne tak veľký ako rys a patrí k mačkovitým šelmám. Meno serval pochádza údajne zo slova „lobo-cerval“, portugalského označenia rysa.
V porovnaní s inými divokými mačkami je táto rysovitá divoká mačka skôr útla: samce dorastajú až do dĺžky jedného metra a až do výšky 62 centimetrov. Môžu dosahovať hmotnosť až do 13 kilogramov. Samice sú o niečo menšie a ľahšie.
Spomedzi všetkých mačiek má serval najdlhšie nohy v pomere k telu. Chvost je oproti tomu relatívne krátky.
Obzvlášť nápadná je malá hlava s veľkými ušami, ktoré fungujú takmer ako uši netopiera – a sú zodpovedné za vynikajúci sluch mačkovitej šelmy.
Srsť servala má pieskovú alebo okrovú farbu a je zdobená čiernymi bodkami.
Pri vzorovaní srsti sú medzi jednotlivými zvieratami značné rozdiely: niektoré majú malé škvrny, iné zasa veľké. U niektorých servalov prechádzajú škvrny do seba a z diaľky pôsobia ako pásiky.
V hornatých oblastiach východnej Afriky sa vyskytujú tiež jednofarebné čierny servaly.
© Mike / stock.adobe.com
Servaly sú samotári, na ktorých natrafíte vo dvojici iba v čase párenia. Po gravidite v dĺžke až do 74 dní privedú samice na svet väčšinou dve mláďatá. Novorodenci vážia asi 250 gramov a oči majú ešte zatvorené.
Spolu so svojou matkou žijú malé mačkovité šelmy v pelechu. Po dovŕšení veku približne jeden rok sa ich cesty rozdelia a mláďatá opustia revír svojej matky.
Tak ako iné druhy mačiek aj servaly značkujú svoj revír špeciálnymi pachovými značkami. Jeden samec označí svoje teritórium aj štyridsaťkrát.
Mačkovité šelmy si zachovávajú svoju „divú“ povahu aj v zajatí. Nedajú sa skrotiť, ale po celý život zostávajú plaché. Sú výrazne agresívnejšie než napríklad domáce mačky a môžu sa stať absolútne nebezpečnými.
Človekom vychovávané zvieratá by sa mali voči ľuďom správať prítulnejšie.
Serval je doma v savanách Afriky. Uprednostňuje blízkosť vodných zdrojov a vegetáciu s vysokou trávou a trsťou. Tam loví drobné zvieratstvo, vtáky a ryby.
Jeho revír môže byť veľký až dvanásť kilometrov štvorcových. Hoci nepatrí k ohrozeným druhom zvierat, trpí tým, že sa jeho prirodzený životný priestor neustále zmenšuje. V severnej Afrike serval medzičasom vymizol, pričom predtým bol rozšírený v celej Afrike.
V zajatí chované zvieratá sa môžu dožívať až do 20 rokov. Vo voľnej prírode sa tak dlho väčšinou nedožívajú.
Serval je aktívny v šere. Vtedy ja čas na lov hlodavcov, zajacov, malých antilop a vtákov. Na jedálničku má tiež hady, žaby a ryby.
Pri love vo vysokej tráve mu prídu vhod jeho dlhé nohy a vynikajúci sluch. Svoju korisť zloží tak, že na ňu skočí z miesta a uchopí ju prednými tlapami. Servaly vedia skákať až do štyroch metrov. Týmto spôsobom chytajú dokonca aj vtáky za letu.
Skôr ako svoju korisť zožerú, mláďatá sa s ňou rady chvíľu pohrajú – takéto správanie je známe aj u domácich mačiek.
Chovom hybridných mačiek by sa mal uspokojiť rastúci dopyt po takýchto zvieratách. Tak vznikli hybridné plemená ako bengálska mačka, caracat a savana – kríženec medzi servalom a domácou mačkou.
Aj potomstvo z kríženia servala a domácej mačky podlieha vo väčšine krajín schvaľovaniu naprieč niekoľkými generáciami.
Chov savanových mačiek je problematický. Pretože hoci sa vedia rozmnožovať, serval a domestikovaná mačka nie sú „stvorené jeden pre druhého“: Pri párení môže telesne silnejší kocúr servala nebezpečne poraniť útlejšiu mačku.
A zatiaľ čo „normálna“ mačka je kotná okolo 63 dní, privádza samica servala na svet mačiatka neskôr až o zhruba desať dní. Pri krížení teda môžu prísť mačiatka na svet nevyvinuté a často vyžadujú pomoc človeka, ak sú ešte vôbec schopné prežiť.
Naopak, ak mačka servala po spárení s domácim kocúrom donosí hybridy, hrozí riziko, že zo svojho pohľadu drobné mačiatka usmrtí. Koniec-koncov, zdravé mačiatka servala vážia pri narodení okolo 250 gramov, priemerné mačky však len 90 až 110 gramov.
Mimochodom: Samčí potomkovia z kríženia zostávajú neplodní po tri generácie.
Z etických dôvodov by ste si nemali zadovážiť ani servala, ani savanovú mačku.
Servaly sú doma v africkej divočine a len tam môžu viesť život zodpovedajúci svojmu druhu. Majte tiež na pamäti, že často dochádza k nelegálnemu odchytu divokých zvierat a obchodovaniu s nimi. Takéto nezákonné výpravy nepodporujte.
Takisto by ste prostredníctvom svojho dopytu nemali podporovať ani chov hybridných divokých mačiek. Pretože je spojený s enormným utrpením zvierat. Namiesto toho sa radšej poobzerajte po obyčajnej domácej mačke. Aj tie dokážu byť niekedy celkom dosť divoké.
Turecká angora sa považuje za najstaršiu čistokrvnú mačku na svete a kedysi boli jej domovom dvory sultánov a kráľov. Znalci tohto plemena oceňujú jeho hodvábnu srsť a ladné pohyby. Turecké angorské mačky sú inteligentné, hravé a veľmi prítulné.
Hľadáte mačku s pokojnou a vyrovnanou povahou, ktorá je vhodná pre chov v domácom prostredí a stane sa právoplatným členom Vašej rodiny? V takom prípade bude pre Vás „britská mačka“ ideálnym spoločníkom. Veľkým očiam a plyšovej srsti tohto plemena, nazývaného tiež British Shorthair, neodoláte. Tiež povaha týchto mačiek Vás očarí! Čo ešte potrebujete vedieť? Náš prehľad plemien Vám britskú krátkosrstú mačku predstaví detailnejšie a poskytne Vám užitočné tipy týkajúce sa nadobudnutia, chovu, výživy a zdravotnej starostlivosti.
Bengálska mačka je skutočne unikátne plemeno. Konieckoncov je to "domáci tiger" v pravom zmysle slova: Chovatelia plemena oceňujú jeho divokú krv. Hybridné divoké mačky, ako je mačka bengálska alebo savanová, sú „posledným výkrikom módy“ v chovateľskom svete! Čo robí z mačky mačku hybridnú - a na čo musíte myslieť, pokiaľ si takú mačku zaobstaráte do bytu? Náš detailný portrét tohto plemena Vám poskytne odpoveď.
