© Andrea Izzotti / stock.adobe.com
Mexický obojživelník, tzv. axolotl, je už niekoľko rokov naozajstným hitom medzi domácimi zvieratami. Jeho priateľský vzhľad a nápadné sfarbenie činia z tohto zvieratka atraktívneho miláčika. Navzdory exotickému pôvodu je chov axolotla pomerne jednoduchý – tu sa dozviete všetko o tomto stvorení.
Medzi obojživelníkmi je axolotl zvláštnosťou. Mexický mlok žije hlavne pod vodou a zostáva v larválnom štádiu.
Namiesto metamorfózy zostáva v larválnej forme. Pritom nie je axolotl žiadne vyšľachtené zviera, ale úplne prirodzený druh. Prvý exemplár objavil na začiatku 19. storočia Alexander von Humboldt a priviezol ho do Európy.
Dospelý axolotl je dlhý asi 23 – 28 centimetrov, niektorí jedinci dosahujú veľkosť 30 – 40 centimetrov. Také exempláre sú však vzácne. Výrazné sú malé tmavé oči, drobné končatiny a chvost s kožným lemom, pomocou ktorého sa obojživelník pohybuje vo vode.
Za svoju obľúbenosť vďačí axolotl hlavne plochej hlave so širokými ústami. Vyzerá to, ako by sa neustále usmieval – a keď sa k tomu pridajú ešte guľaté tmavé oči, pôsobí naozaj priateľsky. Pohlavie možno rozlíšiť podľa kloaky. U samcov kloaka miene vystupuje, u samičiek je plochá.
© lapis2380 / stock.adobe.com
V minulom storočí sa chovali rôzne druhy axolotlov, a preto sú v súčasnosti k dostaniu zvieratá rôznych sfarbení a tvarov. Napríklad v nemeckých akváriach môžeme nájsť mnoho axolotlov-albínov. Axolotl môže mať tiež tmavé, čierne alebo šedé sfarbenie.
Obdivuhodné na tomto stvorení je dorastanie orgánov a končatín. Ak napr. dôjde k odtrhnutiu alebo odkusnutiu nohy, po určitom čase končatina opäť dorastie. Dokonca aj vyčnievajúce žiabre sa môžu v prípade poškodenia regenerovať.
Axolotla možno chovať v akváriu s inými živočíchmi. Napriek tomu, že časti tela axolotla dorastajú, nemali by ste mu ako spoločníka do akvária vybrať agresívneho spolubývajúceho.
Klasický axolotl, ktorý sa vyskytuje vo voľnej prírode, má šedožltú farbu. Okrem toho existuje rada farebných variant, ktoré boli postupne vyšľachtené. Bieli a béžoví či zlatí a škvrnití axolotlovia sú obľúbenými domácimi miláčikmi.
Menej obvyklý je tzv. divoch. Pokožka má svetlo šedé sfarbenie s tmavými škvrnkami. Rozvetvené žiabre s malými červenými lamelami vyčnievajú po oboch stranách hlavy. Relatívne vzácni sú medení axolotlovia. Ešte vzácnejší je axantický axolotl, korý vlastne nemá žiadnu farbu a pôsobí transparentne.
Existujú tiež albíni s kovovým leskom, ako chiméra s mozaikovým vzorom alebo „harlekýn“. Posledný menovaný má biele telo a disponuje bunkami, ktoré môžu vytvárať pigmenty. Tým vzniká typická „tvárová maska“ rôznych tvarov.
© Erni / stock.adobe.com
Slovo axolotl pochádza z aztéckeho jazyka Nahuatl. „Atl“ znamená „voda„. „Xolotl“ je jedným z aztéckych bohov. Preložené – axolotl znamená vodný boh alebo netvor.
Pôvodným domovom tohto stvorenia sú, ako už napovedá názov, mexické jazerá. Nájsť ho môžete vo vodách jazier Xochimilco a Chalco v blízkosti metropoly Mexico City. Je možné, že žili tiež v dnes už vyschnutých jazerách na tejto náhornej rovine.
