© Manok / stock.adobe.com
Karakal na kmeni stromu v Namíbii.
Karakal žije v suchých oblastiach Ázie a Afriky. Čierne štetiny okolo uší pripomínajú bežného rysa, podľa ktorého sa karakal označuje aj ako rys púštny. Niektorí ľudia chovajú karakala ako exotické domáce zviera. Karakaly sú však divoké zvieratá a nepatria do neskúsených rúk.
Karakal patrí do čeľade mačiek. Svoje meno dostala táto šelma podľa nápadných čiernych štetín na konci ušníc: „Karakulak“ znamená po turecky „čierne ucho“. Uši sú zo zadnej strany čierne.
Farba srsti závisí od toho, kde karakal žije. V suchých oblastiach máva pieskovú alebo okrovú farbu a na miestach s častejšími zrážkami býva až tehlovo červená. Brucho je vždy o niečo svetlejšie a má jemné škvrny.
V tvári má karakal čierno-biely vzor.
Pri priemernej dĺžke tela 65 centimetrov a výške v kohútiku 45 centimetrov patria karakaly medzi stredne veľké mačkovité šelmy. Niektoré jedince môžu dorásť do dĺžky až jeden meter. Chvost meria približne 30 cm.
Samec zvykne vážiť 13 až 18 kilogramov. Samice sú o niečo menšie a ľahšie.
Podobne ako rys, aj karakal má zadné nohy dlhšie než predné. Zvieratá vďaka tomu dokážu skákať do diaľky až tri metre, a to zo stoja! Vďaka tejto neskutočnej sile skoku vedia karakaly chytať vtáky aj počas letu.
Dlhý čas sa vychádzalo z toho, že karakal (odborný názov: Caracal Caracal) a rys (Lynx) sú blízki príbuzní. Oba druhy patria do čeľade mačkovitých (Felidae), majú štetiny na ušiach a podobnú veľkosť a postavu. Kvôli svojej podobnosti s rysom sa karakalom hovorí aj rys púštny.
Existujú však medzi nimi rozdiely: Ušné štetiny má karakal dlhšie než rys. Na rozdiel od rysa karakal nemá bokombrady ani akoby uťatý chvost.
Najnovšie genetické výskumy odhalili, že najbližším príbuzným karakala je africká mačka zlatá (Caracal aurata).
© farbkombinat / stock.adobe.com
Karakaly žijú v polopúštiach, stepiach a suchých savanách.
Sú rozšírené od Arabského polostrova až po Áziu. Medzi krajiny, v ktorých sa karakal vyskytuje, patria napríklad Izrael, Turecko, Jordánsko, Sýria, Kuvajt, Irak a Irán, Pakistan, Turkménsko a India. Tento púštny rys je však doma aj v severnej, strednej a južnej Afrike.
Zvieratá nie sú na červenej listine ohrozených druhov. V niekoľkých oblastiach Ázie sa však vyskytujú čoraz menej, pretože sa zmenšuje ich životný priestor. Najväčšie počty karakalov nájdete hlavne v juhoafrickej provincii Kapsko.
S výnimkou času párenia žije táto šelma samotárskym životom. Majú svoje vlastné územia, veľkosť ktorých môže byť veľmi rôzna: môže siahať od 5 až do 200 km2.
Oblasti sa môžu navzájom prelínať. Aby sa predišlo nechceným stretom s inými jedincami rovnakého druhu, karakal zanecháva okrem iného značky v podobe moču a vône sekrétov. Človek tieto pachové signály nepostrehne, ale pre ostatné zvieratá obsahujú aj správy, ako je napríklad zdravotný stav samcov alebo pripravenosť samíc na párenie.
Tak ako ostatné mačky, aj karakaly komunikujú nielen pachovými signálmi, ale aj pomocou mačacích zvukov. K ich hlasovým prejavom patria mňaučanie, prskanie a pradenie.
Samice vrhajú zvyčajne jedno až tri mláďatá. Čas rozmnožovania závisí od klimatických podmienok. Samice karakala vrhajú svoje mláďatá vždy v tom ročnom období, v ktorom sa vyskytuje najviac koristi. Matky tak dokážu ľahko získať potravu pre svoje potomstvo.
Brezivosť trvá približne 80 dní. Na vrh sa samica stiahne na bezpečné miesto, ktorým môže byť napríklad dutina v skalách.
Mladé karakaly prichádzajú na svet so zavretými očami a ako kompletne bezmocné. Pri vrhu vážia len asi 250 gramov. Očká otvoria prvýkrát približne po 10 dňoch.
Prvé mliečne zuby sa u nich vyskytnú vo veku asi jedného mesiaca. Vtedy môžu prijímať pevnú potravu, ktorú im matka ulovila.
Prvé pokusy o lov sa začínajú vo veku približne 6 až 7 mesiacov. Na začiatku sú šelmičky ešte nemotorné, ale časom sa z nich stávajú čoraz šikovnejší lovci.
Keď majú mláďatá približne rok, opustia matku a vydajú sa hľadať svoje vlastné lovisko. Karakal rastie až do veku dvoch rokov.
V zajatí chované karakaly sa dožívajú až do 16 rokov.
Ako všetky mačkovité šelmy, aj karakal je čistý mäsožravec a iba príležitostne prijme trochu trávy. Vodu nepije takmer vôbec, pretože svoju potrebu po tekutinách pokryje takmer výlučne s potravou.
Jeho preferovaným časom na lov je noc. Ticho sa priplíži ku koristi a prekvapí ju bleskovým útokom.
Šelma sa živí okrem iného myšami, vtákmi, antilopami, zajacmi a damanmi (cicavce podobné svišťovi). Svoju korisť zabije silným uhryznutím do šije alebo hrdla.
Karakal si rád pochutná aj na domácich zvieratách, ako sú napríklad kozy. V juhoafrickej provincii Kapsko ho preto lovia.
© mophoto / stock.adobe.com
Až do 20. storočia sa v Indii a Iráne chovali ochočené karakaly za účelom lovu zajacov a inej malej diviny.
Dnes tieto šelmy povýšili na exotické domáce zvieratá a symbol statusu. Ak si chcete kúpiť karakala, pripravte si 6 500 až 9 000 eur.
Ale ak vás fascinuje krása tohto zvieraťa a cena nie je problém, chovať doma karakala ako maznáčika nie je najlepší nápad. Karakaly sú divoké zvieratá a neboli stvorené na život v zajatí. Správny chov v súkromnej domácnosti preto nie je možný. Ani ten najväčší výbeh by nepostačoval ako revír pre karakala. V ľudskej opatere si zvieratá neužijú ani svoj lovecký inštinkt.
Karakaly môžu byť navyše veľmi nebezpečné. Svojimi ostrými zubami a pazúrmi môžu človeku privodiť vážne zranenia. Do záchytných staníc alebo útulkov pre zvieratá pravidelne nosia neuvážene zakúpené mačacie šelmy, pretože ich majitelia to ďalej nezvládali a mali pred nimi strach.
V mnohých spolkových krajinách je súkromný chov mačacích šeliem a ich krížencov preto buď zakázaný, alebo regulovaný prísnymi podmienkami.
Na uspokojenie rastúceho dopytu po exotických mačacích šelmách malých rozmerov vzniká čoraz viac hybridných plemien. Medzi najznámejšie krížence mačacích šeliem patria bengálska mačka a savanová mačka.
Takzvaný caracat vznikol krížením mačky domácej a karakala. Jeho šľachtenie je vyslovene problematické: mačka domáca môže pri párení so samcom karakala, ktorý je omnoho väčší a silnejší, utrpieť vážne poranenia.
Rozdielna doba brezivosti u mačiek domácich (63 dní) a karakalov (80 dní) môže tiež viesť k zdravotným problémom a vývojovým poruchám mačiatok.
Ďalším rizikom je divoká povaha krížencov mačkovitých šeliem. Pre svojich majiteľov sa môžu stať nebezpečnými.
Z etických dôvodov by ste preto nemali kupovať ani karakala ani caracata. Poobzerajte sa radšej po „obyčajnej“ mačke domácej alebo čistokrvnej mačke z útulku. Najlepšie to vyjadril taliansky umelec Leonardo Da Vinci: „Aj tá najmenšia mačka je majstrovské dielo.“
Turecká angora sa považuje za najstaršiu čistokrvnú mačku na svete a kedysi boli jej domovom dvory sultánov a kráľov. Znalci tohto plemena oceňujú jeho hodvábnu srsť a ladné pohyby. Turecké angorské mačky sú inteligentné, hravé a veľmi prítulné.
Hľadáte mačku s pokojnou a vyrovnanou povahou, ktorá je vhodná pre chov v domácom prostredí a stane sa právoplatným členom Vašej rodiny? V takom prípade bude pre Vás „britská mačka“ ideálnym spoločníkom. Veľkým očiam a plyšovej srsti tohto plemena, nazývaného tiež British Shorthair, neodoláte. Tiež povaha týchto mačiek Vás očarí! Čo ešte potrebujete vedieť? Náš prehľad plemien Vám britskú krátkosrstú mačku predstaví detailnejšie a poskytne Vám užitočné tipy týkajúce sa nadobudnutia, chovu, výživy a zdravotnej starostlivosti.
Bengálska mačka je skutočne unikátne plemeno. Konieckoncov je to "domáci tiger" v pravom zmysle slova: Chovatelia plemena oceňujú jeho divokú krv. Hybridné divoké mačky, ako je mačka bengálska alebo savanová, sú „posledným výkrikom módy“ v chovateľskom svete! Čo robí z mačky mačku hybridnú - a na čo musíte myslieť, pokiaľ si takú mačku zaobstaráte do bytu? Náš detailný portrét tohto plemena Vám poskytne odpoveď.