Ich špecifický vzhľad by mohol mať súvislosť so sopečným pôvodom regiónu a jeho vodnými systémami. Na štvorcovom kilometri žije dnes v jazere Xochimilco len 0,3 zvierat. Uprednostňujú studenú a okysličenú vodu. Preto väčšinou osídľujú dno tohto jazera.
Vo voľnej prírode sú aktívni v noci. Vzhľadom k tomu, že sa nikde inde na svete nenachádzajú, môžeme sa domnievať, že sa jedná o bytosti z praveku. Je zrejmé, že axolotl je veľmi staré zviera, ktoré už v stredoamerickej kultúre získalo posvätné postavenie. Čiastočne sa tento obojživelník využíval aj ako potrava. Až do dnešnej doby je možné axolotla nájsť na mexických rybích trhoch.
Aby utíšil hlad a získal dostatok energie, axolotl čaká na svoju korisť. Akonáhle okolo prepláva menší kôrovec, lovec udrie a zaradí ho priamo do svojho jedálnička. Tento obojživelník naviac konzumuje bezstavcové živočíchy, ako sú larvy hmyzu a poter ostatných obojživelníkov. Občas zožerie dokonca svoj vlastný poter. Medzi obľúbené pochúťky patria malé ryby.
V prípade domáceho chovu sa obvykle podávajú larvy a hmyz. Komáre, dážďovky a muchy sú pre tohto obojživelníka naozajstnou lahôdkou. Mladšie zvieratá je treba kŕmiť denne. U dospelých jedincov je dostatočné kŕmenie dvakrát týždenne.
Ako už bolo zmienené, axolotl žije v chladných sladkých vodách bohatých na kyslík. Rovnaké prostredie by malo byť zaistené aj v akváriu. Ideálna teplota vody sa pohybuje medzi 12°C a 20°C.
Teploty nižšie ako 10°C obojživelníkom nijako neškodia – ale akonáhle stúpnu na viac než 24°C, začnú zvieratá panicky plávať dookola. Čím vyššie sú teploty, tým rýchlejší je metabolizmus zvierat. Následkom môžu byť ochorenia, ktoré vedú k úhynu zvieraťa. Teploty od 1°C do 2°C sú pre zvieratá bezproblémové.
Dno akvária by malo byť pokryté jemným pieskom. Príliš veľké kamene môže zviera ľahko zhĺtnuť a môže dôjsť k fatálnej obštrukcii čriev. Vhodný podklad možno ľahko zakúpiť v obchodoch. Ideálna veľkosť zŕn je jeden až tri milimetre.
Filter je pre chov axolotla nevyhnutný. Spolu s vodným čerpadlom zaisťuje neustále okysličovanie vody. Vonkajšie filtre sú ideálne, pretože zaisťujú vynikajúci čistiaci výkon. Avšak je dôležité, aby sa voda príliš nevírila, inak by mohol byť axolotl stresovaný.
Axolotl sa cíti dobre v tvrdej vode s hodnotou pH nad 7. V príliš mäkkej vode môžu zvieratá na krátku dobu strácať farbu. Nie je to síce nebezpečné, ale môže to spôsobiť stres.
Mäkká voda môže byť tiež obohatená o soli, ako je sodík, draslík a vápnik. Optimálne hodnoty pH sa pohybujú medzi 7 a 7,5, akceptovateľné sú hodnoty 6,5 až 8. Dusitany by mali byť prítomné v akváriu maximálne v množstve 0,5 gramu na liter. U dusičnanov je akceptovateľné množstvo 25 miligramov.
Axolotla možno chovať individuálne alebo v páre. Pre dvoch dospelých jedincov odporúčame zaobstarať väčšie akvárium.
S ostatnými druhmi sa axolotl znáša ťažko. Ryby sú pre socializáciu nevhodné, pretože ich obojživelník vníma ako potravu.
V dobe kŕmenia stlmte osvetlenie, pretože axolotl je nočný tvor. Čím viac jedincov chcete v akváriu chovať, tým viac priestoru potrebujú.
Ako základné pravidlo pre požadovanú veľkosť akvária platí:
Pre dospelých axolotlov je treba počítať s „priestorom“ 50 až 80 litrov vody. Výška akvária nie je rozhodujúca – väčšiu pozornosť venujte dostatočne veľkej základne akvária.
Samotné akvárium by malo poskytnúť dostatok priestoru pri dne, rovnako tak aj dostatok úkrytov (jaskyne, korene). Osvetlenie by malo byť tlmené. Pre udržanie vysokého obsahu kyslíka odporúčame použiť externý filter, prípadne kyslíkové čerpadlo.
V akváriu môžete tiež vysadiť rastliny, ale skôr odolné druhy, ako je hnedovka krídlovitá, vodný mor a mech. Skvelou voľbou môžu byť tiež rastliny plávajúce na vodnej hladine. Mierny tieň zvieratám vôbec nevadí.
Axolotlovia sú veľmi odolné zvieratá. Vďaka ich regeneračným schopnostiam im neublíži ani zdanlivo vážne zranenia končatín. Dokonca aj časti mozgu a srdca môžu títo obojživelníci ľahko regenerovať. Nezostane žiadne viditeľné poranenie.
Nebezpečné pre ich zdravie môžu byť nadmerne vysoké teploty a následný stres, príliš silná cirkulácia vody a vysoké hodnoty pH. Ak je vo vode príliš mnoho kyselín, môže dôjsť k tvorbe amoniaku. Ten je pre mexického objživelníka jedovatý a vedie k úhynu zvieraťa.
Nakazenie parazitmi nie je ničím neobvyklým, pričom hlavne rakovina žiabrov môže viesť k ťažkým zápalom. Na druhej strane, nálevníky spôsobujú vážne ochorenia len v prípade masívneho napadnutia oslabených zvierat. Tie sa nepohybujú a nemajú chuť do jedla.
Parazity sa usídľujú v hrubom čreve, čo spôsobuje ukladanie hlienu a oddelenie kože u starších, slabých zvierat. Ak je to možné, zabráňte infekcii monocytov Ichtyosporea. Spôsobujú tvorbu pľuzgierov na koži, ktoré sa potom, keď prasknú, už nezahoja. To môže spôsobiť reťazovú reakciu. Proti tomuto parazitovi neexistuje žiadna liečba.
Pri zodpovednej starostlivosti sa môže axolotl dožiť vysokého veku. Priemerná dĺžka života je približne 15 rokov. Existujú dokonca aj jedinci, ktorí sa dožili veku 25 rokov. Priemerný minimálny vek je osem až desať rokov.
Mexický obojživelník, tzv. axolotl, je už niekoľko rokov naozajstným hitom medzi domácimi zvieratami. Jeho priateľský vzhľad a nápadné sfarbenie činia z tohto zvieratka atraktívneho miláčika. Navzdory exotickému pôvodu je chov axolotla pomerne jednoduchý – tu sa dozviete všetko o tomto stvorení.
Každý, kto sa niekedy venoval akvaristike, pozná malé neónky. Vďaka úchvatným "neonovým" farbám si ich ihneď všimnú aj ľudia, ktorí sa v rybách vôbec nevyznajú. Pôvod tejto farebnosti nie je úplne známa,ale pre neónky sú tieto žiarivé farby životne dôležité.
Nádherne zafarbené a trochu agresívne vystupujúce voči ostatným jedincom. Bojovnica (Betta) je určite zvláštny exemplár, ktorý dokáže oživiť každé akvárium. Vďaka minimálnym nárokom, ktoré rybka má, je starostlivosť o ňu veľmi jednoduchá, a preto je vhodná aj pre nováčikov v oblasti akvaristiky.
